Svet zažíva mediálny „boom“, keď svoju pozornosť, čiže frekvenciu sledovanosti, s čím úzko súvisí objem z peňazí z reklamného balíka, si najmä komerčne televízie zvyšujú aj filmami plnými násilia a sexu. Aký to môže mať vplyv na správanie diváka? Naozaj vôbec nie potešujúci. Podľa teórie sociálneho správania si totiž jednotlivci osvojujú, alebo môžu osvojovať, rôzne formy jednoduchého i zložitého správania, vrátane správania agresívneho prostredníctvom pozorovania, sledovania takéhoto správania vo svojom sociálnom prostredí. Alebo inak povedané, mnohé formy agresívneho správania, ktorého sme neraz svedkami, sú naučenými, resp. odpozorovanými vzorcami sociálneho správania, naučeným spôsobom reagovania na určitý súbor podnetov z predtým pozorovaných situácií.
Od čoho závisí, že si niektorí jedinci takéto správanie osvoja?
Osvojenie si pozorovaného agresívneho správania závisí okrem iného aj od toho, či je toto správanie odmenené, potrestané, alebo nepovšimnuté. Veď pozorovaný agresívny model správania, najmä ten, ktorý je navyše sociálne odmenený, evokuje alebo aktivizuje agresívne správania u pozorovateľa. Preukázalo sa, že pozorovaný – videný – model agresie vedie za istých okolnosti k napodobovaniu, ba že sa môže reálne dostaviť až po mnohých mesiacoch od expozície. Môže teda existovať značný časový odstup medzi videným a realizovaným násilím.
Silný muž zanecháva za sebou doslova kopy mŕtvol, hravo prekonáva prekážky ostrou streľbou...
Týmto sa len potvrdzuje fakt, že najmä tzv. banalizované násilie v médiách zvyšuje schopnosť vidieť násilie a utrpenie bez akýchkoľvek ďalších sprievodných emócii a vedie k oslabeniu vlastnej schopnosti empatie – spolucítenia – s trpiacim, s umierajúcim a so smrťou. Na jednej strane smrť vyhnaná z rodiny a odsunutá do nemocníc alebo iných ústavov, na druhej strane banalizovaná mediálna smrť, ktorá znemožňuje pochopenie podstaty, zmyslu a následkov smrti. Aj to je dnešná realita, ktorá nás obklopuje.
Dá sa to zovšeobecniť?
Vo všeobecnosti platí, že osobnosti kultivované a nevychovávané k agresivite, nevyhľadávajú prezentáciu násilia, ale môže sa im vnucovať prostredníctvom televízie. Rovnako nevyhľadávajú davové situácie, ktoré tiež výrazne aktivizujú tendencie k agresii. Pozrite sa na niektoré futbalové zápasy, ktoré končia až desiatkami mŕtvych fanúšikov. Preto tvrdím, že časté sledovanie mediálne sprostredkovaného násilia vedie k frekventovanejšiemu agresívnemu správaniu. A to, žiaľ, najmä v prípade osobností ešte nezrelých, čiže detí a mládeže, ale najmä mravne a kultúrne zanedbaných ľudí so silným sklonom k napodobňovaniu.
V akom kontexte možno chápať termín banalizované násilie či smrť?
V danom kontexte obsahuje tému zla, resp. taký spôsob agresie, ktorý prekračuje morálne hranice. V tejto spojitosti nie je zanedbateľný problém tzv. sociálneho posvätenia, čiže akéhosi pozitívneho sociálneho sankcionovania zla – jeho legalizácia, ba dokonca legitimizácia. Zaujímavé obohatenie vniesla do tejto témy filozofka Hannah Arendtová svojim konceptom banality zla. Tento termín zaviedla pri interpretácii procesu s nacistickým zločincom Adolfom Eichmannom. Popísala ním vedomé odpútanie zlého činu od jeho pôvodného významu a jeho premenu na úplne všedný, priam rutinný úradný akt. Vysvetľovala Eichmannovu neschopnosť pochopiť podstatu spôsobeného zla, jeho subjektívny pocit neviny, neschopnosť predstaviť si svoje správanie z perspektívy iného človeka. Hoci pojem banality zla Arendtová použila v spojitosti s genocídou Židov, je stále aktuálny, lebo v súčasnosti sa uskutočňujú procesy banalizácie agresivity, násilia a zla najmä v podmienkach veľkomestského spôsobu života a to najmä prostredníctvom médií.
Hovorili ste o mravne a kultúrne zanedbaných ľuďoch, ale nárast agresívneho správania je evidentný aj v krajinách kultúrneho a civilizovaného západného sveta. S tým súvisí nárast kriminality, ktorá sa znepokojujúco stále posúva do nižších vekových skupín. Nemalú úlohu zohrávajú najmä médiá a v nich prezentované násilie...
Pri charakteristike masmediálneho kontextu tohto fenoménu sa zatiaľ môžeme opierať prevažne o výsledky zahraničných štúdií, najmä z USA. Stojí však za povšimnutie, že profesionálnu mentalitu vo vzťahu k masmediálnej politike programovej štruktúry kľúčových médií – predovšetkým televízie – ovplyvňujú skôr autori, ktorí tým či oným spôsobom zastávajú, obhajujú alebo presadzujú tzv. katarzný model prezentácie agresie v masových médiách. Čo neznamená nič iné, len to, že agresia videná v médiách údajne nahrádza alebo kompenzuje agresiu reálnu. Lenže títo neraz vplyvní autori sa nezriedka – či už vedome alebo nie – dopúšťajú sociálneho inžinierstva motivovaného tlakom komerčných firiem a zábavného priemyslu, prostituujúc pri tom s predpokladaným očakávaním publika. Naozaj chcem zdôrazniť, že masmediálna, najmä televízna, prezentácia násilia v jeho banalizovanej podobe zvyšuje častosť a pravdepodobnosť agresívneho správania z hľadiska krátkodobého aj dlhodobého a zvlášť nebezpečnou sa stáva u detí a mládeže.
Niektoré zahraničné médiá priniesli zaujímavú informáciu o vplyve pornografických filmov na amerických vojenských pilotov.
Experimentálne štúdie priniesli zistenie, že bezprostredne po ich vzhliadnutí sa u pokusných osôb aktivizovali agresívne tendencie. A práve toto zistenie viedlo napríklad k tomu, že pri vojenskej operácii „Púštna búrka“ boli pilotom pred bombardovaním Iraku premietané pornografické filmy. Stačí tiež spomenúť si na prípad dvoch thajských rybárov, ktorí uviedli, že predtým ako znásilnili a potom nakoniec aj zabili anglickú turistku, pozerali pornografické filmy.
Kto koho bude meniť? Ľudia médiá alebo médiá ľudí?
Prikláňam sa k názorom, podľa ktorých je usporiadanie a fungovanie spoločnosti určujúce pre jej morálno-kultúrny obsah a systém. Práve on rozhoduje, akým spôsobom, pomocou akých hodnôt a noriem sa bude štrukturovať a inštitucionalizovať individuálne a kolektívne správanie aj v oblasti ekonomiky a politiky. Zhrnuté, defekty v morálno-kultúrnom systéme podľa toho zákonite povedú aj k defektom v ekonomickom a politickom systéme spoločnosti. A masmédia, ktoré v dnešnej dobe čoraz intenzívnejšie a zreteľnejšie prispievajú k formovaniu morálno- kultúrneho systému spoločnosti, získavajú v psychosociálnom kontexte vývoja ľudských indivíduí neobyčajnú dôležitosť a zodpovednosť. Do istej miery som chcel nielen sprostredkovať pohľad na úlohu médií vo vzťahu k ľudskej agresivite, ako individuálnemu a spoločenskému fenoménu, ale aj vyslať akýsi apel na našu odbornú pospolitosť, aby prostredníctvom svojich možnosti upozorňovala na možnosti a rizika masmediálneho ovplyvňovania spoločnosti.
Rozhovor s doc. MUDr. Alojzom Rakusom, CSc.
Autor článku: Ivan Bielik, časopis Bedeker zdravia