Helicobacter

Helicobacter
Zdroj: bigstockphoto.com

Zápal žalúdočnej sliznice spôsobuje Helicobacter pylori. Infikovať sa dá pitím vody, zvieraťom aj príborom.  Záujem o fenomén Helicobactera pylori v poslednom období ďaleko presiahol medicínske kruhy a stal sa široko diskutovanou témou. Tento stav odráža zlepšujúcu sa informovanosť a určite aj vzrastajúci záujem jednotlivcov o vlastné zdravie, ale naznačuje aj nemalý spoločenský význam celej problematiky, podčiarknutý udelením Nobelovej ceny za medicínu vedcom Marshallovi a Warrenovi, ktorí pred rokmi popísali baktériu Helicobacter pylori, ako aj jej vzťah k zápalu žalúdočnej sliznice.

Situácia

Helicobacter pylori (HP) je špirálovitá baktéria osídľujúca žalúdok. Jej výskyt vo svete sa pohybuje medzi 20–65 percentami. Medzi krajiny s najnižším výskytom patri Austrália a USA. Naopak, vysoký výskyt je zachytený napríklad v Číne a Brazílii. Všeobecne možno povedať, že výskyt HP infekcie narastá s vekom, klesajúcou socio-ekonomickou úrovňou a je vyšší u čiernej rasy. Na Slovensku výskyt HP so zlepšujúcou sa socio- ekonomickou úrovňou a určite aj rozširujúcim sa aktívnym vyhľadávaním a liečbou infekcie najmä v posledných rokoch klesá.

Kým v poslednej dekáde minulého storočia dosahoval 50–60 percent, v súčasnej dobe sa dostáva pod 40 percent, čo však aj tak predstavuje takmer polovicu populácie. Z masívneho rozšírenia HP v populácii je však zrejmé, že nie každá prítomnosť Helicobacter-u musí nutne znamenať ochorenie. Existuje viac kmeňov HP s rôznou virulenciou, v závislosti na ich enzymatickej výbave. Na jej základe ich možno rozdeliť na typ 1, ktorý zohráva rozhodujúcu úlohu vo vzniku chronickej gastritídy a predstavuje zvýšené riziko vredovej choroby, a typ 2, ktorý ochorenie nespôsobuje.

Zdroje infekcie

Zdrojom HP infekcie môže byť človek, alebo aj niektoré zvieratá (mačka, pes). V rozvinutých krajinách sa najčastejšie prenáša slinami, možný je preto prenos aj bežnou kvapôčkovou infekciou a vzhľadom na to, že HP krátkodobo prežíva aj vo vode, aj pitím infikovanej tekutiny, resp. z infikovaného pohára, príborom a pod.

Helicobacterova infekcia nemá žiadne typické prejavy, dve tretiny infikovaných dokonca nepociťuje žiadne alebo má len mierne nešpecifické tráviace ťažkosti. U jednej tretiny infikovaných však pozorujeme pomerne výrazné tráviace ťažkosti, najmä bolesti v nadbrušku, napínanie na vracanie, prípadne aj vracanie, zápach z úst, plynatosť, pocit plnosti žalúdka, niekedy nechutenstvo, pocit zlého trávenia, zvýšené grganie.

Podkladom týchto ťažkostí býva chronická aktívna helicobacterová gastritída, prípadne spojená aj so vznikom vredu dvanástnika. Ďalšie rizika pretrvávajúcej chronickej HP gastritídy spočívajú v možnom vzniku chronického (atrofického) zápalu žalúdočnej sliznice, ktorý by postupne mohol viesť aj ku vzniku rakoviny žalúdka. Dlhodobé dráždenie HP infekciou takisto spôsobuje zmnoženie lymfatického tkaniva sliznice a súvisí so vznikom špecifických nádorov vychádzajúcich z lymfatického tkaniva žalúdočnej sliznice. Neliečená HP infekcia u pacientov s vredovou chorobou dvanástnika má za následok opakované znovuvzplanutia ochorenia, so všetkými možnými komplikáciami vredovej choroby (krvácanie, prederavenie steny žalúdka).

Diagnostika

Pre diagnostiku HP máme k dispozícii invazívne metódy, kedy sa prítomnosť HP vyšetruje vo vzorke odobratej zo sliznice žalúdka pri gastrofibroskopickom vyšetrení. Toto vyšetrenie je pomerne presné a dáva zároveň informáciu, či je prítomné poškodenie sliznice žalúdka. Nevýhodou je, že pre pacienta je nepríjemné a môže byť spojené s komplikáciami. Menej zaťažujúce je použitie neinvazívnych metód, medzi ktoré radíme vyšetrenie protilátok proti HP z krvi, dychový test a dôkaz protilátok proti HP v stolici. Stanovenie protilátok proti HP v krvi je menej presné ako priame vyšetrenie vzorky žalúdočnej sliznice a nedáva nám dokaz, či je HP infekcia aktuálna. Protilátky totiž pretrvávajú v krvi aj viac ako šesť mesiacov po liečbe.

Napriek tomu sú u nás najvyužívanejšie a nie vždy správne interpretované. Naopak, pomerne presné je stanovenie Helicobactera pomocou dychového testu, ktorý sa u nás aj vo svete považuje za zlatý štandard neinvazívneho zisťovania prítomnosti HP. Pacient pri ňom, po predchádzajúcom vypití testačného roztoku (obyčajne džús so značeným rádioizotopom uhlíka 13C), vydýchne vzduch do testovacej trubičky. Najmenej tri dni pred testom je potrebné vynechať lieky ovplyvňujúce produkciu žalúdočnej kyseliny. Test je veľmi bezpečný, netraumatizuje pacienta, môžu ho absolvovať aj deti a gravidné ženy.

Liečba

Na základe poznatkov sa v súčasnosti jednoznačne odporúča liečba helicobacterovej infekcie u týchto ochorení:

  • vredová choroba žalúdka a dvanástnika
  • lymfómy vychádzajúce z lymfatického tkaniva žalúdočnej sliznice (MALTómy)
  • atrofická gastritída
  • po operáciách žalúdka pre rakovinu
  • u prvostupňových príbuzných pacientov s rakovinou žalúdka
  • na želanie pacienta a po konzultácii s lekárom.

Podľa pozorovaní z posledného obdobia, sa liečba HP infekcie takisto odporúča u pacientov chronicky užívajúcich nesteroidné antireumatiká a kyselinu acetylsalicylovú (anopyrín), pri inak neobjasnenej chudokrvnosti spôsobenej nedostatkom železa, idiopatickej trombocytopenickej purpure (krvácanie z nedostatku krvných doštičiek), pred dlhodobým podávaním liekov tlmiacich produkciu žalúdočnej kyseliny. Neboli podane jednoznačné dôkazy, že by helicobacterová infekcia spôsobovala kožné ochorenia (ekzémy, alergické výsevy), preto v týchto prípadoch liečba zameraná proti HP odporúčaná nie je.

Liečba chronickej HP pozitívnej gastritídy spočíva väčšinou v súčasnom podávaní dvojkombinácie antibiotík (najčastejšie clarithromycinu a amoxicilinu) a omeprazolu (znižuje tvorbu žalúdočnej kyseliny) počas jedného týždňa. Helicobacter pylori je patogén, ktorý v určitých prípadoch predstavuje reálnu hrozbu pre zdravie človeka s najvážnejšími dôsledkami. Zároveň však jeho prostá prítomnosť v organizme nemusí nutne podmieňovať vznik ochorenia a nemala by byť dôvodom k panike. Vždy je potrebný individuálny prístup s racionálnym zhodnotením rizík a následne adekvátnym riešením zdravotných ťažkostí pacienta.

Autor článku: MUDr. Peter Hegyi, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: