Postrach menom lupiny

Postrach menom lupiny
Zdroj: bigstockphoto.com

Lupiny vo vlasatej časti hlavy sú stále aktuálnym problémom, vyskytujúcim sa u dospelých najmä v 4.-tej dekáde života. V detstve sa s ním stretávame v období dojčenského veku počas prvých mesiacov života. Seboroická dermatitída sa vyskytuje v oblastiach bohatých na mazové žľazy, ktorú práve vlasová pokožka predstavuje. Pri vzniku seboroickej dermatitídy sa uplatňuje viacero faktorov. Jedná sa o osídlenie postihnutej oblasti lipofilnou kvasinkou Pityrosporum ovale, podpornými momentmi sú vplyvy dedičnosti, zvýšená aktivita mazových žliaz s nadprodukciou mazu, narušenie hormonálnych funkcií atď. Pacienti často udávajú ako príčinu vzniku, či zhoršenia ochorenia, emočný stres, čo svedčí o vplyve nervového systému na prejavy ochorenia.

Typy lupín

V klinickom obraze seboroickej dermatitídy kapilícia, čiže vlasatej časti hlavy, pozorujeme 2 formy. Jedným z prejavom je suchá forma, čiže dermatitis seborhoica sicca. Vo vlasovej oblasti nachádzame drobné belavé suché lupiny na nezapálenej koži hlavy, ktoré sa po prečesaní vlasov objavujú na našom odeve v podobe nepríjemných stôp.

Druhou formou je dermatitis seborhoica oleosa, čiže mastný typ, so žltavými mastnými šupinami, až chrastičkami na zapálenej vlasovej pokožke. Niekedy pozorujeme v postihnutej oblasti vznik drobných hnisavých vyrážok, dokonca môže nastať i mokvanie v ložisku.

Formy postihnutia sú rozdielne, od ľahších prejavov, až po stavy znepríjemňujúce dennodenný život. Postihnutie môže byť lokalizované len na vlasovej pokožke, zároveň však môžu byť postihnuté aj iné oblasti tela, najčastejšie tvár, či oblasť ušníc, ale aj iné lokalizácie.

Subjektívne prejavy ochorenia sú nepatrné, najčastejšie sa jedná o prejavy svrbenia. Postihnutých však mnohokrát obťažuje iba estetická zložka tohto ochorenia, ktorou sú lupiny. Priebeh ochorenia býva zvyčajne chronický, adekvátnou liečbou sa prejavy zlepšujú. Najčastejším terapeutickým prípravkom bývajú šampóny s antimykotickou zložkou, ktoré sú bežne prístupné na pultoch lekární.

Liečebný účinok majú však aj iné prípravky, o ich vhodnosti však rozhodne dermatológ. Prejavy ochorenia sa zvyčajne neobmedzujú len na vlasovú pokožku, mnohokrát býva súčasne postihnutá aj oblasť tváre. Nález sa zvyčajne lokalizuje na časť obočia v centrálnej oblasti tváre v tzv. T zóne, nosné krídla a oblasť nosovoústnych záhybov. Pokožka je začervenaná, na povrchu pokrytá vrstvou olupujúcich sa lamiel sfarbených do belava až do žlta. Koža v ložisku môže byť zápalovo presiaknutá, zhrubnutá. Osoby pociťujú nepríjemné svrbenie.

V niektorých prípadoch nález môže vyprovokovať, či zhoršiť pôsobenie UV žiarenia, slnenia. Mnohí z postihnutých ako formu samoliečby využívajú premasťovanie mastnými typmi krémov, ktoré paradoxne, vedú k zhoršeniu kožného nálezu.

Belavý poprašok na tmavom saku sa môže stať nočnou morou pre mnohých z nás. Stačí si „prehrabnúť“ neposlušný účes a „belavý dážď,“ padajúci na naše plecia, sa usadí na našich ramenách. O takýto „šperk“ rozhodne nik nestojí a podľa estetických noriem dnešnej spoločnosti je priam neprípustný.

Autor článku: MUDr. Iveta Hasová, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: