Antibiotiká - kedy ich nepodávať?

Antibiotiká - kedy ich nepodávať?
Zdroj: bigstockphoto.com

Prvý európsky deň antibiotík (18. november 2008) bol vyhlásený z iniciatívy Európskej únie a jeho cieľom je zvýšiť informovanosť laickej verejnosti o tejto problematike, upozorniť na nesprávne užívanie antibiotík a zle indikovanú antibiotickú liečbu. Všetky tieto faktory spôsobujú vznik rezistentných baktérií, čo môže v budúcnosti zapríčiniť neúčinnú liečbu. Štatistiky varujú, pretože počet pacientov infikovaných rezistentnými baktériami narastá.

Úloha antibiotika v ľudskom tele

Antibiotikum je zamerané proti baktériám, ktoré vyvolali ochorenie a svojím mechanizmom účinku baktériu zničí. Antibiotikum nevie rozpoznať, či ochorenie vyvolala baktéria alebo vírus a v prípade vírusu je antibiotický liek neúčinný. Ak má pacient vírusovú infekciu a napriek tomu užíva antibiotikum, liek si nájde baktérie, ktoré sú v tele každého človeka a plnia významnú ochrannú funkciu. Antibiotikum však nedokáže odlíšiť zlú alebo dobrú baktériu. Tým sa môže narušiť povrch kože alebo slizníc, ktoré sa stávajú zraniteľnejšie voči vonkajším vplyvom.

Baktérie na povrchu vytvárajú ochranný film, veľmi jemný pancierik, ktorý zabráni, aby zlé baktérie prenikli k ľudským bunkám. Samotné vírusy ľudské bunky ničia a ak ich navyše podporí antibiotikum, sila sa zdvojnásobí a výsledkom môže byť následná baktériová superinfekcia. Namiesto toho, aby sa pacient potil sedem dní v posteli, zostane pripútaný na lôžko ďalších desať dní. Pacienti by sa preto nemali dožadovať antibiotika za každú cenu, práve naopak, lekár by im mal pomocou jednoduchých finančne nenáročných vyšetrení vysvetliť, aká je napríklad hladina C-reaktívneho proteínu alebo počet leukocytov, že ich momentálny stav si nevyžaduje antibiotikum. Práve v tejto chvíli pacientovi prídu vhod „babičkine rady“ o vypotení sa v posteli, pití bylinkových čajov, ľahko stráviteľnej strave a úplnom relaxe...

Detský organizmus a lieky

Obzvlášť pri deťoch,  ktorým sa imunitný systém vyvíja a ktoré sú citlivejšie na infekcie, by mal pediater zvážiť podanie antibiotika. Pri používaní antibiotík sa odporúča súčasné podávanie probiotík s obsahom dobrých baktérií, práve kvôli zníženiu nežiaducich účinkov antibiotík pri ich pôsobení na normálnu baktériovú flóru, ktorú má každý z nás.

Ďalšími, veľmi dôležitými faktormi, ktoré účinne spolupôsobia pri prevencii, sú pohyb a otužovanie. Dospelí alebo detskí pacienti, ktorí pravidelne športujú a otužujú sa, sú zriedkakedy pacientmi čakajúcimi pred ambulanciou lekára.

Vedľajšie účinky antibiotík

Antibiotiká môžu negatívne pôsobiť na fyziologickú mikroflóru v čreve, čo môže spôsobovať problémy najmä dojčatám a osobám s chorobami tráviaceho traktu. Infekciu môžu skomplikovať hnačky a antibiotiká majú aj iné nežiaduce účinky, najčastejšie ide o alergické reakcie. Alarmujúcim javom je však rastúca rezistencia na antibiotiká, ktorá výrazne okliešťuje voľbu liekov pri liečbe baktériových ochorení. Ak sa samotní pacienti budú viac starať o svoje vlastné zdravie, investujú viac času do prevencie a budú k sebe náročnejší, tak lekári nebudú musieť predpisovať lieky, ktoré postupne strácajú účinnosť.

Autor článku: MUDr. Adriána Liptáková, PhD., Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: