"Lekári v prvom rade nedali 'výpovede', iba oznámili písomne riaditeľovi nemocnice, že na pracovné pohotovosti nedali súhlas a nemajú na to ani zmluvu," uviedol v stanovisku LOZ jeho predseda Peter Visolajský. Podľa Visolajského preto neexistoval právny dôvod, prečo by mali lekári nastúpiť do služieb.
"Žilinskí lekári od začiatku boli pripravení dohodnúť sa na znížení svojich platov, ale dôrazne odmietali okliešťovanie zdravotnej starostlivosti v žilinskej nemocnici," dodal Visolajský. Po uzatvorení dohody a kompromisu v žilinskej nemocnici by malo podľa LOZ ministerstvo preto preveriť skôr pôsobenie krízového manažéra Tomáša Tvarůžka a tiež dôvod, prečo ho angažoval riaditeľ nemocnice Štefan Volák. Visolajský v tejto súvislosti uvádza podľa vlastných slov "zistené skutočnosti o veľmi zvláštnej minulosti krízového manažéra pána Tvarůžka", odvolávajúc sa na medializované informácie o pôsobení Tvarůžka v nemocnici v Brandýse nad Labem v Českej republike.
Kritický stav v žilinskej nemocnici vznikol po tom, ako vo štvrtok (6.12.) lekári z viacerých oddelení podali hromadné výpovede z pohotovostných služieb. Vzhľadom na to, že výpovede prišli krátko pred ich začiatkom, hrozilo, že pacientov budú musieť previezť do iných nemocníc. Výpadok sa však nakoniec na poslednú chvíľu podarilo vykryť. Lekárski odborári Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) v Žiline viedli v piatok (7.12.) rokovanie s vedením nemocnice. Lekári žiadali vzatie späť výpovedí 18 lekárom. Požiadavka riaditeľstva bola zasa predložiť návrh na nové odmeňovanie lekárov, ktorý bude pre riaditeľstvo akceptovateľný. Po takmer päťhodinovom rokovaní sa obe strany dohodli na kompromise.
Autor článku: TASR