Zdravotne postihnutí chcú skupinu poslancov na riešenie svojich problémov

Zdravotne postihnutí na dnešnom stretnutí s podpredsedníčkou NR SR Erikou Jurinovou (OĽaNO) navrhli vytvorenie poslaneckej skupiny, ktorá by sa zaoberala ich problémami.

"Mala by to byť skupina poslancov z rôznych strán s rôznym zameraním a jednou z oblastí, ktorej by sa venovali intenzívnejšie a systematickejšie, by bola problematika osôb so zdravotným postihnutím," ozrejmil predseda Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím (NROZP) Branislav Mamojka. Podpredsedníčku parlamentu návrh podľa vlastných slov veľmi nadchol. "Myslím, že by to naozaj mohlo byť priechodné. Vzhľadom na to, že neexistujú presné štatistiky, ktoré hovoria o tom, koľko ľudí je na Slovensku zdravotne postihnutých, ale všetci vieme, že je to veľmi veľké číslo, možno okolo pol milióna ľudí, má zmysel zaoberať sa výsostne takýmito problémami," reagovala Jurinová.

Podpredsedníčka parlamentu zatiaľ nevie, v akej forme by skupina poslancov mohla fungovať v rámci parlamentu, avizovala však, že sa tejto téme chce venovať. "Možno pôjde o vytvorenie nejakej platformy ľudí, ktorí majú záujem riešiť tieto problémy. Hneď mi napadli niektoré mená z klubov, s ktorými by bola možná spolupráca v tejto oblasti," podčiarkla Jurinová.

Mamojka informoval, že skupina poslancov zaoberajúcich sa problémami postihnutých funguje aj v rámci Európskeho parlamentu (EP). "V EP je to jedna z poslaneckých skupín, ktorá nemá charakter výboru, ale je to pracovná skupina existujúca najdlhšie zo všetkých – už od 70. rokov. Vždy pri voľbách sa dáva výzva, kto má záujem sa do nej zapojiť. Zakaždým sa nájde mnoho desiatok poslancov, ktorí sú ochotní spolupracovať a je to veľmi dobré," spresnil predseda NROZP.

Na dnešnom stretnutí, ktoré malo podľa podpredsedníčky NR SR naštartovať spoluprácu so zdravotne postihnutými, zástupcovia združení prezentovali svoje problémy. Podľa Mamojku sa na Slovensku neimplementuje do praxe Dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý Valné zhromaždenie OSN prijalo v roku 2006 a pre Slovensko vstúpil do platnosti v júni 2010. "Dohovor má taký nový charakter, lebo to nie sú odporúčania, ale sú to záväzky prijímané štátom, ktorý ho ratifikuje," uviedol Mamojka. Jedným z takýchto záväzkov je podľa neho vytvorenie tzv. kontaktného bodu, ktorý by bol nadrezortnou inštitúciou na úrovni vládnych orgánov a zaoberal by sa implementáciou samotného dohovoru. Riešenie viacerých problémov zdravotne postihnutých už podľa Mamojku bolo pripravené, avšak zlyhalo na tom, že vyžadovalo väčšiu spoluprácu rezortov a ďalších štátnych orgánov.

Zdravotne postihnutých trápi aj to, že prostriedky získané z rôznych európskych projektov nemôžu využiť na mzdy stálych pracovníkov vo svojich organizáciách, môžu ich vyplácať len na dohodu. "Nás táto situácie udivuje, lebo u všetkých projektov, ktoré sú financované Európskou komisiou, mzdové prostriedky sú normálnym oprávneným nákladom a v mnohých prípadoch predstavujú väčšinu nákladov projektu. Lebo je pochopiteľné, že ak sa má niečo nové vytvoriť, tak to vytvárajú ľudia, ktorých treba zaplatiť," podčiarkol Mamojka.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: