Správna výživa je zložitá činnosť, ktorou organizmus z okolitého prostredia prijíma a využíva látky potrebné na vykonávanie svalovej práce, rast, nahrádzanie opotrebovaných tkanív, udržanie telesnej teploty, udržanie funkcií jednotlivých telesných systémov. Medzi ne patrí aj imunitný systém.
Prirodzený štít
Ľudský organizmus sa dennodenne pohybuje v prostredí bohatom na možné škodlivé činitele. Najčastejšie sú to baktérie, vírusy, parazity, plesne, huby, toxíny v potrave alebo v ovzduší. Aby sa naše telo dokázalo ubrániť, vyvinulo si spôsob obrany pred nimi - imunitný systém. Imunitný systém sa vyvíjal postupne, tisícky rokov, pomaly sa prispôsoboval prítomnosti nových možných škodlivín. Pri správnej funkcii je schopný rozpoznať telu blízke a užitočné látky a odlíšiť ich od cudzorodých a nežiaducich. Ak pracuje správne, má súčasne jedinečnú schopnosť rozpoznať svoje vlastné tkanivá a nezasahovať proti nim. Od schopnosti brániť sa vonkajším činiteľom závisí priamo existencia organizmu. Neprítomnosť imunitného systému nie je zlučiteľná so životom. Účinnosť a výkonnosť imunitného systému tak ovplyvňuje nielen existenciu človek, ale aj dĺžku života, sprievodné choroby, prítomnosť autoimunitných ochorení alebo náchylnosť na infekcie. Časť schopnosti imunitnej odpovede človek získava do vienka, rodí sa s ňou. Zvyšok získava po narodení.
Podľa toho sa rozlišuje imunita vrodená a získaná. Niektorí ľudia sa však potykajú s imunitnou nedostatočnosťou, ktorá môže byť dôsledkom:
-
vrodenej predispozície
-
prekonaných ochorení niektorých liekov
-
veku
-
prítomnosti veľkého množstva toxínov v okolí
-
dlhodobého stresu
-
nesprávneho zloženia stravy
Porucha funkcie imunitného systému sa môže ohlásiť nenápadnými, nešpecifickými prejavmi. Môže sa objaviť pocit únavy, niektoré prejavy porúch výživy, kĺbové a svalové bolesti. Jasnejšími príznakmi je zhoršené hojenie rán, opakované infekcie bakteriálneho, vírusového alebo plesňového pôvodu, zmeny v krvnom obraze, zmeny v počte a zložení bielych krviniek, ale aj prítomnosť niektorých chorôb, napríklad autoimunitného charakteru, alebo zistenie nádorového ochorenia.
Poškodená obranyschopnosť
V súčasnosti možno poruchy imunitného systému zistiť u každého tretieho človeka. Dôležité je im predchádzať. Nie všetky faktory, ktoré vedú k poruche imunitného systému sú ale ovplyvniteľné. Nemožno ovplyvniť genetickú predispozíciu, ani vek. Ovplyvniť možno čiastočne prostredie, v ktorom žijeme, predchádzanie infekčným ochoreniam, fajčenie (úplne ho vylúčiť) a pod. Strániť sa nadmernej konzumácii alkoholu a samozrejme neužívať ani iné omamné látky. Úplne v našich rukách je pravidelné očkovanie, ale hlavne správna výživa a udržanie optimálnej telesnej hmotnosti. Aby bola výživa správna, musí spĺňať niekoľko kritérií. Má mať správnu nielen energetickú hodnotu a pokrývať tak energetické nároky ľudského organizmu, ale aj biologickú hodnotu, ktorá je daná prítomnosťou biologicky hodnotných látok. Telo ich dokáže využiť nielen na tvorbu energie, ale hlavne na stavbu živých tkanív (na výstavbu všetkých buniek imunitného systému, bunkových organel, bunkovej steny atď.). Biologická hodnota závisí od prítomnosti látok potrebných k tvorbe aktívnej telesnej hmoty – bielkovín, tukov a cukrov, ale aj od obsahu vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov. Vzťah skladby stravy a funkcie imunitnej odpovede bol po prvýkrát presne zmeraný v roku 1970. Na správnu funkciu imunitného systému má dôležitý vplyv množstvo a zloženie všetkých zložiek potravy, prakticky bez výnimky. Rozhodujúcim je množstvo bielkovín, zloženie a množstvo tukov a zloženie cukrov.
Bielkoviny
Spočiatku boli známe poruchy imunitného systému vo vzťahu s výživou hlavne u ľudí, špeciálne u detí v rozvojových krajinách, ktorí trpia bielkovinovo- energetickou nedostatočnosťou potravy. Bielkoviny sú súčasťou enzýmov, hormónov, protilátok alebo transportujú po tele iné látky. Pri ich nedostatku je na- rušená regulačná a obranná schopnosť organizmu. Z porúch imunitného systému sa objavuje hlavne porucha bunkami sprostredkovanej imunity, fagocytárnej schopnosti, funkcie komplementu, tvorby cytokínov a imunoglobulínu A.
Tuky a cukry
Pri nadmernom prívode tukov hrozia okrem rizika nadváhy a obezity aj poruchy imunitného systému. Obézni ľudia majú častejšiu náchylnosť k narušeniu obranyschopnosti organizmu. Normálna hmotnosť je tak najlepším spôsobom, ako zaručiť požadované imunitné reakcie. Správna skladba stravy má byť taká, pri ktorej získavame 25 – 30 percent energetických potrieb z tukov. V priemyselných krajinách je však úplne iná – z tukov získavame 30 – 45 percent energie. Mnohé štúdie dokázali pozitívny vplyv nenasýtených takzvaných n-3 (alebo omega-3) mastných kyselín na funkciu imunitného systému a aj priaznivý vplyv na rozvoj autoimunitných ochorení. Aj keď mechanizmus účinku nie je jednoznačne objasnený, zistenia sú dôvodom na zvýšenú konzumáciu n-3 mastných kyselín, ktoré sa prirodzene vyskytujú v morských rybách. Cukry sú najdôležitejším zdrojom energie. Podľa zloženia sa delia na jednoduché a zložité polysacharidy. Jednoduché, napríklad glukóza, fruktóza, sacharóza, laktóza a maltóza sú dobre stráviteľné a zároveň rýchlo dodávajú potrebnú energiu.
Polysacharidy
Polysacharidy vznikajú spojením veľkého počtu monosacharidových jednotiek. Musia sa v tráviacom trakte najprv rozložiť na monosacharidy a až potom môžu byť vstrebávané. Preto, na rozdiel od jednoduchých sacharidov, slúžia ako pomalý zdroj energie. V racionálnej strave musia prevládať polysacharidy. Monosacharidy majú predstavovať najviac 10 percent. Ak uhrádzame dávku sacharidov prevažne cukrom, bielym pečivom, výrobkami z bielej múky (múčniky), uhrádzame predovšetkým potrebnú energiu. Nedodávame si však nimi žiadnu biologickú hodnotu. Keď však podávame sacharidy vo forme polysacharidov v podobe zemiakov, tmavého a celozrnného chleba, ovocia alebo strukovín, okrem zabezpečenia energetickej hodnoty podávame aj dôležité nerastné soli, vitamíny a vlákninu. Jednoduché cukry treba v strave vynechať hlavne pri náchylnosti na plesňové a hubovité ochorenia, pretože slúžia ako prepotrebná energia aj pre tieto škodlivé mikroorganizmy.
Mikronutrienty
Z mikronutrientov sú rozhodujúce zinok, selén, železo, meď, vitamíny A, C, E a B6 a kyselina listová. Chyby v príjme mikronutrientov stravou sa prejavujú u ľudí s dlhodobým nevhodným výberom potravín, u aktívnych aj pasívnych fajčiarov, u ľudí s chronickým príjmom alkoholu, ale aj u pacientov s niektorými ochoreniami, ďalej počas tehotenstva, dojčenia, v starobe. Stopové prvky usmerňujú schopnosť imunitnej odpovede prostredníctvom ich nezastupiteľnej roly pri aktivite enzýmov. Pestrá strava je najjednoduchším spôsobom, ako zabezpečiť organizmu dostatočný prívod všetkých živín. V strave majú byť zastúpené všetky základné potraviny – chlieb alebo pečivo, výrobky z obilnín, mlieko a mliečne výrobky (syry, tvaroh, jogurty), chudé druhy mäsa – hrabavá hydina, ryby, menej červeného mäsa, pestré spektrum ovocia a zeleniny, strukoviny, vajíčka. Pri nedostatočnej vyváženosti, alebo nedostatku niektorej zložky potravy hrozí riziko defi citu niektorej zo stavebných živín potrebných pre telo.
Autor článku: MUDr. Adriana Ilavská, časopis Bedeker zdravia