Diogenov syndróm

Diogenov syndróm
Zdroj: bigstockphoto.com

Diogenov syndróm, tiež známy pod menom senilné zrútenie, spoločenské zrútenie a senilný syndróm zanedbania, je charakterizovaný extrémnym sebazanedbávaním, zanedbanou domácnosťou, izoláciou a excesívnym hromadením odpadkov (syllogomania). Zvyčajne postihuje ľudí žijúcich osamotene. Symptómy zahrňujú telesný zápach, iné príznaky zanedbania osobnej hygieny a somatické ochorenia (napríklad parazitárne ochorenia).

Diogenov syndróm je poruchou správania, ktorá sa vyskytuje vo vyššom veku. McMillan a Shaw v roku 1966 po prvýkrát zaradili zrútenie osobnosti a starostlivosti o svoje prostredie medzi syndrómy. Clark a spolupracovníci ho označili názvom „Diogenov syndróm“, inšpirovaní starogréckym filozofom Diogenom zo Sinopi (4. stor. pred. n. l.. Diogenes pokladal za základ šťastia a cnosti opovrhovanie spoločenskými normami, odmietnutie bohatstva, všetkých zmyslových pôžitkov, dosiahnutie nezávislosti, vnútornej slobody a jednoduchého života). Tvrdili, že toto ochorenie môže byť stresom podmienený obranný mechanizmus starých ľudí, alebo prejav normálneho starnutia. Pre tento syndróm existujú aj alternatívne názvy ako Havishamovej a Plyuskinov, pochádzajúce od postáv v literatúre.

Etiológia

 Ochorenie nie je typické pre určitú socioekonomickú skupinu. Prevalencia je najvyššia u mužov a žien medzi 60 - 90 rokom života. Incidencia je 0,5 prípadu na 1000 obyvateľov nad 60 rokov žijúcich doma. Viac ako polovica z nich má demenciu, alebo inú psychiatrickú diagnózu. Ľudia trpiaci týmto syndrómom sú väčšinou slobodní, alebo vdovci. Ich úpadok trvá niekoľko rokov.

Mnohí boli v minulosti nadpriemerne inteligentní, úspešní v práci a mali stabilné rodinné zázemie. V súčasnosti sa uvádzajú 2 typy Diogenovho syndrómu. Primárny typ, pri ktorom nie je prítomná psychická porucha, a sekundárny typ, viazaný na psychiatrickú diagnózu. K nej patrí obsedantno- kompulzívna porucha (kompulzívne hromadenie vecí, obsedantná anxieta, rituály), porucha osobnosti (schizoidná, schizotypová, vedúca k izolácii, minimálnym sociálnym kontaktom), závislosť na návykových látkach (sebazanedbávanie, žitie v nevyhovujúcich podmienkach, malnutrícia), demencia (degenerácia frontálneho laloku mozgu spôsobuje apatiu, znížený záujem o svoj zovňajšok, zníženie záujmov), neskorá schizofrénia (bludy a halucinácie).

Pre pacientov s Diogenovým syndrómom je príznačný deficit železa, folátov, vitamínu B 12, C a D, kalcia, proteínov, vody a kália.

Liečba

Hlavnou prekážkou je averzia pacientov k liečbe a pomoci. Denná starostlivosť v domácom prostredí má prednosť pred hospitalizáciou. Prvým krokom je liečiť pridružené somatické ochorenia. Nasleduje vyšetrenie kognitívnych (poznávacích) funkcií, ktoré je často problematické a výsledok je negatívne ovplyvnený pre pacientov nezáujem a minimálnu spoluprácu. Atypické antipsychotiká sa používajú pri výskyte paranoidných symptómov. Prognóza pacientov je veľmi zlá, až 46 percent pacientov zomiera do 5 rokov na somatické komplikácie.

Autor článku: MUDr. Tatiana Hanisková , časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: