Zdravotníctvo nefunguje efektívne, Slováci preto žijú kratšie ako Česi

Systém slovenského zdravotníctva nie je podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) efektívny. V dôsledku toho Slováci žijú, rovnako ako Maďari, o tri roky kratšie ako Česi; za priemerom vyspelých krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) SR zaostáva o dva roky. "Medzi všetkými sledovanými krajinami sme medzi rokmi 1997 a 2010 zaznamenali najväčší prepad," konštatuje sa v analýze.

Do roku 2003 Slovensko v medzinárodnom porovnaní dosahovalo priemernú efektívnosť. Od roku 2004 do roku 2007 sa situácia výrazne zhoršovala. Na porovnanie, miera efektívnosti v Českej republike sa vtedy naopak mierne zlepšila. "Pokles efektívnosti bol spôsobený predovšetkým nárastom reálnych výdavkov na zdravotnú starostlivosť, ktorý sa na rozdiel napríklad od Českej republiky neodrazil v zlepšených výsledkoch. Druhým dôležitým dôvodom mohli byť niektoré vládne politiky v období 2003-2005. V súčasnosti dosahuje Slovensko spolu s Maďarskom najhoršie výsledky v celej OECD," konštatuje sa v materiáli.

Všetky rozdiely v minulých a súčasných politikách, ktoré spôsobili, že sa významný nárast peňazí v zdravotníctve nepremietol do zlepšeného zdravia ľudí, nie je podľa IFP možné presne identifikovať. Negatívnu úlohu mohli zohrať vyššie upravené náklady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a vysoké ekonomicky neprimerané zisky najmä súkromných poisťovní," tvrdí inštitút. Problémom sú tiež vysoké výdavky na lieky, vysoký podiel hotovostných doplatkov pacientov a zlá manažérska a medicínska situácia v nemocniciach.

Podľa analýzy majú na systémovej úrovni na zdravie obyvateľstva najvýraznejší pozitívny vplyv výdavky na zdravotníctvo. Vo významnej miere, a negatívne, naň vplývajú aj spoločenské faktory – spotreba alkoholu, nerovnosť príjmov a historické členstvo vo východnom bloku. Zdravie zlepšuje vzdelanie obyvateľstva. Vysoká úroveň korupcie v zdravotníctve a systém viacerých poisťovní majú mať naopak negatívny dosah. Ako sa konštatuje v materiáli, najväčšie zdroje neefektívnosti slovenského zdravotníctva sa dajú hľadať u zdravotných poisťovní, v nemocniciach a v liekoch.

Analýza tiež poukázala z medzinárodného pohľadu na vysoký zisk súkromných zdravotných poisťovní. "V uplynulých piatich rokoch dosiahol v priemere 10,4 percenta výnosov, oproti napríklad 0,8 percenta v Holandsku. Zdravotné poisťovne sú, vďaka oligopolnému postaveniu na trhu a charakteristikám regulačného prostredia, schopné získavať príjmy nad rámec zisku v konkurenčnom prostredí, tzv. ekonomické renty," upozorňuje. Z nepresného prerozdeľovania takto podľa odhadu IFP v roku 2010 získala Dôvera 20,2 milióna eur a Union ZP 9,6 milióna eur. Tieto peniaze tak stratila VšZP. Tento jav mala odstrániť nová metodika prerozdeľovania z tohto roku.

Inštitút tiež pripomenul, že súčasná právna úprava zdravotných poisťovní upravuje nakladanie so ziskom, no neupravuje nakladanie s inými prostriedkami zdravotných poisťovní, než je zisk z ich hlavnej činnosti. Ako príklad uvádza vyplácanie záväzkov akcionárom Dôvery vo výške 125 miliónov eur v roku 2010 a 180 miliónov eur v roku 2011. "Budúce pokusy o prísnejšiu reguláciu by mohli byť komplikované takými aktivitami zdravotných poisťovní, ktoré by neboli pokryté ani novou právnou úpravou," myslí si IFP. Naopak, nepotvrdili sa významné rozdiely medzi poisťovňami v prevádzkových nákladoch.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: