Fajčenie a ochorenia

Fajčenie a ochorenia
Zdroj: bigstockphoto.com

Odhaduje sa, že jedna z troch osôb ochorie niekedy v živote na rakovinu a jedna zo štyroch osôb na rakovinu zomrie.

Rakovina pľúc

Rakovina pľúc je choroba, ktorá je s fajčením spájaná najčastejšie. Zabíja viac ľudí než akýkoľvek iný druh rakoviny a najmenej 80 percent týchto úmrtí je spôsobených fajčením. V roku 1997 zomrelo v Anglicku a Walese na rakovinu pľúc 30 014 osôb. Posledných dvadsať rokov výskyt rakoviny pľúc u mužov vo veku do 65 rokov trvalo klesá, ale v tomto období bol súčasne zaznamenaný jej rastúci výskyt u žien. Úmrtnosť na rakovinu pľúc u žien sa v roku 1997 mierne znížila, aj keď je ešte príliš skoro na to, aby bolo možné posúdiť, či sa jedná o klesajúci trend. Rakovina pľúc je najčastejšie ochorenie u mužov vo Veľkej Británii a Škótsku a u žien predstihla rakovina pľúc rakovinu prsníkov, stala sa u nich najčastejšou príčinou úmrtí. Jeden z dvoch fajčiarov umiera predčasne; z nich takmer jedna štvrtina na rakovinu pľúc. Riziko úmrtí na rakovinu pľúc sa zvyšuje s počtom vyfajčených cigariet.

Rakovina úst a krku

Fajčenie cigariet, fajok a cigár je rizikovým faktorom pre rakovinu hrtanu, dutiny ústnej a pažeráka. Riziko týchto foriem rakoviny sa zvyšuje s počtom vyfajčených cigariet. U fajčiarov, ktorí fajčia fajku alebo cigary je riziko rakoviny podobné riziku u fajčiarov cigariet. Silní fajčiari majú riziko úmrtia na rakovinu hrtanu až 30 krát vyššie než nefajčiari. Riziká spojené s tabakom a alkoholom sa navzájom násobia, pokiaľ sa expozícia oboma vyskytuje súčasne. Silní fajčiari, ktorí zároveň pijú veľké množstvo alkoholu, svojimi návykmi zapríčiňujú deväť z desiatich prípadov rakoviny hrtanu. Tabak a alkohol pôsobí synergicky aj v prípade rakoviny ústnej dutiny a pažeráka. U konzumentov oboch produktov bolo riziko týchto druhov rakoviny zvýšené viac ako 35-krát. Týka sa to predovšetkým tých osôb, ktoré fajčili dva alebo viac balíčkov cigariet denne a vypili viac než štyri alkoholické nápoje denne. Odhaduje sa, že fajčenie tabaku a pitie alkoholu spôsobujú asi tri štvrtiny rakoviny ústnej dutiny a pažeráka.

Rakovina maternicového krčku Epidemiologické štúdie preukázali, že fajčenie cigariet predstavuje rizikový faktor pre vznik rakoviny maternicového krčku a že sa toto riziko zvyšuje podľa doby fajčenia. Fajčenie cigariet je spojené so znížením počtu Langerhansových buniek, ktoré sú dôležitou súčasťou imunitného systému. Počet týchto buniek je nepriamo úmerný počtu denne vyfajčených cigariet. Riziko závažného poškodenia výstelky krčku maternice, z ktorej sa môže vyvinúť rakovina, je u fajčiarok zvýšené.

Rakovina pankreasu

Rakovina pankreasu (podžalúdková žľaza) je rýchlo sa zhoršujúce ochorenie končiace smrťou – 4 percentá osôb sa do-  žijú piatich rokov po stanovení diagnózy. Fajčenie cigariet je silný a nezávislý predpovedajúci faktor rakoviny pankreasu aj keď sa desať rokov po ukončení fajčenia toto riziko v priemere znižuje na úroveň rizika u nefajčiarov. Riziko tejto choroby je úmerné spotrebe tabaku a dĺžke trvania fajčenia.

Rakovina konečníka

V jednej štúdii, realizovanej v Škandinávii sa zistilo, že ženy pred prechodom, ktoré počas štúdie fajčili, mali viac než päťkrát vyššie riziko rakoviny konečníka v porovnaní so ženami, ktoré nikdy nefajčili. Riziko sa zvyšuje o 6,7 percenta za jeden roko-balíček, ktorý je defi novaný ako 20 cigariet vyfajčených denne počas jedného roka).

Rakovina močového mechúra a obličiek

Fajčenie prispieva k vzniku rakoviny močového mechúra a rakoviny obličiek. V jednej štúdii realizovanej v Austrálii sa potvrdilo, že fajčiari mali minimálne dvakrát vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich vyvinie rakovina obličiek. Štúdia tiež zistila, že začiatok fajčenia pred 18. rokom života je nezávislým faktorom pre vznik jedného typu rakoviny obličiek.

Leukémia

Štúdia, ktorá sledovala úmrtnosť u 248 tisíc amerických vojnových veteránov, z ktorých 723 zomrelo počas 16 rokov sledovania na leukémiu, ukazuje významné zvýšenie rizika leukémie v súvislosti s fajčením. Zároveň bol v štúdii zistený vzťah medzi dávkou a rizikom, t.j. že riziko je priamo úmerné vyfajčenému množstvu. Bolo vypočítané, že riziko osôb, ktoré fajčia, je 1,5 a riziko bývalých fajčiarov je 1,4 v porovnaní s nefajčiarmi, ktorí majú riziko 1,0.

Tabak na vnútorné použitie

Tabak sa používa v rôznych formách a je možné ho inhalovať (šňupať), žuvať alebo cmúľať a môže rovnako ako fajčenie spôsobiť u človeka rakovinu – najčastejšie rôzne formy rakoviny dutiny ústnej. Tento typ rakoviny dutiny ústnej je veľkým problémom v Indii a v niektorých ďalších ázijských krajinách, kde je rozšírené ústne užívanie tabaku. V Spojených štátoch bolo v niekoľkých štúdiách zistené vysoké riziko rakoviny u tých osôb, ktoré používali metódu ústneho užívania tabaku. Ďalšia štúdia realizovaná v Indii u dvetisíc pacientov s rakovinou zistila, že tieto osoby majú štatisticky významne zvýšené riziko vzniku rakoviny dutiny ústnej, určitých častí hltanu, hrtanu a pažeráka.

Pasívne fajčenie

Nefajčiari sú rizikom vzniku rakoviny pľúc ohrození na základe vystavenia dymu iných osôb. Britská Vedecká komisia pre tabak a zdravie zverejnila, že výsledky vedeckých štúdií hovoria jasne o zvýšenom riziku rakoviny pľúc u nefajčiarov, inými slovami, že nefajčiari majú vďaka pasívnemu fajčeniu o 20 až 30 percent zvýšené riziko ochorenia. To znamená, že pasívne fajčenie spôsobuje u nefajčiarov každým rokom niekoľko stoviek úmrtí na rakovinu pľúc.

Choroby dýchacích ciest

Odhaduje sa, že fajčenie spôsobuje každým rokom približne 11 tisíc predčasných úmrtí, z ktorých asi jedna štvrtina pripadá na rakovinu pľúc a asi jedna pätina na chronickú obštrukčnú chorobu pľúc, bronchitídu a rozdutie pľúc (emfyzém). Respiračný systém má zásadný význam pre život a čokoľvek, čo zabraňuje jeho činnosti, môže spôsobiť smrť. Rakovina týchto orgánov je často zistená príliš neskoro na to, aby mohli byť vyliečené. Menej než 10 percent pacientov s rakovinou pľúc prežije päťročné obdobie po stanovení diagnózy. Väčšina z nich umiera do jedného roka po jej stanovení.

Rakovina pľúc Rakovina pľúc zabíja viac ľudí než akýkoľvek iný typ rakoviny, a viac než 80 percent týchto úmrtí je spôsobených fajčením. V roku 1997 zomrelo v Anglicku a Walese na rakovinu pľúc 30 014 osôb. Aj keď v posledných 20 rokoch došlo k miernemu poklesu jej výskytu u mužov pod 65 rokov života, jej výskyt u žien stále stúpa. Ide o najčastejšie zisťovanú rakovinu mužov vo Veľkej Británii a Škótsku a v niektorých častiach Anglicka predstihla rakovinu prsníka a stala sa rakovinou, ktorá zabíja najviac žien. Riziko rakoviny pľúc sa zvyšuje priamo úmerne počtu vyfajčených cigariet. Dôležitý je tiež vek v období začiatku fajčenia. Čím mladšia je daná osoba v období, kedy začne fajčiť, tým väčšie je riziko vzniku rakoviny. V jednej nedávno realizovanej americkej štúdii bolo zistené, že fajčenie medzi 13. a 19. rokom spôsobuje trvalé genetické zmeny v pľúcach a tým zvyšuje riziko rakoviny pľúc, a to aj v prípade, keď daná osoba prestane fajčiť.

Úmrtnosť sa zvyšuje zhruba priamo úmerne dĺžke trvania fajčenia: zdvojnásobenie trvania doby fajčenia z 10 na 20 rokov zvyšuje pri nemennej dennej spotrebe cigariet počet nových prípadov rakoviny pľúc šestnásťkrát. Obsah škodlivín v cigaretách je síce dôležitý, ale nie toľko ako počet vyfajčených cigariet alebo trvanie fajčenia. Riziko rakoviny pľúc sa podobne ako riziko všetkých ostatných druhov rakoviny výrazne zvyšuje s rastúcim vekom. Keď fajčiari prestanú fajčiť, ich riziko ochorenia na rakovinu pľúc sa začne znižovať, takže po 10 až 15 rokoch je riziko bývalého fajčiara iba mierne vyššie než riziko osoby, ktorá nikdy nefajčila. Rakovinu pľúc môžu spôsobiť tiež ďalšie faktory, ktoré sú však menej významné ako fajčenie. Jedná sa o určité látky priemyselného pôvodu, predovšetkým o azbest, nikel, kadmium. Predpokladá sa však, že tieto látky spôsobujú menej než 3 percentá všetkých úmrtí na rakovinu pľúc.

CHOCHP

Chronická obštrukčná choroba pľúc  (t.j. chronická bronchitída a rozdutie pľúc) je choroba, ktorá vedie k postupnej invalidite pacienta. Môže spôsobiť dlhotrvajúce utrpenie, ktoré je spôsobené obtiažnym dýchaním v dôsledku upchatia alebo zúženia malých priedušiek v pľúcach a zničeniu vzduchových pľúcnych komôrok, potrebných na výmenu kyslíka. Pri ich zničení stratia pľúca svoju pružnosť a je k dispozícii menší celkový povrch pre vstrebávanie kyslíka. Začiatok choroby je veľmi pomalý, dýchavičnosť sa prejaví ako problém až potom, keď už došlo k zničeniu približne polovice pľúcneho tkaniva. Ochorenie je len zriedkavo dá vyliečiť. Fajčenie je hlavnou príčinou CHOCHP, ktorá je inak u nefajčiarov veľmi vzácna a najmenej 80 percent úmrtí na túto chorobu je pripisovaných fajčeniu cigariet.

Riziko úmrtí na CHOCHP sa zvyšuje s počtom vyfajčených cigariet. Posledných dvadsať rokov dochádza vo Veľkej Británii k trvalému poklesu úmrtnosti na chronickú bronchitídu. Pripisuje sa to čistejšiemu vzduchu, zlepšeným sociálnym podmienkam, poklesu počtu fajčiarov (mužov), zníženiu obsahu škodlivín v cigaretách a pokroku v oblasti liečby. Aj tak sú určité náznaky toho, že tento pokles by mohol byť menej výrazný ako spočiatku, čo sa vysvetľuje tým, že sa medzi tým zmenilo názvoslovie týchto chorôb. Pri chronickej obštrukčnej chorobe pľúc môžu fajčiari, ktorí prestanú fajčiť v mladom veku, očakávať, že u nich dôjde k zlepšeniu funkcie pľúc. U starších ľudí však také zlepšenie nie je možné, aj keď sa u nich potom, čo prestanú fajčiť, bude rýchlosť ďalšieho zhoršovania rovnať rýchlosti u nefajčiarov.

Fajčenie, srdce a krvný obeh

Vo Veľkej Británii je fajčenie tabaku každým rokom príčinou zhruba 30 tisíc úmrtí na ischemickú chorobu srdca vo Veľkej Británii – čo predstavuje približne 20 percent všetkých úmrtí na srdcové choroby. Ischemická choroba srdca (ICHS) má dve hlavné formy - angínu pectoris a srdcový infarkt. K obom dochádza v dôsledku upchatia alebo zúženia tepien, ktoré dopravujú krv do srdcového svalu. Upchatie alebo zúženie je obyčajne spôsobené ukladaním tukových látok, čo je proces nazývaný ateroskleróza. Angína pectoris je silná bolesť na hrudníku vyvolaná námahou a úľavu od nej prináša odpočinok. Srdcový infarkt je spôsobený upchatím koronárnej tepny, buď v dôsledku aterosklerózy alebo krvnej zrazeniny.

Rizikové faktory ICHS

Fajčenie cigariet, zvýšená hladina cholesterolu a vysoký krvný tlak sú rizikové faktory, spôsobujúce ICHS, ktoré nie sú dedičné. Fajčenie cigariet je pritom podľa hlavného lekára Spojených štátov „najvýznamnejší známy a ovplyvniteľný rizikový faktor ICHS“. Fajčiar cigariet má dvakrát až trikrát vyššie riziko, že dostane srdcový infarkt, ako nefajčiar. Pokiaľ sú súčasne prítomné oba ďalšie hlavné rizikové faktory, potom sa šanca dostať srdcový infarkt môže zvýšiť osemkrát. Predpokladá sa, že najmenej 80 percent všetkých srdcových infarktov u mužov mladších ako 45 rokov je spôsobených fajčením. V tomto veku sa u ťažkých fajčiarov smrteľný srdcový infarkt vyskytuje 10- až 15-krát častejšie než u nefajčiarov.

Fajčenie a srdce Vdychovanie tabakového dymu vyvoláva niekoľko okamžitých reakcií srdca a jeho krvných ciev. Do jednej minúty od začiatku fajčenia sa začne zrýchľovať srdcový tep: v priebehu prvých 10 minút fajčenia sa môže zvýšiť až o 30 percent. Fajčenie tiež zvyšuje krvný tlak, krvné cievy sa sťahujú, čo vedie k tomu, že srdce musí vyvinúť väčšie úsilie, aby dodalo do tela kyslík. Oxid uhoľnatý (CO2) obsiahnutý v tabakovom dyme vedie naviac k negatívnemu pôsobeniu na srdce tým, že znižuje schopnosť krvi prenášať kyslík. Fajčenie a choroby tepien Fajčenie spravidla vyvoláva tiež zvýšenie koncentrácie cholesterolu v krvi.

Bolo preukázané, že fajčenie cigariet zvyšuje hladinu fibrinogénu a počet krvných doštičiek, vedúce k zvýšeniu viskozity krvi. Väzba kysličníka uhoľnatého na hemoglobín prebieha omnoho ľahšie než v prípade kyslíka. To znižuje množstvo kyslíka, ktorý sa môže dostať ku tkanivám. Všetky tieto zmeny zvyšujú riziko fajčiarov, že sa u nich rozvinú rôzne formy aterosklerózy. Rozvoj aterosklerózy tepien vedie k sťaženiu prietoku krvi tuhými a zúženými tepnami, zvyšuje sa tiež pravdepodobnosť, že v krvi dôjde k vytvoreniu trombózy (krvná zrazenina, trombus). Náhle upchatie tepny môže viesť k srdcovému infarktu končiacemu smrťou, k mozgovej mŕtvici alebo gangréne (sneti) nohy.

Ochorenia tepien a ciev

Ide o vyklenutie steny tepny, ktorá môže následne prasknúť alebo môže dôjsť k vytvoreniu trombu, čo môže mať pre postihnutú osobu tragické následky. Fajčiari majú omnoho vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú na prasknuté aneuryzma brušnej aorty než nefajčiari. Fajčiari majú šestnásťkrát vyššie riziko vzniku ochorení periférnych ciev (upchaté krvné cievy nôh) než ľudia, ktorí nikdy nefajčili. Fajčiari, ktorí nevenujú pozornosť prvým príznakom a naďalej fajčia, majú vyššiu pravdepodobnosť vývoja gangrény nohy. Fajčenie cigariet pôsobí spoločne s ďalšími faktormi, čo vedie k znásobeniu rizika aterosklerózy. Pacienti, ktorí neprestanú fajčiť po operácii na ischemickú chorobu dolných končatín, majú vyššiu pravdepodobnosť, že ochorejú znovu, čo vedie k nutnosti amputácie. Majú tiež vyššiu pravdepodobnosť predčasného úmrtia.

Cievna mozgová príhoda

Fajčiari majú vyššiu pravdepodobnosť, že ochorejú na trombózu mozgových tepien (cievnou mozgovou príhodou) ako nefajčiari. U fajčiarov je častejší výskyt zvláštnej formy krvácania do mozgu (subarachnoidálne krvácanie), čo platí  predovšetkým pre ženy, ktoré súčasne užívajú hormonálnu antikoncepciu.

Fajčenie a plodnosť

Fajčenie cigariet môže ovplyvniť plodnosť ženy aj muža, sexuálnu schopnosť u mužov, zdravie tehotnej ženy, zdravie ešte nenarodeného dieťaťa a zdravie malých detí. Je preukázané, že ženy, ktoré fajčia, môžu byť menej plodné. V jednej štúdii sa zistilo, že 38 percent nefajčiarok otehotnelo už v prvom menštruačnom cykle na rozdiel od 28 percent fajčiarok. Fajčiarky mali 3,4 krát vyššiu pravdepodobnosť ako nefajčiarky, že im otehotnenie potrvá dlhšie než jeden rok. Odhaduje sa, že plodnosť žien, ktoré fajčia, je o 30 percent nižšia než plodnosť nefajčiarok. Fajčenie cigariet môže tiež ovplyvniť mužskú plodnosť. Bolo dokázané, že spermie fajčiarov majú nižšiu hustotu a tiež nižšiu pohyblivosť než sú spermie nefajčiarov.

Mužská impotencia

Impotencia je opakovaná neschopnosť mať alebo udržať erekciu. Jedna americká štúdia prevedená u mužov vo veku 31 až 49 rokov ukázala, že fajčiari majú o polovicu vyššie riziko impotencie než muži, ktorí nikdy nefajčili. Iná americká štúdia realizovaná u pacientov, ktorí sa liečili na impotenciu zistila, že medzi týmito mužmi bolo výrazne viac súčasných alebo bývalých fajčiarov ako by bolo možné očakávať vo všeobecnej populácii. Fajčenie vedie u tridsiatnikov a štyridsiatnikov k celkovému zvýšeniu rizika impotencie o 50 percent. Podľa British Medical Association je v tejto vekovej skupine vo Veľkej Británii v dôsledku fajčenia impotentných asi 120 tisíc mužov.

Fajčenie a hormonálna antikoncepcia

U mladých žien vedie fajčenie spoločne s užívaním hormonálnej antikoncepcie k desaťnásobnému zvýšeniu rizika infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody a ďalších kardiovaskulárnych chorôb. Toto zvýšenie je ešte výraznejšie u žien po 45. roku života. Je preto dôležité, aby sa všetky ženy, ktoré užívajú hormonálnu antikoncepciu, vyvarovali fajčenia.

Fajčenie a tehotenstvo

Podľa štúdie ELSPAC na Slovenku fajčí počas tehotenstva okolo 21 percent žien. V tehotenstve fajčia častejšie ženy mladšieho veku, slobodné ženy, ženy s nižšou úrovňou vzdelania a manuálne pracujúce ženy. Tiež je u nich častejšie, že žijú s partnerom fajčiarom. Len jedna zo štyroch žien, ktoré fajčia, prestane fajčiť v priebehu tehotenstva. Takmer dve tretiny žien, ktoré prestanú v tehotenstve fajčiť, začnú po pôrode dieťaťa opäť fajčiť.

Rast plodu a pôrodná hmotnosť

Novorodenci narodení ženám, ktoré fajčia, vážia v priemere o 200 gramov menej než tí, ktorí sa narodia matkám – nefajčiarkam. Naviac platí, že čím viac cigariet žena v tehotenstve vyfajčí, tým väčšie bude pravdepodobne zníženie pôrodnej hmotnosti. Nízka pôrodná hmotnosť je spojená s vyšším rizikom úmrtia a chorobnosti v kojeneckom veku a v ranom detstve. Škodlivé účinky fajčenia v tehotenstve sú spôsobené hlavne fajčením v druhom a treťom trimestri. Pokiaľ teda žena prestane fajčiť v prvých troch mesiacoch tehotenstva, bude riziko, že bude mať dieťa s nízkou pôrodnou hmotnosťou, podobné riziku nefajčiarok.

Komplikácie tehotenstva

Výskyt samovoľného potratu je podstatne vyšší u fajčiarok. Je to tak i vtedy, keď sa vylúči vplyv všetkých ostatných faktorov. Fajčiarky majú v priemere viac komplikácií tehotenstva a pôrodu. Vyskytuje sa krvácanie v priebehu tehotenstva, predčasné odlupovanie placenty a predčasné pretrhnutie plodových blán. Niektoré štúdie tiež ukázali, že u fajčiarok sa v dôsledku fajčenia častejšie vyskytuje mimomaternicové tehotenstvo a vrodené vývojové chyby novorodencov.

Novorodenecká úmrtnosť

Novorodenecká úmrtnosť definovaná ako narodenie mŕtveho dieťaťa alebo úmrtie dieťaťa v prvom týždni života je u novorodencov fajčiarok zvýšená asi o jednu tretinu. Zvýšená perinatálna úmrtnosť novorodencov fajčiarok sa vyskytuje zvlášť u ľudí z nižších socioekonomických skupín a u skupín, ktoré už majú zvýšené riziko novorodeneckej úmrtnosti z iných dôvodov, napríklad u starších matiek alebo u matiek, ktorých predchádzajúce tehotenstvo už skončilo perinatálnym úmrtím. Viac ako jedna štvrtina rizika úmrtí v dôsledku tzv. syndrómu náhlej smrti dieťaťa je podmienená fajčením matky.

Kojenie

Výskumné práce dokázali, že fajčenie cigariet môže prispievať k nedostatočnej tvorbe materského mlieka. V jednej štúdii sa zistilo, že koncentrácie tukov v mlieku boli nižšie u matiek, ktoré fajčili a u ktorých bola tiež zistená znížená tvorba mlieka.

Autor článku: doc. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: