Diabetes mellitus a správna obuv

Diabetes mellitus a správna obuv
Zdroj: bigstockphoto.com

Častá komplikácia DM 2. typu – diabetická noha predstavuje globálne závažný medicínsky aj ekonomický problém. Diabetes sprevádzajú v neskorších štádiách pri dlhodobejšie nevyrovnaných hladinách glykémie rozličné komplikácie. Medzi časté patria periférne obehové komplikácie na podklade makro a mikroangiopatie (poškodenie artérií) a polyneuropatie (poškodenie nervov) dolných končatín. Dochádza k poruche prekrvenia nohy v zmysle ischémie (nedokrvenia), poruche senzorickej citlivosti (znížené vnímanie bolesti, strata polohocitu), motorickému deficitu (poruchám chôdze – napr. zakopávanie) a poruche autonómnej nervovej regulácie (napr. zníženie potivosti nohy). V takto zmenenom teréne často vzniká ulkus (vred) na plôške nohy, ktorý sa spravidla infikuje. Traumou spôsobené drobné poranenia nohy môžu viesť k rozvoju infekcie a k rozsiahlym defektom kožného krytu pri poruche hojenia rán, ktoré diabetes sprevádza. V prípade vzniku gangrény (sneti) pokožka prstov sčernie a jediným riešením býva ich amputácia, prípadne amputácia časti dolnej končatiny v rôznej výške v závislosti od stupňa postihnutia.

Výber obuvi

Okrem každodennej starostlivej hygieny o nohu diabetika možno takýmto následkom zabrániť výberom správnej obuvi. Tá môže byť buď sériovo vyrábaná alebo individuálne zhotovená v špecializovaných pracoviskách. Ortopedická obuv pre diabetika musí spĺňať isté kritériá. Zvršok obuvi by mal byť z prispôsobivého priedušného materiálu, najlepšie kože – tzv. prírodnej usne, aby nedochádzalo k mokvaniu pokožky pri potení nohy. Obuv by ďalej nemala obsahovať vnútorné švy ani inak prominujúce súčasti pre riziko vzniku defektov kože ich tlakom. Predná časť topánky musí byť dostatočne voľná a priestranná pre prsty, aspoň s 10 mm rezervou vpredu. Podpätok má mať výšku najviac 2 – 3 cm, pre väčšiu stabilitu môže byť rozšírený do strán s protisklzovou podrážkou. Ak je topánka vyššia, je vhodné, ak je oblasť členka i nad ním mäkko bandážovaná. Diabetik bez cievnych a neurologických komplikácií si takto môže vystačiť so sériovou obuvou vybranou podľa vyššie uvedených kritérií. V prípade diagnózy týchto komplikácií, prípadne defektov kožného krytu, je vhodnejšia individuálne zhotovená ortopedická obuv na mieru.

Pri jej výrobe sa na podklade podobaroskopického vyšetrenia alebo elektronického a podobarogramu určí zaťaženie jednotlivých častí chodidla, na základe ktorých sa potom vyhotoví ortopedická vložka. V oblasti defektov sú tieto miesta odľahčené, pri poklese pozdĺžnej klenby volíme podloženie len do tej miery, pokiaľ je klenba mobilná, t. j. tvarovateľná. Príliš násilným modelovaním klenby by sa tak zvyšovalo riziko otlačenia pokožky a vzniku dekubitu. Podloženie priečnej klenby tzv. srdiečkom sa, aj v prípade jej poklesu, u diabetika nerieši. Veľmi vhodná je aj tzv. antistresová – tlmivá úprava stielky, ktorá chodidlo odpruží. Pokiaľ u diabetika dôjde k opuchu nohy so zateplením, deformite s poklesom klenby bez výraznejšej bolesti, môže ísť o vývoj tzv. Charcotovej nohy. Na podklade metabolických zmien dochádza k deštrukcii kostí a kĺbov chodidla. Liečba trvá zväčša niekoľko mesiacov. Z ortopedicko-protetickej liečby sa používa špeciálne konštruovaná stabilizačná obuv, často s lodičkovou podrážkou, ktorá síce pacientovi umožňuje chôdzu s takmer fyziologickým nášľapom a odvíjaním nohy, avšak bez namáhania a ohýbania samotného chodidla, čím je zabezpečené dobré hojenie postihnutých kostí nohy.

Povinnosťou každého diabetika je dôsledná starostlivosť o nohy, zvlášť pri dokázanej angiopatii a neuropatii dolných končatín, ktoré sa diagnostikujú v špecializovaných ambulanciách ultrasonografickým a elektromyografickým vyšetrením. Podrobné informácie poskytne pacientovi diabetológ a ortopéd – podológ, ktorý súčasne v prípade indikácie aj navrhne optimálnu konštrukciu ortopedickej obuvi.

Autor článku: MUDr. Táňa Francová, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: