Liečivé rastliny – prírodná lekáreň

Liečivé rastliny – prírodná lekáreň
Zdroj: bigstockphoto.com

Prvé dôkazy o pestovaní liečivých rastlín siahajú do obdobia 4 tisíc rokov pred n. l. Prvá lekárska kniha Nei king (Liečebník) od čínskeho cisára Huang-Ti vznikla 3 tisíc rokov pred n. l. Neskôr sa medicína zdokonaľovala na širokej rastlinnej báze v Egypte, Starej Indii a Mezopotámii. V 12. storočí pred n. l. vznikli aj biblické Mojžišove knihy s cennými radami na použitie rastlín v prevencii chorôb. Nezávisle na starom svete sa rozvíjala medicína Aztékov, Inkov a Mayov. Väčšina medicínskych vedomostí prenikala do Európy z Rímskej ríše, kde pôsobili významní, zväčša grécki lekári. Touto cestou sa k nám dostali poznatky starogréckej a alexandrijskej lekárskej vedy.

Liečivé rastliny

Sú to rastliny s terapeutickým účinkom v humánnej a veterinárnej medicíne. Z 380 tisíc známych rastlinných druhov má cca 15 tisíc liečivé vlastnosti.  V Európe je známych okolo tisíc druhov liečivých rastlín, z ktorých približne osemsto sa používalo v ľudovom liečiteľstve. V súčasnosti až 65 percent syntetických liekov obsahuje rastlinné zložky.

Liečivá droga je biologická surovina získavaná úpravou z materských, čerstvo zozbieraných rastlín (sušením rezaním a pod.).

Liečivá sú  látky alebo ich zmesi, ktoré pôsobia na organizmus profylakticky, diagnosticky, terapeuticky, prípadne ovplyvňujú fyziologické funkcie. Pod týmto pojmom sa rozumejú liečivé látky, liečivé prípravky a lieky, ktoré vznikajú po konečnej úprave (adjustácii).

Niektoré liečivé rastliny a ich účniky

Alchemilka (Alchemilla sp.)

Vyskytuje sa na vlhkých lúkach a pastvinách. V máji a auguste sa zbierajú jej listy a kvitnúca vňať.

Účinné látky: triesloviny, taníny, silice, horčiny, kyselina salycilová, saponíny, fytosteroly, flavony, izoflavony, flavonoly, vitamín C. Droga je bez pachu a má horkú chuť.

Liečivé pôsobenie: má adstringentný (sťahujúci) účinok a používa sa aj ako protizápalový prostriedok, ktorý hojí rany. Pôsobí proti bielemu výtoku, menštruačným ťažkostiam, žalúdočnej neuróze a nevoľnosti pri prechode. Tlmí bolesti svalov, pomáha pri zanedbávaných kožných vredoch, má dehydratačný účinok. Užíva sa pri cukrovke. Je dobrým prostriedkom proti vodnateľnosti, hnačke, bacilárnej „úplavici“, proti žalúdočným kŕčom, ochoreniam z nachladnutia, reumatickým chorobám a kôrnateniu tepien. Odvarom z alchemilky sa omývajú zle sa hojace rany a vredy.

Asparágus lekársky (Asparagus officinalis)

Asparágus možno nájsť na trávnatých miestach, lúkach, v krovinách, riedkych hájoch a nížinách, prípadne aj na pahorkatinách. Vyžaduje vápenatú pôdu a zbiera sa jeho vňať.

Účinné látky: z hľadiska chemického zloženia obsahuje asparágin, arginín, asparagózu, glykozid koniferín, kyselinu galovú, cholín, saponín, sacharidy, mastné oleje a iné. Vňať obsahuje fl avonoidy a vitamín C.

Liečivé pôsobenie: výťažky z tejto rastliny rozširujú cievy a znižujú krvný tlak, zosilňujú sťahy srdca a spomaľujú jeho rytmus. Pôsobia močopudne, zlepšujú funkciu pečene, sleziny a metabolizmus.

Baza čierna (Sambucus nigra)

Pre rast bazy je charakteristické vlhké prostredie alebo pôda, kde je hladina spodnej vody dostatočne vysoká. Z bazy čiernej sa využívajú najmä kvety a plody, ktoré sa zbierajú pri slnečnom a suchom počasí pred ich plným rozkvitnutím, čiže v máji a júni.

Účinné látky: kvety obsahujú éterický olej, horčiny, alkaloidy, flavonoidy, živice, slizovité látky, triesloviny, sacharidy, cholín, vitamín C, organické kyseliny, glykozidické látky s potopudným účinkom. Plody obsahujú glykozid sambunigrín, vitamín C, sambucín, sambukyanín, karotén, železo, triesloviny, kyselinu jablčnú a vínnu, aminokyseliny a vitamíny so skupiny B.

Liečivé pôsobenie: pozoruhodný je pozitívny účinok bazy čiernej pri migrénach, dokonca aj pri bolesti trojklaného nervu. Na tieto ochorenia má analgetický účinok, ktorým značne tlmí bolesť, aj keď ju úplne neodstráni. Droga nemá hypnotické účinky. Pôsobí mierne laxatívne a zistil sa aj nepatrný povzbudivý účinok bazy čiernej na tvorbu mlieka u dojčiacich žien. Odvar z kvetu (po prefiltrovaní) sa môže používať pri konjunktivitídach (zápale očných spojoviek), zápaloch ústnej dutiny a hrtanovej sliznice.

Bazalka pravá (Ocimum basilicum)

Je to pôvodne juhoarabský druh. Do Európy sa bazalka dostala v 16. storočí z Indie a Iránu ako ozdobná kvetina. Jej kvitnúca vňať sa zbiera v júni až septembri.

Účinné látky: silica (s metylchavikolom a linalolom), triesloviny, saponíny a fl avonoidy.

Liečivé pôsobenie: Liečebne sa droga uplatňuje ako stomachikum, karminatívum, pôsobí antibakteriálne, udržiava rovnováhu črevnej flóry, silica má sedatívne účinky. Niekedy sa pridáva do čajovín ako aromatikum. Podporuje trávenie, zvyšuje chuť do jedla, tlmí kŕče.

Kostihoj lekársky (Symphytum officinale)

Rastie na okrajoch tečúcich aj stojatých vôd, na vlhkých lúkach. Vňať sa zbiera v dobe kvitnutia začiatkom leta a koreň kostihoja v septembri až októbri.

Účinné látky: triesloviny, sliz, steroidné saponíny, alantoin, taníny, pyrolizidinové alkaloidy (hlavne v koreňoch), inulín, vitamín B12, proteín.

Liečivé pôsobenie: kostihoj pôsobí ako hemostatikum (na zastavenie krvácania). Ďalej pomáha pri žalúdočných ťažkostiach, pri bronchitíde a zvonku pri zle sa hojacich ranách. Kostihoj je veľmi cenným liečivom proti osteoporóze, spravidla v komplexe s ďalšími opatreniami (prísun vápnika, horčíka a zinku) a taktiež pri zlomeninách. Niektoré z alkaloidov, prítomné v kostihoji, sú pyrolizidinového typu, majú nepriaznivý vplyv na obličkový parenchym, a preto sa musí pri vnútornom užívaní zachovať určitá opatrnosť.

Kôpor voňavý (Anethum graveolens)

Pochádza z Orientu, Iránu a Indie. U nás sa pestuje ako aromatická zelenina. Plod sa zbiera v auguste a v septembri.

Účinné látky: silice, kumaríny, organické kyseliny, oleje,  vitamín C a provitamín A.

Liečivé pôsobenie: tlmí kŕčovité bolesti pri brušnej kolike, priaznivo pôsobí na krvný obeh a preventívne sa užíva pri infarkte myokardu, znižuje krvný tlak, tíši kašeľ.

Lipa malolistá (Tilia cordata)

Košatý strom lipy je rozšírený po celej Európe. U nás rastie v listnatých a ihličnatých lesoch, zriedka však v čistých porastoch. Populárny lipový kvet sa zbiera v júni a júli.

Účinné látky: glykozidy, sliz, triesloviny, flavonoidy, saponíny a silice s hlavnou zložkou farnesolom. Droga má príjemnú vôňu a sladkasto-slizovitú chuť.

Liečivé pôsobenie: vnútorne, v náleve vyvoláva potenie a má mierny upokojujúci účinok. Je močopudná, žlčopudná a spazmolytická (uvoľňuje kŕče hladkého svalstva). Reguluje tvorbu žalúdočných a črevných štiav. Užíva sa pri horúčkovitých ochoreniach a pri ochoreniach z nachladnutia (nádche, kašli, zápale horných dýchacích ciest a priedušiek). Rovnako sa používa pri ochoreniach žlčníka, obličiek ako prostriedok pre posilnenie činnosti žalúdka. Pomáha pri žalúdočnej a črevnej kolike a žalúdočných kŕčoch. Extrakt z kvetu je účinný pri odstraňovaní pieh.

Mäta pieporná (Mentha piperita)

Túto rastlinu nachádzame na vlhkých lúkach a pozdĺž vodných tokov. Pestuje sa v záhradách. Listy mäty piepornej sa zbierajú v júni a júli.

Účinné látky: silice (hlavne mentol), flavonoidy, taníny, cholín, triesloviny a horčiny. Droga má príjemne prenikavý pach a pálčivo korenistú chuť s chladivou príchuťou.

Liečivé pôsobenie: v náleve aktivuje činnosť žalúdka, čriev a pečene, upravuje činnosť žalúdka, podporuje trávenie, má zvieravý sťahujúci účinok, mierne znižuje krvný tlak a pôsobí proti nadúvaniu. Užíva sa pri poruchách trávenia, hnačkách, katare žalúdka a čriev spojenom s plynatosťou, ochoreniach žalúdka na nervovom základe, žalúdočných a črevných kolikách, žalúdočnej nevoľnosti spojenej so zvracaním a pri kŕčoch v žalúdku a v črevách. Ďalej pôsobí žlčopudne pri žlčových kameňoch, tíši bolesti pri pečeňových kŕčoch a kŕčoch maternice. S ohľadom na to, že aktivuje a oživuje činnosť nervového systému a srdca, je užívaná ako prostriedok proti mdlobám a bolestiam hlavy. Pri zápaloch priedušiek sa doporučuje inhalácia mäty. Pri migréne, nervových bolestiach, bolestiach zubov a reumatických ochoreniach pomáha vtieranie mätového oleja. Mäta je i slabé afrodiziakum, pôsobiace na mužov i ženy.

Medovka lekárska (Melissa officinalis)

Rastie na plotoch a stenách, na okrajoch lesa, ale pestuje sa aj v záhradách. Pôvodne pochádza zo Stredomoria. V júli a auguste sa tesne pred kvitnutím zbierajú jej listy a vňať.

Účinné látky: silice, triesloviny, flavonoidy, horčiny a sliz. Droga má citrónovú vôňu, korenisto-slizkú chuť a v kvete nepríjemne páchne.

Liečivé účinky: medovka patrí k favoritkám liečivých bylín. Odpradávna je vysoko cenená ako sedatívum a amarum. Užíva sa pri funkčných poruchách srdca, búšení srdca, angine pectoris, neurasténii, pri neurotických bolestiach hlavy, pri bolestiach zubov, uší a tváre, nespavosti, migréne, ale aj pri agorafóbii (chorobný strach z voľného priestoru), bronchiálnej astme na nervovom základe, bolestivej menštruácii, „bledničke“ (anémii z nedostatku železa) a chudokrvnosti. Ako kloktadlo sa používa pri bolestiach zubov a pri ochoreniach ďasien. Na kožné vredy, zdurené uzliny v oblasti hrudníka, krvné podliatiny a pri reumatickom ochorení sa prikladajú vankúšiky z listov. Pokiaľ si medovkou potrieme telo, pomáha jej silná vôňa odpudzovať komáre.

Nechtík lekársky (Calendula officinalis)

Vyskytuje sa na okrajoch ciest a na rumoviskách. Napriek svojmu južnému pôvodu prospieva i v drsných oblastiach. Kvet a vňať nechtíka lekárskeho sa zbierajú v máji až auguste.

Účinné látky: silice, saponín, flavonoidy, sliz, oleje, rozličné kyseliny, karotenoidné farbivá a horčiny. Droga má trpko- horkastú chuť.

Liečivé pôsobenie: drogou je lipový kvet, a to buď len okvetné lístky, alebo častejšie kvet s kalichom. Uvoľňuje kŕče hladkého svalstva, zastavuje rast baktérií a pôsobí proti tvorbe jaziev. Užíva sa po amputáciách spojených s hnisaním, pri vredoch a pri horúčke z infikovanej rany. Taktiež pomáha pri zápaloch, zdurení a zatvrdnutí žliaz, zápale mliečnej žľazy, furunkulóze (hnisavom ohraničenom zápale vlasového folikula), omrzlinách, zápale žíl. Je to antiseptický, protiplesňový a sťahujúci liek. Pri chorobách žalúdka alebo dvanástnika ho podávame formou nálevu. Pri poruchách čriev sa lepšie osvedčilo priame podávanie, teda formou liečebného klystíru. Ako pre pitnú, tak pre rektálnu kúru je vhodné kombinovať nechtík so slezom, islandským lišajníkom, ibiškom alebo inou slizovou bylinou. Nechtík sa často využíva v gynekológii. I v normálnej čajovej koncentrácii pôsobí protinádorovo pri ochoreniach pŕs, maternice a vaječníkov. Tlmí precitlivenosť nervovej sústavy a v menopauze je jedným zo záchranných prvkov pri ťažších klimakterických ťažkostiach. Vykazuje tiež veľké protizápalové účinky. Kúpele sú vhodnou liečbou bieleho výtoku.

Repík lekársky (Agrimnia eupatoria)

Je rozšírený po celej Európe. Kvitnúca vňať sa zbiera v júli až septembri.

Účinné látky: triesloviny, flavonoidy, horčiny, silice, fytoncídy pôsobiaci na niektoré mykobaktérie, minerály, vitamíny B, K, kyselina kremičitá.

Liečivé pôsobenie: repík je z hľadiska gastroenterológie jednou z najuniverzálnejších bylín. Pôsobí ako adstrigens a diuretikum. Lieči zápaly, čistí organizmus od hlienov a jedov, jeho účinok je hojivý. Pôsobí proti hnačke, je dezinfekčný, podporuje funkciu žlčníka i pečene, a tým i celkovo látkovú výmenu. Užíva sa pri bronchitíde, zápaloch žalúdka, čriev a žlčníka. Zvonka dokáže účinne zastaviť krvácanie zo škrabancov a odrenín, užívaný vnútorne môže zmierniť silné menštruačné krvácanie a akútny zápal močového mechúra. Ako kloktadlo sa používa pri zápaloch mandlí a ústnej dutiny, k výplachom sa používa pri nádche.

Rumanček pravý Chamomilla recutita (Matricaria recutita)

Vyskytuje sa v Európe a Ázii. Rastie spravidla v obilných lánoch a na lúkach, poliach. V máji až auguste sa zbiera jeho kvet a kvetný úbor.

Účinné látky: tmavomodrá silica (získavaná zo zákrovu a jazykovitých kvetov), zelený olej (získavaný z okvetného lôžka). Ďalej obsahuje flavonoidné glykozidy a horčiny. Kvet má charakteristický korenistý pach a je horkastý.

Liečivé pôsobenie: harmanček má upokojujúci, protikŕčový a hojivý účinok pri tráviacich problémoch nervového pôvodu, či pri strate chuti do jedla. Pomáha pri reumatických ochoreniach, bolestiach chrbta i zubov, pri bolestivej menštruácii, ťažkostiach v tehotenstve, pri žalúdočných a črevných kolikách ako spazmolytikum (látka uvoľňujúca kŕče hladkého svalstva). Éterický olej sa používa pri astme. Zvonka sa používa ako kloktadlo pri zápaloch horných dýchacích ciest alebo na naparovanie. Vo forme očných kvapiek možno rumanček využiť pri zápale spojiviek, ako obklady pri kožných ochoreniach a vyrážkach. Na kúpeľ nôh pri ich nadmernom potení a ako inhaláciu pri nádche a zápale čelových dutín.

Skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata)

Nachádza sa na lúkach, pastvinách, na okrajoch ciest a lesov. V mesiacoch máj a jún sa zbierajú jeho listy a semeno.

Účinné látky: glykozidy, trieslovina, sliz, horčiny, minerály s vysokým podielom zinku a draslíka, kyselina kremičitá a vitamín C. Semená obsahujú sliz, oleje, proteín, škrob.

Liečivé pôsobenie: pomáha pri chorobách dýchacích orgánov, pri vykašliavaní hnisavého hlienu, pri čiernom kašli, zápale priedušnice, pľúc, priedušiek a astme. Používa sa i pri ochoreniach močového mechúra, ako je pomočovanie v dôsledku dysfunkcie hrdla močového mechúra a pri zápale vývodných močových ciest. Ďalej pri poruchách tráviacej sústavy (hnačky, „úplavica“, plynatosť). Obklady z listov sa odporúčajú pri kožných vredoch, chronických zápaloch kože a pri bodnutí včelou alebo osou. Vhodný je na kožné komplikácie po očkovaní. Je tiež prostriedkom proti nádche.

Šalvia lekárska (Salvia officinalis)

Pochádza z južnej Európy. Pestuje sa už od ranného stredoveku. Listy šalvie lekárskej sa zbierajú cez slnečné dni po obede v máji až júni.

Účinné látky: silice, horčiny, triesloviny, saponíny, taníny, flavonoidy. Má trpkastú chuť.

Liečivé pôsobenie: o význame tejto liečivej byliny hovorí príslovie, že pred šalviou treba zložiť klobúk. V popredí stojí použitie šalvie ako antihydrotika namiereného proti vodnateľnosti, proti hromadeniu tkanivového moku v tkanivách a telových dutinách a pri nadmernom nočnom potení. Celkovo posilňuje organizmus, chráni pred mozgovou mŕtvicou a napomáha pri obrne. Užíva sa pri kŕčoch alebo ochoreniach žliaz, pri chorobách dýchacích ciest a dutiny ústnej (zápal hrtanu, hltanu, akútny zápal mandlí, zápal pľúc a kašeľ), pri hnačkách, črevných kataroch, vredovej chorobe žalúdka, plynatosti, zahlienenom žalúdku, nechutenstve, pri zápalových ochoreniach v oblasti pečene, žlčníka a obličiek. Zvonka sa používa na obklady na nehojace sa, zhnisané rany.

Mnohé z uvedených rastlín sa už stáročia používajú ako najlacnejší prírodný liek.

Autor článku: Mgr. Katarína Šuchová, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: