Stredoškoláci sa pýtali odborníkov o anorexii a bulímii

Prednáška o mentálnej anorexii a bulímii zaujala dnes košických stredoškolákov. Stovky z nich si prišli vypočuť odborníkov, ktorí hovorili v Košiciach o nebezpečných poruchách príjmu potravy. Ochorenia postihujú často práve mladých ľudí v ich veku.

Kým dievčatá po takmer dvojhodinovej prednáške konštatovali, že téma je už "známa a bežná", chlapci priznali, že sa dozvedeli veľa nových vecí. "Musím veľa jesť, aby som nebola anorektička," povedala pre TASR stredoškoláčka zo Strednej odbornej školy automobilovej so smiechom. Jej kolega zo stavebnej priemyslovky naopak kampaň ocenil. "Bolo to celkovo dosť dobré, je to veľmi dôležité pre dievčatá, aby zistili, čím prechádzajú a podobne," uviedol pre TASR.

Stredoškoláci si vypočuli aj životný príbeh spisovateľky Gabiny Weissovej, ktorá prešla "peklom" mentálnej anorexie aj bulímie. "Nie je to výmysel, žiadna roztopaš, je to choroba, ktorá príde nenápadne a zasiahne na citlivých miestach," povedala Weissová pre TASR. Chybou podľa nej je, že rodina a blízki hádžu problém na samotné dievča. Týka sa však celej rodiny. "Tie dievčatá sú veľmi šikovné, múdre, majú výborné výsledky v škole, sú to dievčatá, na ktoré by ste to nepovedali," opísala spisovateľka. Stredoškoláci dostali po prednáške aj jej knižný bestseller, v ktorom sa "vyspovedala" zo svojho problému. Ten sa v jej prípade skončil ako "happy end."

Počas prednášky mohli študenti anonymne klásť odborníkom otázky. Zaujímalo ich napríklad, či je bulímia dedičná, aký podiel majú na ochoreniach rodičia. "Je anorexia, keď nemám chuť do jedla niekoľko dní alebo týždňov a potom, keď sa najem, mám chuť vracať?" pýtal sa niekto anonymne.

Psychiatrička Viera Horváthová upozornila, že anorexia aj bulímia postihuje podľa štatistík 2 až 5 percent dospievajúcej mládeže, prípady je však často ťažké odhaliť. Viac je dievčat ako chlapcov. "Nie je to len ochorenie o jedle," zdôraznila odborníčka a vysvetlila, že ovplyvňuje hlavne psychiku. Pokúsila sa vyvrátiť aj mýtus, že chorobné chudnutie sa týka len modeliek. Príčin je podľa nej viac, svoju rolu dokonca zohráva aj genetická predispozícia. Je časté, že v rodine anorektičky či bulimičky žije niekto, kto trpí iným psychickým ochorením, napr. depresiou či alkoholizmom. Súčasná spoločnosť podľa nej diktuje kult štíhlosti. "Či chceme, alebo nechceme, prispôsobujeme sa tomu," konštatovala.

Dievčatá alebo chlapcov môže k problémom v stravovaní doviesť často nenápadná poznámka. Niekto môže zhodnotiť ich zadok či stehná ako tučné. Častým spúšťačom ochorenia sú diéty. Dôležitá je komunikácia s blízkymi, varovným signálom je strata sociálnych kontaktov. Ochorenia končia nielen vážnym zdravotným poškodením, ale v niektorých prípadoch aj smrťou.

Anorexiu a bulímiu môžu u mladých ľudí spustiť aj diéty

Diéty u mladých dievčat alebo chlapcov môžu byť prvým signálom, že s ich stravovaním nie je niečo v poriadku. Psychosomatické ochorenia mentálna anorexia a bulímia, ktoré vznikajú ako dôsledok porúch prijímania potravy, sa netýkajú len modeliek, ktoré chcú schudnúť. Upozorňujú na to dlhodobo aj lekári.

"Je to problém, ktorý vzniká niekde hlboko v detstve, tam sa nabaľujú nejaké smutné veci a duša dieťaťa dlhodobo trpí. Potom sa to prejaví týmto spôsobom," povedala pre TASR Gabina Weissová, vyliečená anorektička a bulimička a zároveň spisovateľka.

Svojich potomkov by si mali všímať hlavne rodičia, tí by mali zistiť, či majú nejaký problém s príjmom potravy. "Je dobré poznať príznaky. Určite medzi ne patrí zvýšená nervozita, úzkostné stavy, podráždené reagovanie, keď sa dieťaťa pýtajú na jedlo," opísala Weissová.

Pri anorexii dochádza k manipulácii s jedlom, skrývaniu potravy, vyhýbaniu sa spoločnému stravovaniu s rodinou, stráneniu sa rodinných osláv. Jednoznačným znakom je podľa Weissovej aj nadmerné cvičenie. "Túžbou je zbaviť sa kalórií, ktoré prijalo dievča alebo chlapec jedlom," vysvetlila. Bulímia je typická tým, že postihnutá osoba odchádza na toaletu vyvrátiť všetko zjedené jedlo po jeho požití.

Dôležitá je pre deti komunikácia v rodine. Začať sa rozprávať s tínedžermi vo veku, kedy už má problém, sa však zdá Weissovej neskoro. "Treba dbať, aby sa dieťa v tom, čo robí, cítilo fajn, pohodlne," zdôraznila ďalej Weissová.

Samotné liečenie anorexie a bulímie je beh na dlhé trate. Pomôcť dokáže okrem podpory rodiny a blízkych len odborník - psychológ či psychiater. "Vyhľadať odbornú pomoc je dôležité, aby sa tou chorobou prešlo ľahšie a menej bolestivejšie a hlavne rýchlejšie. Naozaj každý týždeň, mesiac, rok môže byť kritický," povedala Weissová. Liečba nemôže byť úspešná bez toho, aby ju nepodporil samotný pacient. Odborníci sa môžu podľa Weissovej aj "rozkrájať", keď nejde o dobrovoľné rozhodnutie chorého.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: