Už oddávna bolo narodenie tzv. monstroidných jedincov sprevádzané poverami a náznakmi senzácií. Veľký a mnohokrát i negatívny záujem vzbudzovali zrastené, siamské dvojčatá.
Genéza názvu
Pomenovanie siamské dvojčatá je odvodené od najznámejších zrastených dvojčiat, Enga a Changa, ktorí sa narodili v roku 1811 v Thajsku (v tom období Siam). Bratia boli zrastení krížovými kosťami a kostrčou a k sebe obrátení chrbtami. Krátke obdobie (ako väčšina v tom čase takto poškodených jedincov) boli atrakciou v cirkuse Barnum. Neskoršie sa usadili v Severnej Karolíne, kde sa oženili a splodili početné potomstvo, dvadsaťdva detí. Zomreli ako 35 roční. Aj na Slovensku boli v minulosti zaznamenané podobné prípady. Spomína ich nemecký lekár Francisca Ernest Bruckmann, vo svojich cestopisných zážitkoch z výskumnej cesty po Slovensku, v roku 1724. Jeho práce z potuliek po Uhorsku vyšli v dvoch dielach, posledná v Halle v roku 1728. Ako uvádza v poslednom liste Matejovi Bellovi, na území Slovenska sa stretol s raritným prípadom siamských dvojčiat.
Prvé slovenské siamské dvojčatá sa narodili v roku 1701 v obci Szony pri Komárne. Dievčatá Helena Lucia a Judita boli (podľa dobových zápisov) zrastené panvami, mali spoločné tenké črevo a vylučovacie orgány. Až do umiestnenia v Kláštore Uršuliniek v Bratislave (na základe intervencie kardinála Christopha Augusta von Sachen) boli len cirkusovými a jarmočnými atrakciami. Zomreli v roku 1723 ako dvadsaťdva ročné na zápal mozgových blán. V Konstantinopole bola historikmi Leonom Gzamnatikosom a Theodorosom Daphnopatesom okolo roku 900 n.l. zachytená dôležitá udalosť: významný prvý pokus o separáciu siamských dvojčiat, a to aj napriek tomu, že zákrok nedopadol úspešne. Tri dni po operácii zomrelo aj druhé dieťa. Johannes Skylitzes vo svojich knižných zbierkach (sú uložené v Madridskej univerzitnej knižnici) osvetľuje tento chirurgický postup aj s názornými ilustráciami separácie. Tieto historické pramene svedčia o vysokej medicínskej úrovni v starej Byzancii. Z novodobých dejín sa dozvedáme o prvom operačnom zákroku v roku 1689, ktorý uskutočnil dr. Bohm, chirurg a gynekológ. Prežilo však len jedno z detí.
Ojedinelé hračky prírody Siamské dvojčatá sa vyskytujú približne 1 : 200 000 pôrodov. U Afro-američanov je výskyt siamských dvojčiat vyšší, v afrických krajinách pripadá jeden prípad na 14 000 novorodencov. Keďže sa nerodia často, sú skôr anatomickou výnimkou, ktorá obom jedincom spôsobuje vážne zdravotné ťažkosti a problémy ohrozujúce život. Najčastejšie sa vyskytujú Thoracophagi (zrast hrudnou kosťou - asi 40 percent), potom Omphalopagi (spojenie brušnou časťou – 34 percent). Thoracoomphalopagi majú až v 75 percentách prípadov spoločné zrastené srdce. Omphalopagi majú v 80 –100 percentách prípadov zrastenú pečeň a v 25 percentách majú spoločné žlčové cesty. Spoločné časti tráviacej rúry majú v 50 percentách.
Ďalej sa rozlišujú tzv.: Xyphopagy – spojenie mečíkom, zrastom brucha alebo hrudníka Pygopágy – spojenie zadkom, prípadne aj panvou (ischiopagy). Vyskytujú sa asi v 18 percentách prípadov Craniopagy – spojenie lebkou, asi v 3 percentách. Indikácia na operáciu siamských dvojčiat závisí od klinického nálezu, životaschopnosti obidvoch detí a od schopnosti základných funkcií. V priaznivých prípadoch sa oddelenie detí odkladá mesiace i roky, ako to uvádza odborná literatúra. Pri ohrození jedného dieťaťa alebo jeho smrti sa volí urgentná operácia na záchranu druhého. Štatistika od roku 1991 uvádza, na základe výsledkov štrnástich výskumných centier, že z 28 miliónov novorodencov bolo 312 siamských dvojčiat. V súbore dvojčiat bolo 47 mŕtvo narodených.
Príklady z nedávnej minulosti
V ostatnom čase sa zdá, že frekvencia výskytu týchto monstroidných novorodencov narastá. Túto skutočnosť však treba skôr pripísať zlepšeniu diagnostiky, ako aj všeobecnému záujmu chirurgov – špecialistov o jedinečné prípady, ako aj o ich snahu pomôcť rodičom, ktorí sú často z chudobných krajín, kde si zákrok nemôžu dovoliť. Okrem úspešných zákrokov sú však časté aj úmrtia. Príkladom sú iránske sestry Bidzaniove, ktoré sa na sklonku roku 2003 pokúsili chirurgovia neúspešne oddeliť už v dospelom veku.
V histórii teratológie (veda, ktorá študuje príčiny vzniku monstier a vývinových chýb) je raritou výskyt parazitického jedinca v tele dvojčaťa. Takýmto prípadom je indické dievčatko Lakšmi Tatma, ktoré sa narodilo so štyrmi nadbytočnými končatinami. Vo veku dvoch rokov na nej chirurgovia vykonali zložitý zákrok, ktorý trval skoro 30 hodín a vystriedalo sa pri ňom 30 špecialistov. Zákrok bol úspešný a z hľadiska chirurgie ojedinelý. Meno Lakšmi dostalo dievčatko po hinduistickej bohyni šťastia a krásy, ktorá býva zobrazovaná so štyrmi rukami. Okrem končatín boli odstránené aj niektoré orgány, ktoré patrili parazitujúcemu dvojčaťu.
Morálne dilemy
Eticko-morálne problémy spôsobujú prípady, kedy sa treba rozhodnúť, ktoré z dvojčiat zachrániť (ak nie sú spojení jedinci rovnako životaschopní). Citové väzby sú tak silné, že zachránené dieťa väčšinou až do dospelosti znáša „nespravodlivosť“ pri preferovaní vitálnejšieho jedinca. Problematika príčin vzniku siamských dvojčiat je predmetom záujmu nielen lekárov a vedeckých pracovníkov, ale aj laickej verejnosti. Aj napriek pokroku vedy ostávajú mnohé otázky spojené s výskytom siamských dvojčiat dodnes nezodpovedané. Ako sa zdá, aj napriek pokroku má príroda svoje zákonitosti, ktorých prah človek ešte neprekročil.
Autor článku: Doc. Dr. Igor M. Tomo, CSc., MPH, časopis Bedeker zdravia