Detská mozgová obrna

Detská mozgová obrna
Zdroj: bigstockphoto.com

Detská mozgová obrna je organické porušenie mozgu, ktoré vzniká u detí počas prenatálneho alebo v rámci postnatálneho obdobia a je sprevádzané rôznymi poruchami pohybového aparátu: parézami, paralýzami, vynútenými pohybmi a poruchami koordinácie.

Príčiny poškodení mozgu

Bohatý výskum v tejto oblasti ukázal, že počas prenatálneho obdobia dochádza k poruchám vývoja plodu. V súčasnosti je dokázané, že viac ako štyristo škodlivých faktorov sa prejavuje poškodeniami centrálneho nervového systému rozvíjajúceho sa plodu. Najčastejšie sa vyskytujú ochorenia matky (zápalové procesy v rôznych orgánoch, vírusové infekcie, endokrinologické, srdcovo-cievne a iné ochorenia), konzumácia alkoholu zo strany matky alebo otca budúceho dieťaťa, fajčenie, fyzické a psychické traumy matky počas tehotenstva, neprimeraná konzumácia medikamentóznych preparátov, ožiarenie, vrátane UV ožiarenia vo veľkých dávkach, nedostatočná alebo nadbytočná konzumácia potravy, potraty, ktoré často spôsobujú recidivujúce zápalové ochorenia vnútorných orgánov a iné.

Obzvlášť stojí za zmienku strata ekologického komfortu, ktorú by bolo lepšie nazvať ekologický atak. Kým ostatné škodlivé faktory ktoré poškodzujú mozog plodu je možné do určitej miery eliminovať uvedomením si ich škodlivého pôsobenia, ekologický atak pôsobí systematicky. Človek neustále dýcha vzduch, pije vodu a počas dňa niekoľkokrát prijíma potravu. V súčasnosti je známe, že na celej planéte pije asi miliarda ľudí znečistenú vodu, vzduch v husto obývaných oblastiach je presýtený odpadmi z výroby, potraviny obsahujú veľké množstvo nitrátov, jedovatých chemických látok, rádionuklidov a rôznych syntetických prísad.

Podobne ako sa potraviny so syntetickými prísadami transformujú na potraviny s „vlastnosťami tovaru“, do nápojov sa pridávajú farbivá, aby mali zodpovedajúcu farbu a syntetické konzervačné látky na zvýšenie ich stability voči najrôznejším mikroorganizmom a pod. Tieto faktory spôsobujú oslabovanie organizmu a ako dôsledok – narodenie chorého dieťaťa. V záujme maximálneho zníženia pravdepodobnosti prenatálneho poškodenia centrálneho nervového systému plodu zo strany budúceho rodiča, treba pred počatím nového života spevniť a otužiť svoj organizmus, odstrániť chronické zápalové ohniská, eliminovať rôzne typy intoxikácie (vrátane fajčenia, alkoholických nápojov a konzumáciu syntetických prísad).

Taktiež treba priviesť svoju dušu do stavu vnútornej harmónie. Pôrod predstavuje pre plod veľkú skúšku, vyžadujúcu od jeho orgánov a systémov, najmä od centrálneho nervového systému, veľkú odolnosť. Ak je mozog plodu v okamihu pôrodu neplnohodnotný, nie je schopný normálne absolvovať záťaž, ktorá na neho pôsobí počas obdobia pôrodu a vznikajú dodatočné poškodenia mozgu.

Vznik a liečba

Pri relatívne ľahkej forme poruchy centrálneho nervového systému sa vďaka neuveriteľnej plastickosti detského mozgu, jeho obrovským kompenzačným možnostiam, a včasnej lekárskej pomoci môže dieťa fyzicky a psychicky vyvíjať normálne. Avšak nakoľko v takom prípade dochádza k zníženiu odolnosti mozgu, to pri rôznych nepriaznivých situáciách (ochorenia súvisiace s bežnými vírusovými infekciami, obdobie vekových kríz u dieťaťa, zvýšená fyzická alebo psychický záťaž a pod.), môže dochádzať ku komplikáciám na strane nervovopsychických funkcií, ktorých štruktúry sa formujú počas prenatálneho obdobia vývoja. Pri absencii lekárskej pomoci alebo v prípade hrubého poškodenia mozgu, ktoré vzniká počas obdobia tehotnosti matky, počas pôrodu alebo v postnatálnom období, alebo počas všetkých období spolu, sa v priebehu 5 – 6 mesiacov od narodenia dieťaťa môže rozvinúť detská mozgová obrna, ktorá je nevyhnutne sprevádzaná poruchami motoriky.

Patológia pohybových funkcií môže byť kombinovaná s poruchami intelektu a reči. Miera poškodenia motoriky sa líši čo  do bohatosti ich spektra, kde na jednom konci sú veľmi hrubé poruchy pohybovej motoriky, na druhom minimálne, čo spôsobuje, že u mnohých detí sa zotiera hranica medzi detskou mozgovou obrnou a normálnym vývojom dieťaťa. Psychické a rečové poruchy a tiež pohybové sa podobne líšia v širokom diapazóne s tým, že sa vyskytuje celé spektrum ich rôznych kombinácií. Napríklad, pri vážnych poškodeniach pohybového aparátu môžu psychické a rečové poruchy absentovať, resp. byť minimálne, alebo naopak, pri ľahkých poruchách pohybového ústrojenstva sa vyskytujú vážne poruchy reči alebo psychiky.

Mnohorakosť klinických prejavov detskej mozgovej obrny s vážnou poruchou tých alebo iných funkcií u celého spektra pacientov budí ilúziu o fatálnej povahe tohto ochorenia a o beznádejnosti obnovenia narušených funkcií na strane jednej, resp. vieru v existenciu zázračného lieku alebo zázračnej liečebnej metódy na strane druhej. Viera v existenciu zázračnej liečebnej metódy núti rodičov neustále navštevovať rôznych odborníkov. V niektorých prípadoch pacienti absolvujú v priebehu viacerých rokov akupunktúru, MRT, manuálnu terapiu, hypoterapiu, delfínoterapiu a iné. Všetky tieto metódy však môžu vytvoriť iba pozadie pre viac alebo menej úspešnú špeciálnu fyzioterapiu. Bez špeciálnej fyzioterapie spravidla k zlepšeniu motorických funkcií nedochádza, zlé návyky sa fixujú komplikujú sa vznikom kontraktúr a deformácií. Tento proces ale nie je náhodný, nakoľko k rozvoju pohybových funkcií u zdravých detí aj u detí s detskou mozgovou obrnou dochádza pri dodržaní nasledujúcich podmienok: - pohyb sa formuje podľa schémy pohybovej sekvencie.

Napríklad: športovci, tanečnice a iní pri nacvičovaní určitého pohybu musia veľakrát opakovať fragment tejto pohybovej sekvencie. Tým skôr je to nevyhnutné pre pacientov s detskou obrnou, u ktorých je treba formovať iba fyziologickú sekvenciu pohybu. Ak sa pacient učí chodiť v patologických polohách tieto sa potom fixujú a umocňujú. - pohyb sa formuje v procese samotného výkonu pohybu. Všetci vedia, že športovec sa bez špeciálnej prípravy nestane športovcom, tanečnica tanečnicou, a o to viac nemôže dôjsť k zlepšeniu pohybových funkcií u pacienta s mozgovou obrnou bez špeciálnej fyzioterapie. - pre formovanie pohybu je nevyhnutná motivácia (túžba). Dieťa alebo dospelý jedinec sa musia chcieť naučiť ten či onen pohyb. Toto sú podmienky, ktoré sú potrebné pre formovanie a zdokonaľovanie pohybu v akomkoľvek veku ako v prípade zdravého človeka, tak aj v prípade chorého človeka.

Pri detskej mozgovej obrne pohybové disfunkcie úzko súvisia s mierou postihnutia svalového tonusu. Fyzioterapeuti používajú na normalizáciu svalového tonusu celý rad techník. My sme opísali (Šamarin.G., 1983) fenomén normalizácie reflexu pri extenznom reflexe. Jeho podstata spočíva v nasledujúcom: spastický sval sa rozťahuje a v roztiahnutom stave sa fixuje na 30 sek – 2 min. Pri tom sa tonus svalov znižuje. V ďalšej období sme na základe tohto fenoménu vypracovali spôsob formovania aktívnych pohybov v jednom zo segmentov svalovokostrového aparátu. S pomocou tejto metódy je možné napríklad u detí natrénovať aktívne pohyby v spojení nohy v horizontálnej polohe dieťaťa, resp. v polohe v sede za 10 – 15 dní so 60 – 80 percentnou úspešnosťou (pri absencii kontraktúr). To znamená, že v budúcnosti sa u dieťaťa nebude formovať kontraktúra a nevznikne potreba operatívnej liečby.

Pohybové poruchy a gravitácia

Človek žijúci na planéte Zem je v neustálej interakcii s jej gravitačným poľom a musí prekonávať silu zemskej príťažlivosti bez toho, aby si uvedomoval alebo pociťoval tento vplyv na svoj organizmus, podobne ako si neuvedomuje prítomnosť kyslíku vo vzduchu. U zdravého človeka sa od momentu narodenia pohybový aparát navonok javí ako sformovaný, ale napriek tomu je dieťa absolútne závislé od pomoci proti sile zemskej príťažlivosti a vyžaduje neustálu pomoc zo strany rodičov a spoločnosti. To je spojené s tým, že jeho mozog ešte nie je v stave regulovať a riadiť pohyby. Táto schopnosť bude vznikať postupne a v krokoch podľa princípu: „pohyb sa formuje v procese samotného výkonu pohybu.“ Už počas 1. – 3. mesiaca života začína dieťa dvíhať hlavu v polohe, keď leží na bruchu. V 5. – 7. mesiaci začína sedieť, v 10. – 12. mesiaci stáť a v 11. – 14. mesiaci chodiť.

Počas týchto fáz sa v motorických oblastiach centrálneho nervového systému formujú antigravitačné mechanizmy regulácie svalového tonusu, vďaka ktorým vzniká schopnosť prekonávať silu zemskej gravitácie. V procese cvičenia sa zdokonaľuje aj funkcia antigravitačných mechanizmov regulácie svalového tonusu. Názorným príkladom je vystúpenie gymnastov, tanečníc alebo iných športovcov. Dieťa s poškodením mozgu tiež do určitej miery prekonáva silu zemskej príťažlivosti, ale toto prekonávanie ide nesprávnym spôsobom. Počas tohto procesu sa vytvárajú patologické antigravitačné mechanizmy regulácie svalového tonusu, pomocou ktorých sa začínajú formovať patologické polohy a konfigurácie, ktoré sa komplexne nazývajú detská mozgová obrna. Poruchy antigravitačných mechanizmov regulácie svalového tonusu vzrastajú pri zvýšení gravitačnej záťaže. Napríklad v horizontálnej polohe dieťaťa, tzn. pri minimálnej gravitačnej záťaži, sa tonus svalov môže zmeniť iba nebadane, ale pri vertikálnej polohe, kde je gravitačná záťaž oveľa väčšia, sa tonus svalov tiež podstatne zvyšuje, najmä v mm. triceps surae, dieťa sa spravidla opiera o prsty na nohách alebo o prednú časť chodidiel.

Pri pohľade zo strany je táto defektná poloha chodidiel zrejmá a vzniká dojem, že by stačilo predĺžiť achillovu šľachu a defektná poloha chodidiel sa odstráni. Ale to je iba vonkajší dojem. Ak by sme v týchto situáciách pomocou operácie predĺžili achillovu šľachu alebo aplikovali operáciu Strayera, u 60 – 80 percent pacientov vznikne dekompenzácia funkcie mm. triceps surae, čo by znamenalo, že mm. triceps surae nebudú schopné udržať váhu tela a holeň prejde do flexie, ostávajúc visieť na fasciálonom aparáte. Aby bolo možné aspoň do určitej miery zachovať zachovať projekciu spoločného ťažiska na priemet postavy, pacient musí zohnúť nohy v kolenných a v panvovobedrových kĺboch čo má za následok formovanie kontraktúr dolných končatín. Dekompenzáciu funkcie mm. triceps surae, ktorá vzniká v dôsledku operatívneho zásahu, je ťažké odstrániť akýmkoľvek spôsobom liečby.

V rade prípadov sa pri dlhodobej aplikácii fyzioterapeutickej liečby darí túto dekompenzáciu znížiť, ale iba čiastočne. Preto by sa operácia predĺženia achillovej šľachy mala aplikovať iba v krajných prípadoch, keď sa už sformovala organická kontraktúra, ktorá sa neodstraňuje pomocou konzervatívnej liečby. Odstrániť mieru poruchy antigravitačných mechanizmov regulácie svalového tonusu je možné iba pri gravitačnej záťaži a podobne, ako v prípade hudobného nástroja je jeho naladenie možné iba pri jeho súčasnou používaní. Tak napríklad aktívne pohyby v spojení voľnej dolnej končatiny nacvičené v plnej miere v horizontálnej polohe pacienta úplne zmiznú pri polohe pacienta v sede a tie, ktoré boli nacvičené v plnej miere v polohe pacienta v sede úplne zmiznú pri vertikálnej polohe pacienta.

To súvisí s tým, že v menovaných situáciách sa mení gravitačné zaťaženie a poruchu antigravitačných mechanizmov regulácie svalového tonusu je možné odstrániť iba pri uvedených typoch zaťaženia. Týmto spôsobom je možné vidieť jasnú závislosť pohybových porúch od gravitačného poľa Zeme. Ako a akým spôsobom je možné zmenšiť alebo eliminovať túto závislosť a teda kvalitatívne zlepšiť motorické možnosti pacienta? Momentálne sa ako základná rehabilitačná metóda javí ako najracionálnejšie použitie trenažérového zariadenia «Timofej», ktoré pozostáva z pojazdného závesného zariadenia a liečebno-uľahčajúceho aparátu. Pomocou pojazdného závesného zariadenia je možné meniť tlak telesnej hmotnosti na svalovo-kostrový aparát, tzn. je možné regulovať dávkovanie gravitácie na pacienta. Liečebno-uľahčajúci aparát umožňuje znižovať mieru rozvinutosti patologických polôh, rozťahovať a fixovať v roztiahnutom stave spazmom postihnuté svaly a tým ich spazmus zmenšovať.

Trenažérového zariadenie «Timofej» je možné použiť ako pre deti v rannom veku, tak aj pre dospelých. Príklad: pacientka., 37 rokov, chodí s pomocou barlí. Po 15 dňoch cvičenia na trenažéri nadobudla schopnosť chodiť samostatne po izbe bez použitia opory. Je zrejmé, že na základe tejto koncepcie je možné okrem rúk fyzioterapeuta a trenažérového zariadenia navrhnúť rôzne technické zariadenia v najrozmanitejších konfiguráciách a na veľmi vysokej úrovni, podobne ako sa po objavení spaľovacieho motora začal kontinuálny proces jeho kvalitatívneho zdokonaľovania.

Autor článku: MUDr. Timofej Šamarin CSc., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: