Borelióza

Borelióza
Zdroj: bigstockphoto.com

Lymská borelióza je infekčné ochorenie ľudí a domácich zvierat, predstavujúce najčastejšie ochorenie prenášané zo zvierat na človeka v strednej Európe.

Lymskú boreliózu spôsobuje spirochéta Borrelia burgdorferi, ktorú identifi kovali Burgdorfer a spol. v roku 1982.

Prejavuje sa veľmi pestrou paletou klinických príznakov s rôzne dlhou inkubačnou dobou.

Príznaky

Prvé (skoré) štádium ochorenia:

  • začervenanie s typickým centrálnym vyblednutím, teplejšia koža a svrbenie v mieste prisatia kliešťa
  • únava
  • bolesti hlavy
  • bolesti kĺbov

Druhé štádium

  • postihnutie kože podobné ako v prvom štádiu
  • postihnutie centrálneho nervového systému (obrna)
  • postihnutie srdca

Tretie (neskoré) štádium

  • nastupuje u neliečených pacientov
  • zápaly kĺbov
  • deštrukcia chrupavky, kostí
  • postihnutie kože (hlavne na končatinách; najprv je červenofialová a opuchnutá, neskôr pripomína cigaretový papier) a nervového systému

Nebezpečné borélie

Najčastejšia je kožná forma Erythema chronicum migrans postihujúca asi 50 až 70 percent pacientov. Červená škvrna s periférnym šírením má obyčajne vyblednuté centrum a vyvýšený lem. Migrujúci okraj je typický a ložisko sa môže rozrásť do veľkých rozmerov, postihujúcich napr. celú sedaciu oblasť až stehno.

Závažnejšia borélia je nervová a srdcová. Tieto skoré formy sú pomerne dobre liečiteľné aj bežnými antibiotikami. Medzi neskoré formy patria zápaly kĺbov, najmä kolena a atrofi cká dermatitída. Zanechávajú zväčša trvalé poškodenia organizmu.

Borélie prechádzajú cez plodové obaly a poškodzujú plod. Prenášačom ochorenia na ľudí a zvieratá sú krv cicajúce článkonožce, najmä kliešte z čeľade Ixodidae. V endemickej oblasti môžu ochorenie prenášať rôzne vývojové štádia kliešťa (napr. larvy, nymfy, dospelé kliešte), žijúce v lesoch, v lesoparkoch a predmestských záhradách a to v období od marca do novembra, s maximom v letných mesiacoch. Spirochéty sa dostávajú z infikovaných lariev, nýmf a dospelých kliešťov, u ktorých žijú v GIT-e pomocou slín. K ich uvoľneniu do ľudského organizmu dochádza až po 24 hodinách po prisatí kliešťa.

Infekcia môže preniknúť do ľudského organizmu aj skôr, ak sa kliešť odstráni holou rukou a nesprávnou technikou. Veľmi závažný je prenos pôvodcu lymskej boreliózy na ľudí z infikovaných zvierat, najmä psov. Pri analýze výskytu lymskej boreliózy sa zistil vyšší výskyt ochorenia v rodinách, kde chovali psov. Z epidemiologického hľadiska je tiež dôležité, že rezervoárom infekcie sú myši a iné drobné suchozemské hlodavce, ktoré žijú v predmestských a vidieckych aglomeráciách.

Určitú úlohu zohráva aj vysoká zver, vtáky a hospodárske zvieratá, napr. kravy a kone. Väčšina infekcii u zvierat prebieha bez príznakov ochorenia, čo sťažuje včas odhaliť možný zdroj infekcie. Prirodzená odolnosť proti boréliovej infekcii neexistuje a ochorieť môže každý človek, ktorý príde do kontaktu s infikovaným kliešťom.

Pri rozvoji infekcie je dôležité množstvo vniknutých mikroorganizmov, čo závisí aj od dĺžky satia alebo od frekvencie a intenzity kontaktov s kliešťami. 20 – 79 percent pacientov nemusí spozorovať poštípanie kliešťom, nymfou alebo larvou, preto sa uvažuje, že vektorom infekcie môže byť aj iný hmyz, napríklad ovady a komáre. Táto hypotéza nebola zatiaľ potvrdená. Po vniknutí do ľudského organizmu sa Borellia burgdorferi rozmnožuje v kožnom tkanive za vzniku erythema migrans, menej často boreliového lymfocytómu. Zároveň môže prechádzať do lymfatických uzlín, kde sa vyvíja skorá špecifická imunitná odpoveď.

Diagnostika

V diagnostike boreliózy sa používajú viaceré sérologické testy (ELISA, Western blot, IFT). Dôležitú úlohu zohráva koincidencia klinického nálezu a sérologickej pozitivity, nakoľko sa v populácii vyskytuje aj pomerne vysoká prevalencia protilátok proti Borellii burgdorferi sensu lato v rizikových skupinách, napr. u lesných robotníkov (až do 27,2 percenta). U zdravej populácie je prevalencia séropozitivity vo všeobecnosti nižšia.

Terapia

Veľký význam má zahájenie liečby v skorom štádiu ochorenia. U niektorých pacientov sa môže vyskytnúť aj spontánne vyhojenie bez liečby. V neskorom štádiu bývajú najčastejšie postihnuté orgány, ktoré boli už v pred vypuknutím lymskej boreliózy patologicky zmenené iným ochorením.

Preventívne opatrenia

Najvhodnejšou prevenciou je obmedzený pobyt v prírode v endemických oblastiach. Odporúča sa pohybovať v lesoparkoch na lesných lúkach a tiež v záhradách, v odevoch z hladkých materiálov, na ktorých sa kliešte ťažko uchytia. Vhodné je aj používanie repelentov na odkryté časti tela.

Ako odstrániť kliešťa

V prípade prisatia kliešťa ho treba potrieť dezinfekčným roztokom a kývavým pohybom uvoľniť pomocou pinzety. Neodporúča sa usmrtiť kliešťa krémom alebo masťou, nakoľko kliešť môže dáviť a z jeho tráviaceho traktu sa uvoľnia patogénne látky. Neodporúča sa uvoľňovať kliešťa holými rukami, najmä ak sú na prstoch mikrotraumy, napr. zádery. Miesto po poštípaní kliešťom ošetríme dezinfekčným prípravkom.

Nové možnosti prevencie

Nové možnosti prevencie proti lymskej borelióze poskytuje očkovanie proti Borellii burgdorferi. Očkovanie sa odporúča aj v detskom veku. Aktívna ochrana proti boréliovej infekcii predstavuje ďalší pokrok v prevencii tohto ochorenia najmä v endemických oblastiach.

Autor článku: MVDr. Vlastimil Laciak, PhD., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: