Orálne zdravie a ochorenia organizmu

Orálne zdravie a ochorenia organizmu
Zdroj: bigstockphoto.com

Ústna dutina je osídlená až 400 druhmi mikroorganizmov, ktoré sú organizované v orálnych biofilmoch.  Biofilmy sú organizované štruktúry, ktorých zloženie a štruktúra sú závislé od ich lokalizácie. V stomatológii sú mimoriadne dôležité dva druhy biofilmov, u ktorých sú relevantne dokázané súvislosti s dvomi hlavnými stomatologickými ochoreniami. Biofilm, inak nazývaný aj zubný povlak, ktorý je uložený v nadďasnovej oblasti, obsahuje v skorých štádiách prevažne grampozitívne kokovité mikroorganizmy, ktoré majú silné priľnavé schopnosti k tvrdým zubným tkanivám.

Dominantným patogénnym prvkom nadďasnového povlaku je Streptococcus mutans, ktorého metabolické produkty iniciujú vznik zubného kazu. Nadďasnový mikrobiálny zubný povlak je možné odstrániť bežnými prostriedkami orálnej hygieny – čistením zubov. Najdôležitejším prvkom ústnej hygieny je dostatočný mechanický účinok zubnej kefky. Preto je potrebné venovať sa každodenne starostlivému čisteniu zubov. Vplyv jednotlivých druhov a značiek zubných pást má iba pridružený význam. U jedincov so zlou ústnou hygienou môžu niektoré druhy streptokokov prenikať do krvného obehu tela a osídľovať niektoré štruktúry, čo sa dokázalo hlavne u pacientov s umelými srdcovo-cievnymi náhradami, ktoré nie sú ochraňované prvkami slizničnej imunity.

Parodontitída

U pacientov trpiacich parodontitídou (parodontóza) sú zdrojmi patogénnych mikroorganizmov štruktúry podďasnového zubného povlaku. Parodontitída v miernych a stredne pokročilých formách prebieha bez subjektívnych ťažkostí. Jedným z prvých príznakov je krvácanie z ďasien a zápach z úst, ktoré naznačujú aktivitu chorobného procesu. Až v pokročilých štádiách ochorenia sa pridružuje kývavosť zubov, resp. ich vystúpenie z kosti a zmena ich polohy nazývaná putovanie zubov. Stomatológ môže pri preventívnom vyšetrení zachytiť relatívne jednoduchým vyšetrením sondou parodontitídu už v jej skorých štádiách. Preto parodontológovia pokladajú zavedenie takmer povinných ročných prehliadok za progresívnu metodiku detekcie ochorení ďasien a hlbších štruktúr závesného aparátu zuba.

Charakteristickým klinickým príznakom parodontitídy je tzv. parodontálny vačok, ktorý vzniká deštrukciou kosti a tkaniva, držiaceho zub v kosti. Deštrukciou uvedených štruktúr vznikne medzi ďasnom, kosťou a koreňom zuba priestor vyplnený rozpadnutým tkanivom, množstvom baktérií a veľkým počtom buniek (leukocyty, monocyty, makrofágy a iné), ktoré sa snažia zlikvidovať patogénne baktérie. U imunologicky dobre vybavených jedincov sa im to obvykle podarí, avšak u pacientov so zníženou imunitou, resp. pri príliš silnej infekcii pochádzajúcej prevažne z neočistených podďasnových povlakov nastáva pretrvávanie baktériových patogénov a zhoršovanie stavu.

Niektoré obzvlášť nebezpečné baktérie majú schopnosť prenikať do okolitých štruktúr, čím sa chronický zápalový proces ďalej rozširuje. Neskôr dokonca hrozí preniknutie baktérií a virulentných látok do celého organizmu, kde môžu iniciovať alebo stimulovať rôzne zápalové procesy.

Ohrozenie plodu aj rodičky

Vplyv chronickej parodontitídy na niektoré ochorenia je najlepšie prebádaný pri aterosklerotických zmenách v cievach a ich fatálnych následkov, u pacientov s diabetes mellitus, pacientov s reumatoidnou artritídou a žien v gravidite. Chronické infekcie sú považované za závažný rizikový faktor predčasných pôrodov detí s nízkou hmotnosťou. Americká parodontologická asociácia doporučuje u každej budúcej rodičky stomatologické a parodontologické vyšetrenie.

V prípade diagnostiky niektorej formy parodontitídy je nutná liečba parodontu a iné terapeutické postupy v závislosti od závažnosti ochorenia. Podľa posledných štúdií štandardná parodontologická liečba v gravidite znižovala frekvenciu predčasných pôrodov nízko hmotných detí až o 5 percent v skupine parodontitických rodičiek, oproti skupine neliečených pacientiek s rovnakou diagnózou. Výsledky viacerých štúdií potvrdili deštrukčné zápaly závesného aparátu zuba ako možného významného rizikového faktoru predčasných pôrodov.

Autor článku: h. doc. MUDr. Michal Straka CSc., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: