Najlepšou liečbou je prevencia. Všeobecne ju môžeme rozdeliť na tri veľké skupiny. Primárne preventívne opatrenia smerujú k zabráneniu vzniku ochorenia. Cieľom sekundárnej je včasná diagnostika a liečba. Pod pojmom terciárnej prevencie chápeme pravidelné kontroly a zabránenie progresií ochorenia s ďalšími možnými komplikáciami a poškodeniami organizmu.
V dutine ústnej sa najčastejšie stretávame s rôznymi parodonopatiami. Patria sem tak zápalové ako aj nezápalové ochorenia ďasna a závesného aparátu zubov. Oveľa častejšie sa jedná o zápalové parodontopatie, napríklad gingivitídy, čiže zápal ďasna.
Gingivitída, parodontitídy a zubný kaz
Na vzniku sa podieľajú v prvom rade baktérie zubného povlaku a potom rôzne lokálne a celkové faktory. Všeobecne sa zápal prejavuje piatimi príznakmi, ako sú začervenanie, opuch, teplota, bolesť a porucha funkcie. Jedným z prvých príznakov pred nástupom zápalu je krvácanie ďasien na dotyk (napríklad pri čistení zubov). To znamená, že by sme mali zlepšiť hygienu dutiny ústnej (čistiť zuby častejšie, zmeniť techniku čistenia zubov, použiť inú zubnú pastu, vymeniť kefku) v opačnom prípade gingivitída po určitom čase môže prejsť do parodontitídy. Známkami parodontitídy je okrem zápalu ďasien aj ubúdanie kosti okolo zubu, kývavosť a strata hoci aj úplne zdravého zubu alebo dokonca zubov.
Gingivitídy môžu zhoršovať lokálne faktory ako zubný kameň (kalcifikovaný zubný povlak), zle spravené výplne zubov (majú previslý okraj), veľké neošetrené kazy, korene zubov, nevhodne konštruované a zhotovené protetické práce, zlé postavenie zubov, fajčenie a iné. Ďalším problémom v ústach je zubný kaz. Je to infekčne multifaktorálne ochorenie tvrdých zubných tkanív. Na vzniku zubného kazu sa podieľajú baktérie (nachádzajú sa v zubnom povlaku), sacharidy (cukry, ktoré prijímame v potrave), čas a samotný zub. Najčastejšími príznakmi kazu je zvýšené zachytávanie potravy v medzizubnom priestore, farebné zmeny skloviny, bolestivosť na sladké, na chlad alebo teplo, bolestivosť na zahryznutie. Na čistom zube nikdy nevznikne kaz, rovnako ako na čistom ďasne nikdy nevznikne zápal! Treba si uvedomiť skutočnosť, že malý neliečený kaz sa zväčšuje, postihuje nerv zuba a zub môže odumrieť.
Pokiaľ pacient nevie o tom, že má devitálny (mŕtvy) zub po určitom čase, hlavne pri poklese imunity, dochádza k zápalu periapikálne (okolo koreňa). Zápal sa šíri cestou najmenšieho odporu cez kosť a vzniká periostitída (zápal okostice), ktorý môže prejsť v okoločeľustný zápal, čo je život ohrozujúci stav. Celý tento priebeh je veľmi zjednodušený a jeho cieľom je zvýrazniť dôležitosť hygieny a pravidelného ošetrenia u stomatológa, ako veľmi efektívnych preventívnych opatrení.
Vyššie popísané lokálne chronické dráždenie v dutine ústnej môže pri dostatočne silnej intenzite a dĺžke pôsobenia spôsobiť malignizáciu (nádorové bujnenie tkanivá). Napríklad ostré okraje zubov alebo koreňov môžu zraňovať jazyk a sliznice líca, vznikne ranka (malý vriedok), z ktorého v určitých prípadoch vzniká rakovina. Treba si zapamätať, že pri nehojacom sa defekte v dutine ústnej, ktorý trvá dlhšie ako 2 – 3 týždne, by mal každý v rámci onkologickej prevencie navštíviť lekára! Pri onkologických ochoreniach obzvlášť platí zásada, že úspechom liečby je včasná diagnostika.
Dôležité je dodržiavať hygienu dutiny ústnej, nepodceňovať ťažkosti, ktoré sa môžu v oblasti úst vyskytovať, pravidelne navštevovať stomatológa a viesť k tomu aj mladšie generácie, a tým prispieť k zvýšeniu orálneho i celkového zdravia každého z nás.
Autor článku: MUDr. Taras Feltsan, časopis Bedeker zdravia