J. Dubovcová: Zákon o platoch sestier môže byť diskriminačný

Dubovcová: "Považujeme za reálne, že sa mohlo stať, že sestry sa na pracoviskách cítili v tiesni, vzhľadom na to, ako tie audity a všetko možné prebiehalo a pod aký tlak sa možno zo strany zamestnávatelia dostali, ale musím podčiarknuť, že nebolo to pričinením alebo činnosťou verejnej správy."

Zdravotné sestry mohli mať pocit, že sa nachádzajú pod psychologickým nátlakom v čase, kedy sa ich zamestnávatelia pripravovali na účinnosť zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek. K tomuto záveru dospela verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová na základe prijatých podnetov.

"Považujeme za reálne, že sa mohlo stať, že sestry sa na pracoviskách cítili v tiesni, vzhľadom na to, ako tie audity a všetko možné prebiehalo a pod aký tlak sa zo strany zamestnávatelia možno dostali. Musím však podčiarknuť, že to nebolo pričinením verejnej správy," priblížila Dubovcová.

Vzniknutá atmosféra podľa nej mohla vytvoriť aj takú situáciu, že ovplyvnila rozhodovanie sestier pri podpisovaní rôznych dodatkov či úprav v ich pracovných zmluvách. Zamestnávatelia však argumentovali tým, že ich novela prinútila prehodnotiť efektívnosť činností, čo nie je protiprávne. "Pokiaľ v rámci tohto postupu zamestnávateľov došlo k nejakému nátlaku alebo nejakému porušeniu práva, tak to verejný ochranca práv nemôže zistiť ani konštatovať. Toto by naozaj mohlo byť predmetom iba pracovnoprávneho sporu a dokazovalo by sa to pred súdom," poukázala Dubovcová.

Kancelária ombudsmanky poukázala i na to, že aj samotná novela zákona o platoch sestier môže byť diskriminačná. Dôvodom je nerovnosť medzi zdravotnými sestrami a školskými sestrami, ktoré pracujú v špeciálnych výchovných centrách. Na druhú skupinu sa totiž zákon nevzťahuje, hoci vykonávajú podobnú prácu a dôvodová správa k novele hovorí o tom, že má právna úprava zmeniť platy všetkých sestier. "Ak jediným kritériom, ktoré sestry pracujúce v špeciálnych výchovných zariadeniach nespĺňajú, je druh zamestnávateľa, potom by táto právna úprava mohla byť diskriminačná," vyhlásila Janka Milan Laššáková z Kancelárie verejného ochrancu práv. Definitívne konštatovať diskrimináciu tohto zákona však podľa nej nebolo možné, vzhľadom na to, že účinnosť novely už bola pozastavená rozhodnutím Ústavného súdu SR. Ten by mohol rozhodnúť aj o neplatnosti celej úpravy.

Kancelária verejnej ochrankyne práv teraz plánuje v priebehu nasledujúcich týždňov vypracovať správu, ktorú predloží vláde SR. V nej predstaví svoje zistenia a návrhy niektorých opatrení. Odporúčania ombudsmanky by sa mali týkať predovšetkým odstraňovania asymetrie v zdravotníckom systéme na Slovensku. "Napríklad, zatiaľ čo zdravotná poisťovňa určuje rámec a má aj určité kontrolné mechanizmy vo vzťahu k poskytovateľom (zdravotnej starostlivosti), tak poskytovatelia nemajú žiadne nástroje vo vzťahu k poisťovni," poukázala Dubovcová.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: