Kardiovaskulárne choroby sú od polovice 20. storočia najčastejšou príčinou smrti na Slovensku. Zároveň sú najčastejšou príčinou hospitalizácie, invalidizácie a zvyšovania nákladov na zdravotnícku starostlivosť. Skonštatovala to dnes Jana Jurkovičová z Lekárskej fakulty UK v Bratislave na prezentácii svojej monografie Vieme zdravo žiť? Poukázala na to, že kardiovaskulárne choroby, ako aj iné hromadne vyskytujúce sa neinfekčné ochorenia v značnej miere závisia od výskytu faktorov, ktoré si človek sám môže ovplyvniť. Jurkovičovej monografia vychádza z najväčšieho množstva zosumarizovaných výsledkov a analýz viacerých preventívnych projektov zameraných na podporu zdravého životného štýlu. Boli to Zdravé mestá, Zdravé pracoviská, pojazdné laboratórium Florabus a ďalšie. Na ich realizácii sa podieľali pracovníci regionálnych úradov verejného zdravotníctva. V rámci týchto projektov realizovaných v rokoch 1999 až 2004 vyšetrili takmer 17 000 osôb v 49 mestách Slovenska. Vyšetrenia zamerali na rizikové faktory kardiovaskulárnach chorôb, a to nadhmotnosť či obezitu, vysoký krvný tlak, hladinu cholesterolu v krvi a závislosť od fajčenia. "Našli sme len 11 percent mužov a 18 percent žien bez týchto rizikových faktorov," uviedla Jurkovičová, ktorá v 23 kapitolách publikácie porovnáva svetové trendy, aktuálny stav v SR, svetové štúdie a zaujímavé skúsenosti a odporúčania relevantné pre slovenskú realitu. Ženy majú v priemere lepšie všetky výsledky objektívnych vyšetrení s výnimkou celkového cholesterolu. Ženy sa zdravšie stravujú, menej fajčia, konzumujú menej alkoholu, ale majú nižšiu fyzickú aktivitu. Avšak horšie ukazovatele majú u duševného zdravia v porovnaní s mužmi, konštatovala Jurkovičová. Ďalej Slováci jedia katastrofálne málo zeleniny, ovocia, rýb a mliečnych výrobkov. Práve tieto potraviny najviac ovplyvňujú tieto choroby, zdôraznila autorka. V tejto súvislosti spomenula Konferenciu zdravého srdca, na ktorej vlani účastníci prijali tzv. Luxemburskú deklaráciu. Tá by sa mala stať začiatkom praktických krokov v prevencii kardiovaskulárnych chorôb. Dokument obsahuje opatrenia zamerané na podporu zdravého životného štýlu a na zvýšenie povedomia populácie o ukazovateľoch kardiovaskulárneho zdravia. Podľa nej v podstate ide o tzv. európske číslo zdravého srdca: 0 - 30 - 5 - 140 - 90. Toto číslo znamená: nefajčiť (O), fyzickú aktivitu najmenej 30 minút denne, cholesterol v krvi pod 5 mmol/l a krvný tlak pod 140/90 ortuťového stĺpca. Monografiu Vieme zdravo žiť? v náklade 1000 kusov vydala Lekárska fakulta UK v Bratislave.
Autor článku: TASR