Žltačka

Žltačka
Zdroj: bigstockphoto.com

Mikroskopickí pôvodcovia žltačky typu A, intenzívne cirkulujúci v populácii, len čakali na svoju príležitosť. Pomocou znečistených ľudských rúk sa lepili na rôzne predmety, aby sa čo najrýchlejšie dostali do pečeňových buniek ďalšieho organizmu. Viedol ich k tomu prastarý inštinkt rozmnožovania sa, ktorý sa vyvíjal celú miliardu rokov.

Mne sa to stať nemôže

Vírusy žltačky striehnu na vás z každej strany a ohrozujú každého vnímavého jedinca bez ohľadu na vek alebo pohlavie. Žltačka je nebezpečné infekčné zápalové ochorenie pečene a má niekoľko typov. Najviac rozšírené nielen vo svete, ale aj na území Slovenska sú žltačky typu A, B a C. Rizikovou skupinou pre žltačku typu A sú deti predškolského a školského veku a mladí dospelí. Žltačka typu B a C ohrozuje ľudí v každom veku, najvyšší výskyt však zaznamenávame u osôb vo veku 15-25 rokov. V tomto veku sa zvyšuje experimentovanie s drogami, rastie sexuálna aktivita a mnohí mladí podstupujú neodborne vykonávané tetovanie alebo piercing. Žltačku si môžete veľmi ľahko doniesť nielen z pobytu v exotických krajinách, ale tiež z dovolenky pri Jadranskom alebo Stredozemnom mori.

Vírusy útočia

Takmer polovica ľudí, ktorí sa stali obeťou žltačky, vôbec netuší, kde sa mohli nakaziť. Inkubačný čas (čas, ktorý uplynie od vniknutia pôvodcu nákazy do organizmu až po objavenie sa ochorenia) je u žltačky typu A 15-50 dní, v priemere 30 dní. Človek nakazený žltačkou však vylučuje vírus do svojho okolia stolicou, močom a slinami už 15 dní pred objavením sa prvých príznakov. Počas tohto obdobia veľmi ľahko infikuje veľa ľudí vo svojom okolí. Pri žltačke typu B je to ešte horšie. Obdobie jej nevedomého roznášania krvou a telesnými tekutinami môže trvať aj niekoľko mesiacov. Inkubačný čas je v tomto prípade 50-180 dní, pri žltačke typu C kolíše medzi 6-12 týždňami. Vylučovanie vírusov pretrváva aj v priebehu ochorenia, ale to je už pacient izolovaný.

Prežije kruté podmienky

Pôvodcovia žltačky sú veľmi odolní voči vonkajším podmienkam, čo prispieva k zvýšenému riziku prenosu nákazy. Vírus typu A prežije niekoľkoročné zmrazenie a pri teplote 25°C vydrží vo vode alebo v suchej stolici až 30 dní. Ak ho chcete zahubiť vo vode, prevárajte ju dlhšie ako 5 minút. Dezinfekčné prostriedky s aktívnym chlórom ho ničia za 15 minút. Vírus žltačky typu B nezničíte, ani keď ho na 15 rokov zmrazíte na -15°C. Je odolný proti vysušeniu a pri teplote 30°C prežíva až 6 mesiacov.

Rozmanitosť prenosu

Prenos žltačky typu A sa uskutočňuje prehltnutím pôvodcu nákazy, preto sa toto ochorenie nazýva choroba špinavých rúk. Nestačí, že dodržiavate hygienu a umyjete si ruky pred jedlom alebo po návšteve toalety. Vírus môžete požiť spolu s potravinami, ktoré niekto iný „obchytkal“ špinavými rukami. Nikdy neviete, kto sa pred vami držal tyče v autobuse či nákupného vozíka. Keď si potom, napohľad čistou rukou, vložíte do úst žuvačku alebo cukrík, ľahko sa môžete stať majiteľmi vírusu. Nebezpečná je fekálne kontaminovaná voda (najmä pri záplavách) alebo konzumácia ovocia a zeleniny, ktoré boli zalievané alebo umývané v takejto vode.

Obľubujete zmrzlinu, chladený nápoj s kockami ľadu alebo morské plody a mušle? Pozor, aj v tomto prípade je riziko nákazy vysoké. K prenosu môže dôjsť slinami, ak sa napijete z rovnakého pohára alebo fľaše ako infikovaná osoba. Nebezpečné je cirkulovanie desiaty medzi deťmi počas prestávky v škole. Žltačka typu B a C sa prenáša krvou alebo telesnými tekutinami (semeno, vaginálny sekrét, sliny, tekutiny z kožných lézií a škrabancov) infikovaného človeka. Viete, že stačia 4 stotisíciny mililitra krvi na to, aby sa človek mohol infikovať? Nakaziť sa dokonca môžete niekoľko týždňov zaschnutou krvou, ktorá prenikne drobnou odreninou či škrabancom do vašej krvi alebo pri náhodnom pichnutí sa infikovanou injekčnou ihlou. Nebezpečné je tiež používanie spoločných holiacich strojčekov alebo zubných kefiek. K prenosu môže dôjsť pri sexuálnom styku, ošetrení u zubára, tetovaní, piercingu, u manikérky či pedikérky.

Prichádza potichu

Zákernosť žltačky spočíva najmä v tom, že vírus sa dostane do organizmu veľmi ľahko a nenápadne. Ochorenie sa začína pozvoľna a sprevádzajú ho nešpecifické príznaky, ktoré veľmi pripomínajú chrípku. Objavuje sa zvýšená teplota, únava, nechutenstvo, bolesti pod pravým rebrovým oblúkom. Prítomný môže byť ľahký zápal horných dýchacích ciest. Ono známe žlté sfarbenie pokožky a očných bielok sa objavuje zriedkakedy. Vírusové hepatitídy veľmi často prebiehajú ako tichá infekcia bez akýchkoľvek klinických príznakov. Človek sa cíti zdravý a môže chodiť do práce či do školy. Nikto však netuší, že jeho organizmus zvádza boj s vírusmi devastujúcimi pečeňové bunky. Pacientovi chýba rekonvalescencia, nedodržuje pečeňovú diétu a telesné šetrenie. Avšak čas potrebný k regenerácii pečene je nevyhnutný a rovnako dlhý ako u ochorenia s klinickými príznakmi. Takéto tiché infekcie sú nebezpečné z epidemiologického hľadiska, pretože o nákaze takýchto osôb sa nevie a môžu nekontrolovane šíriť infekciu na pracovisku, v škole alebo v úzkom kruhu rodiny.

Zabíja až po rokoch

Žltačka vás minimálne na rok vyradí z aktívneho života. Po prepuknutí ochorenia je nevyhnutná izolácia na infekčnom oddelení. Nasleduje niekoľkomesačná diéta a dlhodobé obmedzenie telesnej záťaže. Žltačka typu A nikdy neprechádza do chronického ochorenia. Po jej prekonaní môže pretrvávať dlhodobá únavnosť až vyčerpanosť, bolesti svalov a zažívacie ťažkosti. U dospelých osôb býva priebeh ochorenia komplikovanejší a u starších pacientov môže mať ochorenie smrteľný priebeh. Žltačky typu B a C sú zákerné tým, že u mnohých pacientov môžu prejsť do chronického nosičstva alebo do chronického poškodenia pečene. Jeho následkom môže byť cirhóza až rakovina pečene a v konečnom dôsledku smrť. Osoby s chronickým nosičstvom sú pre svoje okolie infekčné dlhodobo až celoživotne. Chronická žltačka typu B má oveľa závažnejšiu prognózu ako typ C, nakoľko k rozvoju cirhózy alebo rakoviny prichádza už v priebehu 1-5 rokov. Pri žltačke typu C sa tieto ochorenia objavujú až o 10-15 rokov. Najhoršiu prognózu s najkratšou dobou prežitia majú pacienti pri súčasnej infekcii vírusmi žltačky typu B a C.

Tajomstvo vo vakcíne

Proti žltačke typu B sú od roku 1998 povinne očkovaní všetci novorodenci v rámci pravidelného očkovania. Od októbra 2004 sa začali očkovať aj adolescenti v 11. roku života. Staršie deti, ktoré neprešli týmto očkovaním a dospelé osoby si vakcínu hradia sami. Očkovanie proti žltačke typu B sa vykonáva troma dávkami v intervale 0,1,6 mesiacov a zanecháva dlhodobú imunitu. Očkovaciu látku proti žltačke typu A si pacient hradí sám a vakcína sa aplikuje v dvoch dávkach. Po podaní prvej dávky nastupuje ochrana za 2-3 týždne. Druhá dávka podaná o 6-12 mesiacov po prvej zanecháva dlhodobú ochranu, pravdepodobne až doživotne. Už niekoľko rokov je k dispozícii kombinovaná očkovacia látka, ktorá poskytuje ochranu súčasne proti žltačke typu A a B. Na žltačku typu C zatiaľ neexistuje očkovacia látka. Pacienti s chronickou žltačkou typu C sú vystavení vyššiemu riziku ochorenia na žltačku typu A a B, a preto by mali byť očkovaní proti týmto druhom žltačky.

Autor článku: MUDr. Jarmila Pertinačová, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: