V USA v newyorskej nemocnici Bellevue inštalovali prvý elektrický respirátor, tzv. železné pľúca, ktoré vyvinuli Phillip Drinker a Louis Agassiz Shaw z Harvardskej univerzity. Stalo sa to pred 85 rokmi 29. júla 1927.
Zariadenie sa používalo najmä na udržanie pľúcnej ventilácie pre chorých s poliomyelitídou (obrnou), pri ktorej dochádzalo k ochrnutiu. Ochorenie postihovalo najmä deti, tie, ktorým ochrnuli dýchacie svaly, boli odsúdené na smrť udusením.
Trup chorého bol uzavretý vo valci, vyčnievala iba hlava. Podtlakom vo valci sa hrudník chorého rozpínal a pľúca nasávali vzduch. K výdychu došlo po prerušení podtlaku vo valci. Proces zodpovedal normálnemu dýchaniu. V súčasnosti sa takéto respirátory už nepoužívajú.
So železnými pľúcami prežili niektorí ľudia takmer celý život. Austrálčanka June Middletonová musela napríklad 60 rokov ležať 21 hodín denne v rúre, ktorá jej umožňovala dýchať. Železné pľúca ju držali pri živote od detskej obrny v roku 1949 až do jej skonu 30. októbra 2009, dožila sa 83 rokov.
Pacientka mohla z valca vyjsť len na krátky čas s mobilným dýchacím prístrojom. Svoju situáciu znášala s humorom. Žena ochorela počas epidémie detskej obrny v roku 1949, len dva týždne pred tým, ako mala ísť k oltáru. Na prístroji mala nalepené plagáty hráčov futbalového tímu Carlton, ktorého bola veľkou obdivovateľkou. "Keď spím so 49 mužmi, nepotrebujem žiadnu prikrývku", žartovala.
Rovnako dlho sa podarilo žiť v železných pľúcach aj Američanke Marthe Masonovej. Tá zomrela v máji 2008. Detskú obrnu dostala ako 11-ročná. Jedna z najmladších pacientok bola Američanka Dianne Odellová. Žena z Tennessee (USA) strávila až na niekoľko mesiacov skoro celý 61-ročný život v železných pľúcach. Zomrela v máji 2008 v dôsledku výpadku prúdu.
Obrnu ako prvý popísal v roku 1840 nemecký lekár Jakob Heine. Ide o infekčné ochorenie, ktoré spôsobujú vírusy. Tie napádajú nervové bunky miechy a spôsobujú ochrnutie tela. Detská obrna je obzvlášť rozšírená v Nigérii, Indii, Pakistane a Afganistane.
Autor článku: TASR