Štát plánuje v budúcnosti obmedziť možnosť lekárov, ako aj ostatných zdravotníckych pracovníkov, štrajkovať. Takúto možnosť by podľa noviel troch zákonov z dielne ministerstva zdravotníctva, odvolávajúc sa na ústavné právo občanov na ochranu zdravia a bezplatnú starostlivosť, mohol štát využiť vtedy, ak by bola bezprostredne ohrozená ochrana života a zdravia ľudí. Návrh dnes odobrila vláda.
Do povinností zdravotníkov sa má doplniť zákonná povinnosť v krízovej situácii poskytovať zdravotnú starostlivosť. Podľa materiálu, ak bude v dôsledku štrajku zdravotníckych pracovníkov ohrozená ochrana života a zdravia ľudí, vláda rozhodne o jeho ukončení. Návrhom by sa v pondelok 19. decembra mala zaoberať vláda.
V prípade, že by zdravotníci v krízovej situácii nenastúpili do nemocníc, hrozila by im pokuta do výšky 3300 eur, ale aj strata potrebnej registrácie príslušnou komorou. O jej obnovenie by v takomto prípade zdravotník mohol požiadať až po určitej dobe. Tieto zmeny sa majú do slovenskej legislatívy zakomponovať prostredníctvom zmien a doplnenia troch zákonov, a to o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a o hospodárskej mobilizácii, ako aj o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. Právna norma by v prípade súhlasného stanoviska parlamentu a prezidenta mala platiť od apríla 2012.
Návrh legislatívnej zmeny počíta aj s rozšírením definície bezúhonnosti zdravotníckeho pracovníka. Za bezúhonného sa nebude považovať taký zdravotnícky pracovník, ktorý bol právoplatne odsúdený za trestný čin porušovania povinností za krízovej situácie. Prísnejšie postihy pre zdravotníkov, ktorí si nebudú plniť svoje povinnosti, avizovala už v stredu (14.12.) premiérka Iveta Radičová.
Na krízu v zdravotníctve reaguje aj návrh novelizácie Trestného zákona z dielne ministerstva spravodlivosti. "V súvislosti s aktuálnou situáciou, ktorá nastala po vyhlásení núdzového stavu, možno konštatovať, že pre naplnenie účelu právnej úpravy ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny je potrebné, aby existovali zákonné mechanizmy pre vynútenie splnenia povinností uložených opatreniami orgánov verejnej moci na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti," konštatoval rezort v zdôvodnení návrhu s tým, že štandardným nástrojom je aj trestnoprávna zodpovednosť.
V Trestnom zákone a Trestnom poriadku tak pribudnú state o novej skutkovej podstate trestného činu porušovania povinností za krízovej situácie. Ten, kto počas nej úmyselne nevykoná uloženú povinnosť, sa má potrestať odňatím slobody až na dva roky. Dva až päť rokov väzenia má hroziť tomu, kto týmto činom spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť. Právna norma má nadobudnúť účinnosť zverejnením v Zbierke zákonov, aj ňou sa má v pondelok zaoberať kabinet.
Obmedzenie práva zdravotníkov na štrajk nemá byť strašením lekárov
Legislatívne zmeny, ktoré majú obmedziť možnosť zdravotníkov na štrajk, nie sú podľa ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH) hrozbou či strašením pre lekárov. "Je to hlavne zabezpečenie nás všetkých, ktorí sme občanmi SR," skonštatoval po dnešnom rokovaní vlády. Šéf rezortu chce, aby sa právne zmeny podarilo presadiť ešte súčasnej vláde. Skrátené legislatívne konanie ale využiť neplánuje.
Minister pripustil, že v prípade opätovného hromadného odchodu lekárov na PN-ky by sa veľmi ťažko dokazovalo, či bola práceneschopnosť oprávnená. Poukázal však na to, že ministerstvo má mať po novom väčšie právomoci napríklad v ukladaní pokút pri posudzovaní neprítomnosti zdravotníka na pracovisku. Tým, ktorí počas núdzového stavu do práce nenastúpia, môže okrem pokuty hroziť aj väzenie či odobratie registrácie. Ako zdôraznil minister vnútra Daniel Lipšic, či bola PN-ka fiktívna alebo oprávnená, by bolo vecou dokazovania. Proti navrhovaným legislatívnym zmenám dnes vystúpila Slovenská lekárska komora (SLK), ktorej prezident Milan Dragula napísal otvorený list premiérke Ivete Radičovej. V ňom vyzval, aby predmetné právne normy najprv zaradili do medzirezortného pripomienkového konania a mohli sa tak k nim vyjadriť aj zainteresovaní. "Je možnosť riešiť tento návrh skráteným pripomienkovým konaním, ale rozhodne protestujeme, aby bol predložený bez pripomienok odbornej verejnosti," píše sa v liste.
Štát plánuje v budúcnosti obmedziť možnosť lekárov, ako aj ostatných zdravotníckych pracovníkov, štrajkovať. Takúto možnosť by podľa noviel troch zákonov z dielne ministerstva zdravotníctva, odvolávajúc sa na ústavné právo občanov na ochranu zdravia a bezplatnú starostlivosť, mohol štát využiť vtedy, ak by bola bezprostredne ohrozená ochrana života a zdravia ľudí. Návrh dnes odobrila vláda. Kabinet schválil aj novelizáciu Trestného zákona a Trestného poriadku. V nich majú pribudnúť state o novej skutkovej podstate trestného činu porušovania povinností za krízovej situácie. Ten, kto počas nej úmyselne nevykoná uloženú povinnosť, sa má potrestať odňatím slobody až na dva roky. Dva až päť rokov väzenia má hroziť tomu, kto týmto činom spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
Autor článku: TASR