Najčastejšou zoonózou v SR je salmonelóza, jej výskyt klesá

S príchodom leta a tepla súvisí aj zvýšené riziko niektorých alimentárnych nástrah. Ide o zoonózy (choroby zvierat prenosné prirodzenou cestou na človeka), ktoré stále predstavujú riziko aj pre populáciu SR, no nie sú vyššie ako v iných európskych krajinách. TASR informovala hovorkyňa banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici Mária Tolnayová.

"Zoonózy sú nákazy, ktoré súvisia so životom človeka a zvierat a prenášajú sa zo zvieraťa na človeka alebo prostredníctvom rôznych ďalších faktorov prenosu," priblížila vedúca odboru epidemiológie RÚVZ Mária Avdičová. Dnes je v tomto smere podľa nej situácia omnoho lepšia ako pred 30-timi či 40-timi rokmi. "Zoonózy reprezentuje široká škála chorôb, ktoré sa prenášajú rôznym spôsobom a pri prenose sa uplatňujú rôzne zvieratá a výrobky z nich," dodala Avdičová.

Najčastejšou zoonózou v SR je salmonelóza. Jej výskyt od roku 1998 systematicky klesá, napriek tomu ostávajú salmonelózy zoonózou s najvyššou chorobnosťou - v roku 2011 to bolo vyše 72 prípadov na 100.000 obyvateľov. Mení sa však charakter epidémií, klesajú v zariadeniach spoločného stravovania a pribúdajú menšie a rodinné epidémie, ktorých spoločným menovateľom je podceňovanie tepelnej úpravy jedál pripravovaných z vajec alebo hydiny. "Traduje sa totiž nesprávny názor, že domáce vajcia nemôžu byť kontaminované salmonelou. Domáce sliepky však žijú tiež v nejakom prostredí, ktoré na ne pôsobí, môžu prísť do kontaktu s hlodavcami či výlučkami vtákov, čo sú rezervoáre salmonelózy v prírode, a tak sa dostávajú do domácich chovov," zdôraznila Avdičová.

Druhou významnou a vysoko frekventovanou zoonózou v SR je kampylobakterióza, ktorá sa prenáša alimentárnou cestou podobne ako salmonelóza. Ako faktor prenosu sa uplatňuje najmä hydina a výrobky z ovčieho nepasterizovaného mlieka. Na rozdiel od salmonelózy výskyt tohto ochorenia je na výraznom vzostupe. Je za tým pravdepodobne premorenosť hydiny, krížová kontaminácia pri príprave jedál, ale aj stále zlepšujúca sa laboratórna diagnostika. Dlhodobo je toto ochorenie vďaka rozšírenému ovčiarstvu problémom Liptova.

Veľmi závažnou zoonózou je besnota, ktorá sa naposledy v SR vyskytla u človeka v roku 1990. "Treba však o nej hovoriť, lebo na Slovensku sa podarilo vďaka orálnej vakcinácii líšok obmedziť cirkuláciu vírusu u rezervoárových zvierat. Vlastne sa robí trvalý prieskum - uhynuté zvieratá sa vyšetrujú na besnotu a ostatných šesť rokov nebol zaznamenaný výskyt u divo žijúcich, ani u doma chovaných zvierat," dodala Avdičová. Riziko pre človeka sa tým pádom významne znížilo. Upozornila však, že sa to nedá považovať za stav trvalý. "Zvieratá nepoznajú žiadne hranice, a teda riziko zavlečenie môže byť veľmi rýchle lebo okolité krajiny nemajú až takú dobrú situáciu," doplnila Avdičová.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: