Anaplazmóza – málo známe ochorenie prenášané kliešťami

Anaplazmóza – málo známe ochorenie prenášané kliešťami
Zdroj: bigstockphoto.com

Anaplazmóza je infekčné ochorenie ľudí a zvierat, ktoré spôsobuje baktéria Anaplasma phagocytophilum. Prenášačom anaplazmózy je kliešť obyčajný (Ixodes ricinus), ktorý je rozšírený takmer na celom území Slovenska.

Podľa údajov doc. Peťka, riaditeľa Parazitologického ústavu SAV v Košiciach : „Stúpajúce priemerné teploty a zvyšujúci sa úhrn zrážok v poslednej dekáde spôsobili, že tento druh kliešťa sa udomácnil aj vo vyšších nadmorských výškach, napr. v Liptovskej kotline, kde bol ešte pred 20 rokmi vzácnosťou (sezóna kliešťov môže trvať až kým nenapadne prvý sneh).” Košickí parazitológovia zistili výskyt kliešťov infikovaných anaplazmami už na viacerých lokalitách aj na strednom a východnom Slovensku.

Pôvodcom anaplazmózy je v niektorých oblastiach Slovenska infi kovaný v priemere každý dvadsiaty kliešť. Významné je však prvé potvrdenie anaplazmózy na Slovensku vedcami z Parazitologického ústavu v Košiciach u psov s príznakmi ochorenia. V súčasnosti je známa prítomnosť anaplaziem aj u voľne žijúcich  líšok, jeleňov, hlodavcov i hmyzožravcov, ktorí sú rezervoármi pôvodcu ochorenia v prírodných ohniskách.

Anaplazmy našli podľa údajov Dr. Majlátovej aj u ježka zrazeného priamo v centre Košíc. Prvýkrát na svete zistili prítomnosť baktérie Anaplasma phagocytophilum u medveďa hnedého, konkrétne v okolí Zvolena vedci z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach. Anaplazmóza sa na človeka prenáša do 30 hodín po prisatí nakazeného kliešťa. Inkubačná doba je 1– 3 týždne od prisatia infikovaného kliešťa, kedy sa objavia príznaky pripomínajúce chrípku.

V tele Anaplasma phagocytophilum napáda biele krvinky, a oslabuje tým imunitný systém. Vyvoláva horúčky, nechutenstvo, bolesti hlavy, t.j. ochorenie podobné chrípke. Lieči sa antibiotikami. Bakteriálne ochorenie môže byť smrteľné len vo výnimočných prípadoch (pravdepodobnosť je menšia ako 1 percento u ľudí s oslabenou imunitou).

Kliešte sú známe aj tým, že sú prenášačmi lymskej boreliózy a kliešťovej encefalitídy. Odhaliť anaplazmózu pomohlo podľa vyjadrenia  doc. Peťka najmä zdokonalenie diagnostických metód. Baktériu v kliešťoch vedci v súčasnosti zisťujú aj pomocou analýzy DNA. Anaplazmóza zatiaľ na Slovensku u človeka nebola zistená, podľa doc. Peťka však dôvodom môže byť aj to, že lekári doteraz nemali možnosť ju odhaliť (v prípade, že si človek nájde kliešťa a má príznaky podobné chrípke, mal by na to upozorniť vyšetrujúceho lekára). V Európe bola anaplazmóza u človeka prvýkrát zistená v roku 1997 v Slovinsku.

Doteraz je v Európe známych len 25 prípadov prenesenia tejto baktérie na človeka, v Spojených štátoch však doteraz identifikovali už približne 3 000 nakazených ľudí. V súčasnosti parazitológovia hľadajú rýchlu a účinnú metódu na zistenie choroby u ľudí. Presná diagnostika by totiž výrazne pomohla lekárom pri určení správnej liečby. Najlepšou prevenciou pred anaplazmózou, ale aj ostatnými chorobami spôsobenými týmto živočíchom, je chrániť sa pred samotnými kliešťami.

Autor článku: MVDr. Anna Laciaková, PhD., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: