Jeden z 10 zamestnancov v Európe mal v práci absenciu z dôvodu depresie

Jedna epizóda depresie spôsobuje v priemere 36 zameškaných pracovných dní · Manažéri hlásia, že tento problém je možné vyriešiť lepšími právnymi predpismi vrátane školení a poradenstva Jeden z 10 respondentov zúčastňujúcich sa na prieskume v Európe si niekedy vzal v práci voľno z dôvodu depresie, pričom podľa nového prieskumu Európskej asociácie pre depresiu znamená jedna epizóda depresie priemerne 36 stratených dní. Toto číslo zodpovedá viac než 21 000 dňom strateného pracovného času tejto skupiny ľudí. Napriek rozsahu tohto problému však takmer jeden z troch manažérov uviedol, že nemá žiadnu formálnu podporu alebo zdroje na pomoc zamestnancom s depresiou a 43 % manažérov požaduje lepšie predpisy a legislatívu na ochranu zamestnancov.

Člen Európskeho parlamentu Stephen Hughes v súvislosti s výsledkami povedal: "Depresia na pracovisku predstavuje pracovný a spoločenský problém spôsobujúci vážnu škodu a ktorý vyžaduje pozornosť a konanie zo strany Európskej únie. Zahrnutie depresie na pracovisku do novej Stratégie Európskej komisie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktorá vychádza z legislatívneho opatrenia v nasledujúcich dvoch rokoch, bude predstavovať vynikajúci pokrok vo vzťahu k efektívnejšej ochrane európskych zamestnancov a nakoniec prispeje k ekonomickej a sociálnej prosperite."

Depresia je veľmi významnou výzvou v oblasti duševného zdravia ľudí v produktívnom veku a viac než 30 miliónov európskych občanov v niektorej časti svojho života trpí depresiou.[1]   Prieskum IDEA (Impact of Depression in the Workplace in Europe Audit – Audit vplyvu depresie na pracovisku v Európe)) oslovil viac než 7 000 ľudí v Európe a zistil, že u 20 % respondentov bola v určitom životnom okamihu diagnostikovaná depresia. Najvyšší výskyt bol vo Veľkej Británii (26 %) a najnižší v Taliansku (12 %).

Najvyššia pravdepodobnosť, že si pracovníci trpiaci depresiou vezmú v práci voľno je v Nemecku (61 %), Dánsku (60 %) a vo Veľkej Británii (58 %), pričom najnižšia pravdepodobnosť pracovného voľna z dôvodu depresie je v Turecku (25 %).  

Náklady spôsobené depresiou v roku 2010 v EÚ boli odhadnuté na 92 miliárd eur, pričom straty na produktivite spôsobené absenciou (v prípade pracovného voľna) a dochádzkou (prítomnosťou v práci počas choroby) predstavujú viac než 50 % všetkých nákladov spojených s depresiou.[1] Podľa prieskumu IDEA bol priemerný počet dní pracovného voľna počas poslednej epizódy depresie 36 dní. Najviac dní bolo v Nemecku a Veľkej Británii (41 dní) a najmenej v Taliansku (23 dní).  

Napriek vysokej miere absencií jeden zo štyroch pracovníkov trpiacich depresiou svojho zamestnávateľa o tomto probléme neinformoval. Z nich každý tretí povedal, že si myslí, že by tým v súčasnej ekonomickej klíme ohrozil svoje zamestnanie.   Kognitívne príznaky depresie (problémy s koncentráciou, nerozhodnosťou a/alebo zábudlivosťou) spôsobujú značné škody v pracovných funkciách a v produktivite[2] a sú prítomné počas 94 % času trvania epizódy depresie.[3] Prieskum ukazuje, že uvedomovanie si týchto príznakov je nedostatočné: iba 33 % respondentov uviedlo ako odpoveď na otázku o príznakoch depresie zábudlivosť, 44 % nerozhodnosť a 57 % problémy so sústredením sa. Oproti tomu 88 % z nich určilo zlú náladu alebo smútok ako príznaky depresie.

Spomedzi manažérov približne jeden z troch uviedol, že neexistuje žiadna formálna podpora, ktorá by mu pomohla riešiť depresiu u zamestnancov. Nedostatok podpory bol najhorší v Nemecku (44 %) a najnižší v Turecku (10 %). Manažéri vo Veľkej Británii (55 %) môžu s najväčšou pravdepodobnosťou získať podporu od svojho personálneho oddelenia, zatiaľ čo manažéri v Turecku získavajú podporu s najväčšou pravdepodobnosťou od zdravotníckeho pracovníka (79 %).

Na otázku, čo je potrebné zabezpečiť na pomoc zamestnancom trpiacim depresiou na pracovisku, manažéri najčastejšie uvádzali poradenské služby a lepšiu vládnu legislatívu a predpisy. V Turecku manažéri najpravdepodobnejšie požadujú lepšiu legislatívu (55 %) a školenie pre všetkých zamestnancov (63 %). Manažéri vo Veľkej Británii a v Turecku požadujú lepšie poradenské služby (56 % a 53 %), kým nemeckí manažéri uprednostňujú vzdelávanie manažérov (53 %). Dr Vincenzo Costigliola, prezident Európskej asociácie pre depresiu povedal: "Výsledky prieskumu IDEA ukazujú, že je potrebné zvyšovať povedomie a podporu zamestnancov a zamestnávateľov pri rozoznávaní a zvládaní depresie na pracovisku. Žiadame politikov, aby zvážili vplyv depresie na pracovné sily a vyzývame ich na riešenie rizika depresie u pracovníkov a na pracovisku."

Európska asociácia pre depresiu (EDA)

EDA je alianciou organizácií, pacientov, vedcov a zdravotníckych pracovníkov zo 17 krajín Európy. Každý rok 1. októbra organizuje EDA Európsky deň depresie na zvyšovanie povedomia o depresii v celej Európe. Téma tohtoročnej kampane je 'Depresia a pracovisko'. 1. októbra bude v Bruseli stretnutie skupiny odborníkov a zúčastnených strán, ktorí budú spoločne pokračovať v diskusii o tom, ako čo najlepšie riešiť záťaž, ktorú depresia predstavuje a jej dopad na pracovisku v Európe. Toto stretnutie je pokračovaním Okrúhleho stola expertov o depresii na pracovisku, ktorý 5. júna 2012 usporiadal europoslanec Stephen Hughes. Celkovým cieľom stretnutia je zabezpečiť ustanovenie záväzných právnych predpisov EÚ o depresii na pracovisku.

Alianciu EDA sponzoruje Európska lekárska asociácia, Medzinárodná vedecká asociácia a organizácie ako Centro Lombardo Recuperi Industriali, L.A. Nuova Stampa a H. Lundbeck A/S.

O prieskume IDEA

(Impact of Depression in the Workplace in Europe Audit - Audit vplyvu depresie na pracovisku v Európe)

Výskum bol vykonávaný pomocou online panela Ipsos MORI, ktorý prebiehal od 30. augusta do 19. septembra 2012. Na online otázky odpovedalo 7 065 dospelých vo veku 16 až 64 rokov, ktorí sú zamestnancami a manažérmi alebo ktorí v posledných 12 mesiacoch pracovali ako zamestnanci alebo manažéri v celej Európe. Výsledky sú vážené, aby vzorka reprezentovala daný profil. Úplné tabuľkové výsledky sú dostupné na vyžiadanie. Prieskum mal podporu vo forme vzdelávacieho grantu od spoločnosti H. Lundbeck A/S.

Referencie

1. Olesen J, Gustavsson A, Svensson M, et al. The economic cost of brain disorders in Europe. (Ekonomické náklady duševných porúch v Európe) Eur J Neurol 2012; 19:155-162

2. Greer TL, Kurian BT, Trivedi MH. Defining and measuring functional recovery from depression. CNS Drugs. (Definovanie a meranie funkčného vyliečenia sa z depresie, lieky pre centrálnu nervovú sústavu) 2010; 24(4):267-284

3. Conradi HJ, Ormel J, de Jonge P. Presence of individual (residual) symptoms during depressive episodes and periods of remission: a 3-year prospective study. (Prítomnosť jednotlivých (zvyškových) príznakov pri depresívnych epizódach a obdobiach remisie: 3-ročná perspektívna štúdia) Psychol Med. 2011; 41:1165-1174 

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: