Kuchynská soľ patrí k najstarším dochucovadlám potravy. V našich končinách aj najrozšírenejším. Nemať doma zásobu soli sa v minulosti pokladalo za znak chudoby. Skúsené gazdiné vravievali: „Radšej budeme jesť nemastné zemiaky, ale posolené!“ Ale platí ešte aj v súčasnosti to známe rozprávkové, že soľ je drahšia nad zlato? Nie celkom.
Kuchynská soľ je chemicky chlorid sodný. Jeho jednotlivé zložky – sodík a chlór – sú pre život človeka nevyhnutné, patria k hlavným minerálnym látkam. V ľudskom organizme sa spolupodieľajú na udržiavaní stálosti vnútorného prostredia, vnútrobunkových aj medzibunkových tekutín, osmotického tlaku, regulácii dráždivosti nervov a svalov. Aby tieto funkcie boli zabezpečené, musí byť denný príjem soli asi 0,2-0,5 g.
Toto množstvo je ale prirodzene obsiahnuté v potravinách, v ich základnej podobe. Dochucovanie soľou nemá teda medicínsky význam. Nehľadajme preto príčinu túžby po slaných jedlách v nedostatku soli v organizme. Tá vznikne až na základe toho, že človek si vypestuje zvyk na určitú chuť, a tá sa mu neskôr stane normou.
Množstvo konzumovanej soli je určené individuálne a závisí od pôžitku zo slanej chuti. Vnímaniu slanej chuti sa dá ľahko naučiť ale aj odnaučiť. Množstvo prijímanej soli, (presnejšie množstvo sodíka v nej obsiahnutej), priamo ovplyvňuje úroveň nášho zdravia – vplýva na výšku krvného tlaku, nepriaznivo ovplyvňuje riziko infarktu myokardu, náhlych cievnych mozgových príhod, poškodenie obličiek, či sietnice oka.
Odborníkmi v oblasti výživy je odporúčané denné množstvo konzumovanej kuchynskej soli maximálne 2 - 4 g. U nás je však situácia hrozivá. Dlhodobo vysoko prekračujeme odporúčané množstvá – denný prívod chloridu sodného je u žien vyše 10 gramov a u mužov dokonca v priemere takmer 14 gramov! Preto sa nemôžeme čudovať smutnému faktu, že u nás každý druhý človek zomiera na srdcovo-cievne ochorenia. Dĺžka života obyvateľov Slovenska patrí medzi najkratšie v Európe.
Ako je to vo svete?
Vyspelé krajiny prikročili k razantnému kroku – k znižovaniu obsahu soli v potravinách. Aj firmy sa prispôsobili novým požiadavkám – vyrábajú rôzne diétne soli, v ktorých je znížený alebo dokonca nulový obsah sodíka. Typická chuť takejto soli je dosiahnutá pridaním chloridu draselného alebo zlúčenín s obsahom horčíka. Aj tieto opatrenia spôsobili, že v iných krajinách sa priemerná doba života predĺžila až o 12 rokov.
Soliť či nesoliť?
Všetkého veľa škodí. Človek, ktorý je dlhodobo zvyknutý na výraznú slanú chuť sa soliť obyčajne ľahko neodnaučí. Menej solená potrava, alebo dokonca neslaná, mu pripadá úplne bez chuti. Preto treba pri príprave jedál včas a postupne redukovať príjem soli a používať prípravky so zníženým obsahom sodíka. Tým môžeme predchádzať rôznym zdravotným komplikáciám.
Opatrenia pri vysokom krvnom tlaku a ochorení obličiek
-
obmedziť príjem sodíka vo forme kuchynskej soli na 2 – 4 g denne
-
obmedziť prívod sodíka vo forme konzervačných látok (údené výrobky, potraviny konzervované glutamátom sodným – práškové polievky a omáčky, niektoré koreniny)
-
obmedziť prívod slaných výrobkov (zemiakové lupienky, slané pečivo, niektoré druhy syrov
-
kombinovať chuťovo menej výrazné potraviny s chuťovo výraznejšími, a tým znížiť potrebu solenia
-
v prípade vysokého krvného tlaku zvýšiť príjem draslíka hlavne v podobe ovocia a zeleniny
-
namiesto kuchynskej soli skúsiť ako dochucovadlo bylinky (oregáno, majorán, koriander, tymián, kardamón, bazalka, rozmarín, rasca, muškátový orech), ktoré dávajú jedlám novú neopakovateľnú chuť a arómu
-
používať soľ so zníženým obsahom sodíka
Hmotnosť soli odmeraná na lyžičky a lyžice:
-
rovná kávová lyžička- 5 g soli
-
vrchovatá kávová lyžička - 9 g soli
-
rovná polievková lyžica - 20 g soli
-
vrchovatá polievková lyžica - 30 g soli
Autor článku: MUDr. Adriana Ilavská, časopis Bedeker zdravia