Hlboká žilná trombóza a tromboembólia – ako vzniká a komu hrozí?

Hlboká žilná trombóza a tromboembólia – ako vzniká a komu hrozí?
Zdroj: bigstockphoto.com

Hlboká žilná trombóza a jej potenciálna komplikácia – pľúcna embólia je tretím najčastejším kardiovaskulárnym ochorením za akútnym infarktom myokardu a cievnou mozgovou príhodou.

Napriek tomu sa o nej v bežnej populácii vie podstatne menej, preto sú pacienti často neskoro diagnostikovaní a prevencia ochorenia je v praxi často nedostatočná. Ide o patologickú tvorbu zrazenín v žilovom systéme – najčastejšie v oblasti hlbokých žíl dolných končatín, s rizikom uvoľnenia zrazeniny a jej zanesenia do pľúcneho riečiska, čo môže byť život ohrozujúce až fatálne.

Žilná trombóza sa vo včasnom štádiu prejaví opuchom a bolestivosťou postihnutej končatiny, v neskoršom období je pacient ohrozený vývojom chronickej žilnej nedostatočnosti z trvalého poškodenia žilnej steny po prekonanej trombóze.

V organizme je za normálnych okolností udržiavaná krehká rovnováha v komplikovanom systéme zrážania krvi, čo zaisťuje  tekutosť krvi v neporušenom cievnom riečisku a tvorbu zrazením v prípade potreby zastavenia krvácania.

Virchovova triáda

Už v roku 1856 boli popísané tri hlavné mechanizmy, vedúce k patologickému zrážaniu krvi v žilnom systéme – tzv. Virchovova triáda. Ide o poruchu krvného toku – jeho spomalenie napríklad pri obmedzení pohyblivosti pacienta, zmenu zrážanlivosti krvi – v zmysle posunu rovnováhy zrážavého systému k zvýšenej pohotovosti ku zrážaniu a poškodenie cievnej steny – často mechanicky pri úraze, operácii, prípadne zápalovým alebo nádorovým procesom v okolí.

Na vzniku trombózy sa väčšinou podieľa niekoľko rizikových faktorov súčasne a ak ich poznáme, vieme odhadnúť i individuálne riziko u konkrétneho pacienta.  K spomaleniu žilného odtoku dochádza u pacientov po úrazoch, operáciách, u pacientov s neurologickými poruchami napríklad po porážke, u pacientov so srdcovým zlyhaním, závažnými internými či infekčnými ochoreniami a podobne.

Obmedzený pohyb dolných končatín pri niekoľkohodinovom sedení v dopravnom prostriedku je hlavnou príčinou tzv. cestovnej trombózy. Tiež krčové žily – patologicky rozšírené povrchové žily na dolných končatinách, môžu zapríčiňovať poruchu žilného odtoku.

Dedičnosť, fajčenie i antikoncepcia

Kľúčovou pre vznik trombózy je aktivácia systému zrážania krvi, hyperkoagulácia, prípadne zníženie funkcie protizrážavého systému krvi. Sú pomerne veľké interindividuálne rozdiely v hemokoagulácii – tak, ako sú pacienti s chorobnou krvácavosťou , sú i pacienti s vrodene zvýšenou pohotovosťou ku tvorbe zrazenín, čiže trombofíliou

 Podrobnejšie vyšetrenie hemostázy na špeciálnom hematologickom pracovisku dokáže tie najčastejšie poruchy u pacientov identifikovať. Niektoré poruchy sú dedične podmienené – vrodené a ich závažnosť závisí i od toho, či je porucha zdedená len od jedného alebo od oboch rodičov, prípadne či má pacient kombináciu viacerých porúch.

Sú tiež situácie, ktoré na prechodnú dobu u konkrétneho pacienta zvyšujú pohotovosť ku zrážaniu krvi – hovoríme o získanej trombofílii. Úrazy a ich následné hojenie či prekonané operácie na niekoľko týždňov až mesiacov aktivujú zrážanie krvi. Tiež chronické ochorenia zápalového charakteru, onkologické ochorenia, hormonálne zmeny v gravidite či užívanie niektorých liekov, napr. kortikosteroidov či gynekologických hormonálnych prípravkov môžu mať takýto efekt.

Fajčenie , nadváha i vyšší vek sú ďalšími prídavnými faktormi, napomáhajúcimi aktivácii koagulácie. Riziko vzniku hlbokej žilnej trombózy (flebotrombózy) u konkrétneho jedinca stúpa s počtom súčasne pôsobiacich rizikových faktorov. Tak napríklad pri podávaní hormonálnej antikoncepcie, príp. hormonálnej substitučnej liečby v menopauze vzniká flebotrombóza najmä u pacientiek so súčasnou vrodenou trombofíliou, prípadne pri pôsobení ďalších rizikových faktorov, akými sú fajčenie, obezita, imobilizácia po úraze alebo operačný výkon.

Onkologické ochorenia všeobecne aktivujú hemokoaguláciu a flebotrombóza môže byť prvým prejavom nádorového ochorenia. V prípade operácie, chemoterapie, iradiačnej liečby pre onkologické ochorenie ďalej výrazne stúpa riziko vzniku trombózy u týchto pacientov, preto by sa u nich malo zvlášť dôsledne dbať na preventívne opatrenia.

Pri riešení závažných poranení, polytráum, pri ortopedických, neurochirurgických i veľkých brušných operáciách je tromboembólia  jednou z najobávanejších komplikácií. Vysoko rizikoví sú i všetci dlhodobo ležiaci pacienti – najmä trpiaci na srdcové zlyhanie, chronické zápalové alebo nádorové ochorenie. Možnosti prevencie Najúčinnejšia a v konečnom dôsledku i najlacnejšia je prevencia tromboembólie.

Zlepšenie odtoku krvi z končatín je zabezpečené najlepšie pohybom, chôdzou alebo cvičením dolných končatín, tzv. cievnou gymnastikou. Pri obmedzení pohybu žilný návrat zlepšujeme používaním zdravotných kompresívnych pančúch, prípadne bandážou končatín.

U ležiacich pacientov sa snažíme o čo najskoršie zahájenie rehabilitácie a mobilizáciu. Pitný režim a starostlivosť o dostatočnú hydratáciu pacientov sú zvlášť dôležité pri rizikových situáciách.

Tri mesiace pred plánovanou operáciou je potrebné vynechať gynekologickú hormonálnu liečbu a prestať fajčiť. V prípade úrazu alebo súrnej operácie je potrebné upozorniť lekára na hormonálnu liečbu a prerušiť ju čo najskôr. Vo zvlášť rizikových situáciách môže lekár využiť i tzv. medikamentóznu prevenciu tromboembólie podávaním liekov znižujúcich krvnú zrážanlivosť.

Dávky i dĺžku podávania lekár zvolí podľa individuálneho rizika pacienta a pridružených ochorení. Zavedením nízkomolekulárnych heparínov do klinickej praxe bolo umožnené ich ambulantné preventívne podávanie, keďže nevyžadujú laboratórne sledovanie a injekcie sú uspôsobené na podávanie samotným pacientom podkožne, podobne ako si diabetici aplikujú inzulín. To umožnilo predĺžiť prevenciu na potrebné obdobie i po prepustení z nemocnice napríklad po veľkých ortopedických operáciách alebo veľkých brušných operáciách u onkologických pacientov.

Dôsledné preventívne opatrenia môžu znížiť výskyt flebotrombózy, nedokážu jej však celkom zabrániť. Nemenej dôležité je preto rozpoznať včasné príznaky tohto ochorenia a u vysoko rizikových pacientov po nich aktívne pátrať. Len ak pacient vyhľadá lekára a ten na ochorenie myslí, je možné ho včas a účinne liečiť.

Autor článku: MUDr. Eva Bojdová, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: