ADA SR a CPLDZ nabáda aj organizátorov rekreačných podujatí ku kontrolám

Nielen súťažné, ale aj voľnočasové a rekreačné športovanie podlieha riziku používania nebezpečných látok na zvýšenie výkonnosti. Na potrebu zamedzenia jeho používania v radoch nesúťažných športovcov poukázala v stredu Antidopingovaá agentúra SR (ADA SR) a Centrum pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ).

Oblasť antidopingu na masových mítingoch a podujatich nie je nijako regulovaná a ADA SR i CPLDZ môžu v súčasnosti iba apelovať na organizátorov, aby "pretláčali" do oficiálneho programu aj kroky na zabránenie štartu dopujúcich športovcov a vyvíjali spoločenský tlak na športovcov. ADA SR ponúkla spoluprácu v tejto veci, o ňu však zatiaľ ani jedno masové podujatie záujem neprejavilo. "Šport by mal rozvíjať zdravie. Organizovaný šport je inštitucionálne riešený a do neho patrí aj systém antidopingu. Pri voľnočasových aktivitách, kde takýto platný systém nie je, ponúkame organizovanú spoluprácu, ktorá by zvýšila prestíž podujatia a zvýšila by aj ochranu zdravia," povedal riaditeľ ADA SR Miroslav Motyčík. "Ide o komerčné podujatia pri ktorých by to stálo usporiadateľov niekoľko stoviek eur."

Na podujatiach by organizátori mohli pristúpiť napríklad k tomu, aby súťažiacim ukladali pred štartom podať podpísané čestné vyhlásenia deklaračného charakteru o neužívaní dopingu. Dokument by slúžil ako prihláška a súčasne aj ako súhlas s možnou kontrolou. "Ak by sa zistil prešľap, pretekár by napríklad nebol klasifikovaný v poradí," dodal Motyčík. Podľa neho sú známe prípady najmä zo západnej Európy, kedy bežci či cyklisti, ktorí mali problémy počas pretekov, užívali doping.

"Chceme, aby sa rozšírili vedomosti o tejto problematike. Upozorňujeme na narastajúce riziká v rekreačnom športe, na nárast záujmu o farmaceutické výrobky a pod. Európska komisia a Rada Európy sa už začala zaoberať dopingom v rekreačnom športe, na budúci rok bude vydaný dokument, ktorý by mal riešiť túto problematiku," vyhlásil šéf CPLDZ Ľubomír Okruhlica, podľa ktorého až 30 percent maratóncov na veľkých podujatiach užíva nejaké farmaceutiká, napríklad analgetiká na prekonanie bolesti, na udržanie výkonu. Týmto pretekárom však hrozia vážne následky, pretože tieto preparáty zakrývajú prirodzené reakcie organizmu, a ten ide za hranicu svojich možností reálnych. Pre bežcov, kulturistov či iných rekreačných športovcov je takisto riskantné užívanie stimulancií či anabolík.

Ďalším faktorom je ponuka rôznych doplnkov výživy, ktorých súčasťou sú mnohé zakázané látky na zozname antidopingových agentúr. Bežne sa však užívajú a ich voľný predaj nie je nijako regulovaný. Za nakladanie s nimi a distribúciu je zodpovedné na Slovensku Ministerstvo hospodárstva SR. ADA SR chce v strednodobom horizonte dosiahnuť, aby ich miesto bolo rovnako ako v Českej republike v súčasnoti na "čiernom" zozname.

Problematika riešenia dopingovej hrozby v rámci rekreačného športu bude súčasťou pripravovaného dokumentu Štátna politika v oblasti športu - Stratégia 2020, ktorá sa dostane na rokovanie vlády 12. decembra tohto roku.

ADA SR v tomto roku vykonala 586 testov a riešila sedem prípadov

Antidopingová agentúra Slovenskej republiky (ADA SR) riešila v tomto roku celkovo sedem dopingových prípadov, no až päť z nich súviselo ešte s vlaňajškom. Z 586 testov, ktoré agentúra vykonala v prebiehajúcom roku, mali pozitívny nález iba dva.

ADA SR najviac zamestnali prípady hokejistu Lukáša Bohunického a plavca Ľuboša Križka. Obaja vlani neprešli dopingovými testami a dostali ročné zákazy činnosti, v oboch prípadoch ich však nerešpektovali. "Bohunický dostal ročný trest, no napriek tomuto niekoľko týždňov hral v Amerike. Oslovili sme hráča aj národný zväz a Bohunický nám následne dal prehlásenie, že do dokončenia trestu sa zrieka aktivity v športe a nebude sa venovať ničomu, čo by bolo v rozpore s trestom," uviedol Motyčík, no s tým, že hráč napriek tomu oslovil právnikov a snažil sa nájsť cestu, ako sa suspendácii vyhnúť. "Vzhľadom na platnú legislatívu však nevieme o možnosti, že by sa trest mohol zrušiť alebo odpustiť," dodal.

Podobne nerešpektoval trest ani Križko, ktorého nominovali ako trénera na sústredenie slovenskej reprezentácie. Zákaz však platí na športovú, trénerskú aj funkcionársku činnosť. Obom tak hrozí, že by sa ich trest mohol ešte zvýšiť. "Prináležal by im taký trest, že obdobie, počas ktorého vykonávali športovú činnosť, by bolo nadstavené nad ich základný trest," pokračoval Motyčík.

Z uplynulého roku zostali ADA SR ešte dva prípady vzpieračov Richarda Tkáča a Karola Samka, ktorí si za svoje prehrešky "vyslúžili" zhodne štvorročné zákazy činnosti.

Prvý pozitívny nález tohto roku sa týkal vzpierača Ondreja Kružela, ktorý neprešiel mimosúťažným testom na zakázaný drostanolon a po pozitívnom výsledku B-vzorky si musí odpykať štvorročný trest. Druhý prípad sa odohral na majstrovstvách sveta juniorov a kadetov v kickboxe v Bratislave, kde komisári našli vo vzorke jednej zahraničnej reprezentantky stopy po zakázanom diuretiku. Keďže prípad sa stále rieši, jej meno nezverejnili.

ADA SR riešila aj prípad slovenského reprezentanta vo vodnom slalome, ktorého počas podujatia Svetového pohára v Španielsku pozitívne testovali na hormón HCG. "Ďalšie sledovanie však ukázalo, že ide o jeho prirodzené hodnoty a nález bol označený ako negatívny. Preto jeho meno nezverejníme," uviedol Motyčík.

Agentúru zamestnávali aj prehrešky športovcov v systéme ADAMS, v ktorom je zaradených 370 športovcov v 46 športoch na národnej úrovni a ďalších 28 na medzinárodnej. V rámci tohto systému musia športovci nahlasovať údaje o svojom pobyte pre potreby dopingových komisárov. ADA SR uložila celkovo 12 napomenutí, pričom u jedného športovca ide už o jeho druhé varovanie. V prípade tretieho hrozí jeden až dvojročný trest.

Z dvanástky prípadov išlo v šiestich o zmarenie dopingovej kontroly, keďže športovci sa nenachádzali na mieste, ktoré oznámili. Vo zvyšných šiestich prípadoch neaktualizovali svoj pobyt. V riešení je ďalších desať prípadov.

V prebiehajúcom roku vykonala agentúra celkovo 586 testov, z toho bolo 444 súťažných a 142 mimosúťažných. Komisári testovali 339 slovenských reprezentantov a 247 zahraničných športovcov zo 45 športov. Zamerali sa najmä na atletiku, biatlon, dostihy, kde sledovali hlavne alkohol a spoločenské drogy, karate, kickbox, kulturistiku, ľadový hokej, plávanie, rýchlostnú kanoistiku, vodný slalom, streľbu a paralympijské športy.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: