Vyvrcholením dvojročného úsilia 13 krajín Európskej únie vrátane Slovenska v rámci pilotnej štúdie európskeho charakteru EHES (Europe Health Examination Survey) bola minulotýždňová konferencia v Bruseli. Zúčastnili sa na nej odborníci jednotlivých krajín, ktorí sa podieľali na jej realizácii. Štúdia odskúšala meranie zdravia Európanov, no najmä meranie rizikových faktorov, ktoré sa podpisujú na rozvoji chronických chorôb vo vybraných krajinách EÚ.
"Cieľom pilotnej štúdie zatiaľ nebolo zamerať sa na konkrétne meranie týchto hodnôt na odhady vývoja chorobnosti na chronické choroby, ale predovšetkým zjednotiť prístupy k meraniu," skonštatovala Mária Avdičová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici.
Všetky zúčastnené krajiny museli vypracovať vlastný manuál pre jednotlivé činnosti, ktoré sa v rámci merania vykonávajú. "Štandardizovali sme pracovné postupy či už sa týkali merania rizikových faktorov, ako meranie tlaku krvi, antropometrických parametrov - váhy, výšky, objemu pása, ale aj správny postup pri odbere krvi a následne správnu manipuláciu s ňou," vysvetlila Avdičová.
Lídrom pilotného projektu bol Fínsky národný inštitút verejného zdravotníctva a sociálnej pohody, ktorého predstaviteľ objasnil, prečo sa štúdia robila, ako dopadla, koľko krajín sa na nej podieľalo a v akých fázach sa krajiny nachádzali, keď sa do projektu vstupovalo.
"SR je z tohto pohľadu triedenia krajina, ktorá robila množstvo lokálnych monitorovacích štúdií na zisťovanie rizikových faktorov, nie však na národnej úrovni a len za čiastočne štandardizovaných podmienok. To bol aj dôvod, prečo sa SR do pilotnej štúdie zapojila a mali sme to šťastie, že sa našli domáce zdroje aj na vykonanie prvej fázy národnej štúdie, v ktorej bolo oslovených 4030 respondentov – náhodne vybraných občanov a výsledky ktorej s v súčasnosti analyzujú," uviedla Avdičová.
Z vystúpenia reprezentantov EK vyplynulo, že pre EÚ je dôležitý hlavne monitoring rizikových faktorov. Naďalej podporovať tieto aktivity plánuje nielen EK, ale aj samotné krajiny musia chápať nutnosť riešenia tohto problému a prispievať aj finančne. Jednotlivé krajiny sa zhodli na dôležitosti štandardizácie meraní, ako aj na nutnosti robiť tieto prieskumy pravidelne, aspoň v päťročných intervaloch.
Za SR prezentovala tieto skúsenosti Eleonóra Fabiánová, regionálna hygienička RÚVZ v Banskej Bystrici, ktorý bol realizátorom štúdie v SR. Zdôraznila, že výsledky pilotnej štúdie i následných fáz národnej štúdie sa budú používať ako argument na posilnenie správnej preventívnej praxe a zdravotnej politiky SR.
Autor článku: TASR