Znamienka – ktoré sú rizikové?

Znamienka – ktoré sú rizikové?
Zdroj: bigstockphoto.com

Pigmentový névus (znamienko) nájdeme skoro u každého človeka. Výskyt névov je individuálne veľmi odlišný, niektorí z nás ich majú veľmi málo, niektorí ich majú desiatky až stovky. Vznikajú väčšinou až po narodení, v detstve, v mladom dospelom veku sa ich množstvo aj vzhľad postupne stabilizujú.

Zmeny sú signálom

Ako vyzerajú neželané zmeny na znamienku, ktoré by nás mali priviesť k odbornému kožnému lekárovi? Ako pomerne jednoduchá pomôcka sa používa americký tzv. ABCDE systém. Ak sa znamienko, ktoré malo pôvodne pravidelný oválny, či okrúhly tvar mení na nepravidelné – A = assymetry (asymetria v dvoch na seba kolmých osiach), jeho ohraničenie – B (border) sa stáva neostré, farba – C (colour) sa mení z jedného odtieňa hnedej na viaceré farebné tóny hnedej až čiernej, miestami aj belavej, sivej či fi alovastej, priemer znamienka – D (diameter) sa zväčší a pôvodne ploché znamienko sa vyvyšuje – E (elevation), je potrebné tento jav konzultovať s dermatovenerológom. Samozrejme, nie všetky znamienka sú nebezpečné, naopak väčšina z nich je benígna a po celý život opísané neželané zmeny nestanú. Znamienka – névy – sú benígne kožné formácie, ktorých podstatou je ohraničené rozmnoženie melanocytov. Melanocyty sú kožné bunky zodpovedné sa sfarbenie kože. Už v začiatočných štádiách embryonálneho vývoja po vycestovaní z neurálnej lišty sa zachytávajú v epiderme (pokožke). Sú schopné syntetizovať kožný pigment – melanín – v podobe malých pigmentových zrniečok a zodpovedajú za sfarbenie našej pokožky a za jej ochranu pred UV žiarením. Pri vzniku znamienok sa vytvárajú tzv. hniezda névových – pigmentových buniek.

Typy znamienok

Pigmentový névus (znamienko) nájdeme skoro u každého človeka. Výskyt névov je individuálne veľmi odlišný, niektorí z nás ich majú veľmi málo, niektorí ich majú desiatky až stovky. Vznikajú väčšinou až po narodení, v detstve, v mladom dospelom veku sa ich množstvo aj vzhľad postupne stabilizujú. Ako vyzerá neškodný pigmentov névus? V začiatočnej vývojovej fáze sa névové bunky rozmnožujú a vytvárajú hniezda na rozhraní medzi pokožkou a kožou (kóriom) na takzvanej junkcii, preto ich nazývame junkčné névy. Sú väčšinou ploché tmavohnedé s dobre ohraničenými okrajmi.

V ďalšom vývoji névové bunky akoby odkvapkávajú do hlbšej vrstvy kože – dermy (kória), čo sa klinicky paradoxne prejaví vyčnievajúcou, pologuľovitou formáciou, ktorá býva farby kože, môže byť svetlo až tmavohnedá, s hladkým či bradavičnatým, niekedy malinovite členeným povrchom. Takéto névy označujeme ako intradermálne. Niekedy sa névové bunky nachádzajú v pokožke a koži súčasne, majú klinické črty oboch práve spomínaných a hovoríme im dermoepidermálne zmiešané névy. Z névov neraz vyrastajú chlpy. Znamienka niekedy menia sfarbenie aj bez toho, že by to signalizovalo malígnu premenu, za fyziologické sa tieto zmeny považujú v puberte, gravidite a počas kojenia. Existujú menej časté névy – vretenobunkový névus – tzv. névus Spitzovej.

Ten vzniká v detstve ako rýchlo rastúci pologuľovitý hrbolček, zvyčajne do veľkosti 1 cm, nepigmentovaný s výrazným cievnym zásobením a následným červenkastým sfarbením. Medzi menej časté névy patrí tiež tzv. halo névus (Suttonov névus), ktorý sa prejaví vybielením pokožky v okolí pigmentového névu. Niekedy vybledne aj pôvodné znamienko alebo sa úplne stratí. Je výrazom imunitnej reakcie voči vlastným melanocytom pokožky. Ak je névus uložený veľmi hlboko v koži niekedy je jeho sfarbenie modrasté až sivomodré, či bridlicovosivé, takémuto névu hovoríme modrý névus. Ak sa vytvárajú pigmentové névy aj po puberte až v dospelosti, hovoríme im dysplastické. Sú vzhľadovo odlišné od predchádzajúcich benígnych a je pri nich väčšie riziko malígnej transformácie. Takéto névy sú zvyčajne väčšie ako 5 milimetrov, asymetrické, nepravidelne tvarované, pigmentácia je nepravidelná – viac odtieňov hnedej až hnedočiernej. Časti névu majú nerovnomerné sfarbenie, okraj býva neraz červenkasto sfarbený, neostrý, pripomína niekedy čipku. Celkový vzhľad takéhoto névu sa často pripodobňuje aj volskému oku.

Dysplastické névy sa vyskytujú sporadicky, neraz je ich však veľa a často sa vyskytnú u viacerých členov jednej rodiny. Práve z dysplastických névov sa niekedy v budúcnosti môže vyvinúť malígny melanóm. Preto by mali byť ľudia z takýchto rodín pravidelne kontrolovaní a vyšetrovaní dermatovenerológom. Vrodené névy, na rozdiel od bežných získaných nájdeme už pri narodení. Bývajú dobre ohraničené, rozličnej veľkosti, ak sú veľké a ich priemer je viac ako 20 centimetrov je pri nich riziko malígnej transformácie 4-6 percent, odporúča sa preto ich preventívne odstránenie. Existujú aj iné pigmentové formácie bez névových buniek, charakterizované plošným vzhľadom a rozmnožením melanocytov v bazálnej vrstve pokožky bez vzniku hniezd névových buniek.

Život so znamienkami

Väčšina našich znamienok nie je nebezpečná, žijeme s nimi celý život, ak nám esteticky prekážajú, môžeme si ich dať chirurgicky odstrániť. Ak sa objavia dysplastické névy, príp. ak sa znamienka vyskytujú v mieste chronického dráždenia, či nastane ich opakované zranenie, odporúčame ich preventívne chirurgicky odstrániť s následným histologickým vyšetrením. Histologický rozbor totiž definitívne určí povahu znamienka a v prípade nutnosti napomôže ďalšiemu optimálnemu a promptnému terapeutickému riešeniu. Je dôležité povedať, že malígny melanóm je liečiteľný pokiaľ je rozpoznaný a chirurgicky odstránený vo veľmi včasných štádiách. Preventívne vyšetrenie celého kožného povrchu a slizníc kvalifikovaným odborníkom dermatovenerológom pomáha vytypovať rizikové znamienka. Okrem skúseného oka dermatovenerológ využíva kontaktnú povrchovú mikroskopiu (manuálny dermatoskop) a niektoré pracoviská vykonávajú počítačom riadenú analýzu znamienok (digitálnu dermatoskopiu). Poučenie o vhodnom správaní sa na slnku namierené cielene na náš fototyp a individuálny slnečný kapitál pri rešpektovaní dedičných daností, spolu s preventívnym dermatoskopickým vyšetrením, sú prínosom v primárnej prevencii malígneho melanómu.

Farba pokožky je vecou módy

V predchádzajúcom storočí prišla do módy tmavá opálená pokožka. Stala sa symbolom krásy, zdravia, telesnej zdatnosti, úspechu. Čoskoro sa však prejavili aj negatíva módneho opaľovacieho trendu, či už máme na mysli fotostarnutie kože, ktoré neraz o veľa rokov predbehlo naše už naprogramované biologické starnutie, (vtedy koža tridsiatnika vyzerá ako koža päťdesiatnika), alebo zvýšený výskyt kožnej rakoviny či už melanómového alebo nemelanómového typu. Dúfam, že v tomto storočí zvíťazí zdravý rozum a budeme sa opaľovať mierne a uvážlivo bez spálenia, využívajúc všetky známe a dostupné ochranné prostriedky. Naučme sa rešpektovať svoj fototyp, individuálny slnečný kapitál a individuálne genetické danosti. Mnohí môžu správne namietať, že ultrafialové lúče potrebujeme pre dobrú duševnú kondíciu.

Pre syntézu vitamínu D3 stačí, ak denne pobudnete na slnku desať minút. Všetky ostatné účinky ultrafialového žiarenia však našu kožu poškodzujú. Ultrafialové žiarenie predstavuje približne len 5 percent slnečnej energie. Podľa vlnových dĺžok ho delíme na UV-A,UV-B a UV-C. UV-C žiarenie sa na zemský povrch nedostane, pretože je odfiltrované atmosférou. UV-A žiarenie navodzuje zhnednutie kože a bolo považované dlhodobo za neškodné. Prvé fotoprotektívne prostriedky ochraňovali našu kožu len proti UV-B lúčom ktoré spôsobujú začervenanie kože a na kožu mohlo UV-A žiarenie pôsobiť dlhšie. Dnes je jednoznačne dokázané, že obe zložky UV-A aj UV-B našu kožu poškodia, či už v zmysle predčasného starnutia, alebo spomínanej malígnej transformácie.

Ochrana pred žiarením

Moderné fotoprotektívne prípravky preto obsahujú ochranné faktory voči obidvom zložkám ultrafialovej radiácie. Takáto ochrana však sama o sebe nestačí. Musíme poznať svoj fototyp a každý z nás má aj individuálny „slnečný kapitál“. Svetlé fototypy sa môžu zdržiavať na slnku len veľmi krátko, iba v odporúčaných ranných a neskorých popoludňajších hodinách. Musia sa tiež chrániť pred UV žiarením vhodným odevom, klobúkom, okuliarmi, slnečníkom, použiť opakovane vhodné fotoprotektíva dostatočne chrániace voči UV-A a UV-B lúčom. Individuálny slnečný kapitál je vrodená schopnosť kože brániť sa negatívnym  vplyvom UV žiarenia. Obranné mechanizmy kože sa po čase môžu vyčerpať a viesť k nenapraviteľným chybám na bunkovej úrovni. Ak sa dezoxyribonukleová kyselina DNA buniek poškodí, môže sa stať, že bunka ju už nedokáže opraviť a práve poškodená DNA môže naštartovať karcinogénny proces. Zvýšenie počtu nemelanómových karcinómov kože v posledných rokoch jednoznačne súvisí s nadmernou expozíciou UV radiácií.

Aj keď výskyt melanómov nesúvisí celkom jednoznačne len s UV žiarením, pokles ozónu v stratosfére za posledných tridsať rokov mal za následok zvýšenie výskytu týchto nádorov. Melanóm sa častejšie vyskytuje u ľudí so svetlou pokožkou, ktorá má tendenciu spáliť sa, teda u svetlovlasých a svetlookých. Riziko získať melanóm je vyššie v rodinách, kde sa už toto ochorenie vyskytlo, rovnako v rodinách s tzv. dedičnými syndrómami dysplastických névov. Za jeho vývoj je okrem rodinnej predispozície zodpovedné aj excesívne opaľovanie, opakované spálenie kože najmä v útlom detskom veku, imunitné defekty, v určitom percente aj veľké vrodené pigmentové znamienka (névy). Časť týchto tumorov vzniká z predchádzajúcich už existujúcich pigmentových znamienok, časť vzniká na takom úseku kože, kde predtým žiadne znamienko nebolo.

Autor článku: MUDr. Katarína Poláková, PhD., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: