Úrazy mliečnych a trvalých zubov - prvá pomoc

Úrazy mliečnych a trvalých zubov - prvá pomoc
Zdroj: bigstockphoto.com

Zvýšené riziko úrazov v priebehu života človeka je podmienené jeho vývojom, psychickými a fyzickými schopnosťami, prostredím v ktorom sa pohybuje, aktivitami ktorým sa venuje, prácou ktorú vykonáva a ďalšími faktormi.

Nebezpečenstvo hrozí najmä v detskom veku

Vrchol výskytu úrazov je okolo 2. – 5. roku života, keď dieťa začína chodiť, prvýkrát sa dostáva do kolektívu detí, či už na ihrisku, doma alebo v škôlkach. Začína sa venovať rôznym športovým aktivitám, akými sú futbal, vybíjaná a iné loptové a kontaktné hry, bicyklovanie, kolieskové korčule. V tomto veku môžeme ťažko hovoriť o nejakej zodpovednosti zo strany detí a uvedomovaní si následkov určitého konania, prípadne aj rizík, ktoré so sebou prinášajú. Rodičia musia svoje ratolesti ustrážiť! Počas „puberty“ sa stretávame s druhým obdobím najčastejšieho výskytu úrazov, a to medzi 8. a 12. rokom. Po ukončení tohto obdobia je to skôr o prevencii úrazov.

Ako dbať na včasnú prevenciu

V rámci prevencie úrazov zubov je vhodné používať rôzne ochranné prostriedky pri športových aktivitách (chrániče na zuby), nepreceňovať vlastné schopnosti a prejaviť určitú mieru tolerancie voči ľudom okolo nás v rôznych životných situáciách. Bohužiaľ, veľakrát je to aj o nešťastných náhodách... Keď už sa úraz nečakane stane, potom je dôležité správne a rýchlo konať! Hovorí sa, že čas sú peniaze... V zdravotníctve znamená včasná pomoc veľakrát zachránený život. Vzhľadom na rôzne mechanizmy úrazov, okolností za ktorých vznikajú a na rozsah poškodenia je aj spôsobov ošetrenia veľmi veľa.

U menších deti sú to už spomínané úrazy pri hrách, či už v domácnosti alebo na ihriskách, u väčších detí a u dospelých sú to napríklad športové aktivity, alebo aj rôzne kriminálne úrazy atď.

Čo robiť, pokiaľ došlo k úrazu?

1. Všímať si príznaky

V prvom rade je dôležité všímať si všetky príznaky – celkový stav pacienta a tzv. vitálne funkcie. V praxi to znamená preveriť, či je postihnutý pri vedomí, či sa mu netočí hlava, či nepociťuje prítomnosť nutkania na zvracanie, dvojitého videnia, ospalosti, sťaženej komunikácie, dlhšie trvajúceho silného krvácania z uší alebo z nosa. Všetko sú to príznaky, ktoré môžu znamenať napríklad otras mozgu alebo iné vážnejšie, život ohrozujúce poranenia a zranený pacient potrebuje okamžitú lekársku starostlivosť.

2. Zachovať pokoj a rozvahu

Pokiaľ dieťa po úraze plače, krváca z úst alebo z nosa, treba ho skúsiť upokojiť a v žiadnom prípade naň nekričať. Najčastejšie pri menších úrazoch dochádza k poškodeniu mäkkých tkanív tvare a úst – odreniny, pomliaždené pery, sliznica dutiny ústnej, uzdička v oblasti hornej pery a vyššie spomínané úrazy zubov. Vonkajšie ranky treba opláchnuť čistou vlažnou vodou, svojvoľne nepoužívať priamo na poškodené časti žiadne alkoholové a dezinfekčné roztoky. Pokiaľ krvácanie po niekoľkých minútach neustúpi, tak priložíme na ranu čistý látkový obväz, môže byť trošku navlhčený, prípadne aj studený a čím skôr vyhľadáme odbornú pomoc.

3. Dať zahryznúť čistú gázu a zastaviť krvácanie

Pri krvácaní z úst v žiadnom prípade opakovane nevyplachujeme zranenému ústa vodou. Mal by sa snažiť čo najmenej odpľúvať, piť len v malých množstvách. Pokiaľ je to možné, skúsime zistiť miesto krvácania a ak sa dá, dáme zahryznúť čistú látkovú vreckovku alebo štvorec čistej gázy. Málokedy v ústach dôjde k poškodeniu väčších ciev, preto krvácanie najčastejšie po takomto ošetrení prestane. Pri krvácaní z nosa hlavu nezakláňame dozadu, ale ju predkloníme dopredu, aby sme zabránili prehĺtaniu krvi, prípadne dáme studený obklad na nos.

4. Zistiť vážnosť situácie

Dôležité je tiež zistiť, či zranenému pacientovi nechýbajú nejaké zuby. Existuje niekoľko možností, prečo zub v ústach nevidíme. Napríklad pre zlú spoluprácu pacienta, krvácanie z úst, zmenený sklon zuba alebo jeho vrazenie do alveolárneho výbežku (kosti), zlomenie korunkovej časti (koreň ale zostáva v alveolárnom výbežku), vyrazenie celého zuba a jeho následné prehltnutie, vdýchnutie alebo vypľutie z úst (to isté platí aj pre odlomenú časť zuba).

5. Upraviť stravu a  vyhľadať odbornú pomoc

Pokiaľ dôjde k prehltnutiu zuba, netreba sa obávať vážnych komplikácií. Stačí upraviť stravu na objemnejšiu (napr. kyslá kapusta) a po určitej dobe sa zub alebo jeho časť vylúči z organizmu prirodzenou cestou. Pri vdýchnutí (závažná, život ohrozujúca situácia) – dochádza k dýchacím ťažkosťami, nastáva kašeľ (obranný reflex) či dusenie sa, a vtedy treba okamžite vyhľadať odbornú pomoc. Pokiaľ pacient nemá dýchacie ťažkosti, vždy sa presvedčíme o tom, či sa zub nenachádza niekde na mieste úrazu. Je to dôležité pre ďalšie ošetrenie pacienta.

Ako zabrániť predčasnej strate zubov

Predčasné straty mliečnych a trvalých zubov aj v dôsledku úrazov majú nepriaznivý vplyv na vývoj chrupu, spoločenské uplatnenie a  existenciu pacienta. Aj napriek tomu, že mliečny chrup je nahradzovaný trvalým, strata týchto zubov skôr ako jeden rok pred prerezaním trvalého nástupcu môže mať pre pacienta nepriaznivé následky, tzv. predčasná strata mliečneho chrupu.

Okrem funkcie estetickej (výzor dieťaťa), žuvacej a fonetickej (správna výslovnosť), mliečne zuby fungujú ako prirodzený medzerník, udržiavajú miesto pre prerezanie trvalých zubov. Nedostatok miesta pre prerezávanie trvalého chrupu má za následok neprerezanie niektorých zubov (najčastejšie horné trojky), odchýlky v postavení zubov a poruchy zhryzu, ktoré v dospelom veku môžu spôsobiť napr. poruchy temporomandibulárneho kĺbu a bolesti v oblasti tváre. Platí pravidlo, že riziko následkov sa zväčšuje pri strate zubu, ktorý sa nachádza v zubnom oblúku viac vzadu.

V praxi to znamená, že strata rezáka má minimálne následky, pokiaľ pri úraze nedošlo k poškodeniu zárodku trvalého zubu. To sa dá zistiť až v období prerezávania sa trvalých rezákov (vek okolo 6. až 8. roku). Pri zaostávaní v prerezávaní sa toho istého trvalého zubu na opačnej strane rovnakého zuboradia o viac ako pol roka, treba vyhľadať odbornú čeľustno-ortopedickú konzultáciu (napr. keď pravá horná jednotka je prerezaná a ľavá horná jednotka chýba viac ako pol roka od prerezania pravej).

Predčasná strata trvalých zubov znamená stratu trvalého zubu pred kompletným prerezaním všetkých trvalých zubov, okrem zubov múdrosti, zanecháva zlý estetický dojem a taktiež môže spôsobiť rôzne čeľustno-ortopedické anomálie. Preto je dôležité dbať na tieto poznatky pri ošetrovaní nielen úrazových pacientov, ale aj ako prevencia pri ošetrovaní najmä mliečneho chrupu a zabráneniu predčasnej strate zubov.

Ťažkosti bezprostredne po úraze a prvá pomoc

Najbežnejšími ťažkosťami bezprostredne po úraze je bolestivosť v mieste úderu alebo nárazu, opuch, začervenanie alebo neskôr modrina. U menších detí je to celkový nepokoj, odmietanie príjmu tekutín a potravy, plač, mierne zvýšená telesná teplota (nie viac ako 37,5 ˚C). Pri odlomení korunkovej časti zuba môže dochádzať k poškodeniu skloviny, odkrytiu zuboviny a niekedy aj priamo pulpy (nervu zuba). Vtedy pacient reaguje výrazne bolestivo jednak na mechanické podnety (dotyk zuba), alebo na fyzikálne podnety (studený vzduch, vlažná, horúca tekutina).

Rovnaká bolestivosť na mechanický podnet sa vyskytuje pri zlomeninách a luxačných poraneniach zuba (kývavosť, niekedy spojená so zmenou polohy zuba, ktorá je dôsledkom úrazu). Okrem už spomínaného zastavenia krvácania sa ako prvá pomoc môže podať analgetikum, prípadne studený obklad, ktorý zmierni opuch a čiastočne aj bolesť. Pokiaľ došlo k vyrazeniu trvalého zuba a tento je ešte celý, treba ho zobrať so sebou k lekárovi.

Dôležité je zub nijako mechanicky neočisťovať, nedezinfikovať, treba ho zabaliť do látkovej vreckovky navlhčenej v obyčajnej vlažnej vode alebo ho hodiť do pohára s mliekom a čím skôr vyhľadať stomatochirurgickú starostlivosť. Pri nekomplikovaných úrazoch, bez poškodenia mäkkých tkanív a straty zubu, liečbu zvláda stomatológ. Pri väčších poraneniach – stomatochirug, ktorý spolupracuje so stomatológom, čeľustným ortopédom, protetikom a u malých detí aj s pediatrom, či ORL lekárom.

Liečba po vyrazení trvalých zubov

Možnosťou liečby pri vyrazení trvalých zubov je tzv. replantácia – vloženie zubu na pôvodné miesto. Pre úspech tejto liečebnej metódy je dôležitý čas, ktorý zub strávi mimo dutiny ústnej. Hranicu tvorí 1 hodina (po tomto čase percento úspešnosti klesá), spôsob transportu zuba, stav tkaniva okolo lôžka vyrazeného zuba a samotného lôžka, vek a celkový stav pacienta a iné faktory. Modifikácie, čo sa týka priebehu ošetrenia, zvolí stomatochirurg po zvážení všetkých okolností.

Dôležité je pamätať si, že aj správne ošetrený zub po úraze, či už bol luxovaný, zlomený alebo úplne vyrazený (totálna luxácia, avulzia) môže podľahnúť neskorším následkom. Tie si môžu vynútiť ďalšie konzervačno – endodontické ošetrenie (vybratie nervu a zaplnenie koreňového kanálika), chirurgické ošetrenie (resekcia koreňového hrotu, prípadne extrakcia zubu), pri strate zubu u mladých jedincov čeľustno – ortopedickú liečbu do ukončenia kostného rastu a neskôr, ako dospelý pacient – proteickú (mostík alebo korunka) alebo stomatochirurgickú liečbu (implantát). Pre dosiahnutie dobrého výsledku je vždy potrebná obojstranná spolupráca pacienta a veľakrát celého tímu lekárov, pre ktorých je základom úspechu spokojný pacient.

Varovanie! Úrazy zvyčajne zasiahnu horné zuby

  • 70 percent úrazov zasiahne hlavu – môže ísť o rôzne typy úrazov, dopravné, pracovné, športové či iné. Postihnutie zubov predstavuje najčastejšie úrazom podmienenú ujmu v oblasti tváre.
  • 80 percent úrazov pripadá na horné jednotky. Vyplýva to z ich umiestenia v zuboradí a v tvári celkovo (nachádzajú sa najviac vpredu). Napríklad u pacientov s protruziou (sklon zubov smerom dopredu) horných rezákov je riziko dvoj až trojnásobne zvýšené, pri horných dvojkách je to len 6 percent a pri dolných jednotkách cca 10 percent. Poraneniami zubov trpia 2-krát častejšie muži
  • pri porovnávaní počtu zubov postihnutých pri jednom úraze v 75 percentách sa zvyčajne jedná len o jeden zub, dva zuby sú postihnuté v 21 percentách a tri v 2 percentách.
  • pri rozdelení typu poškodenia 26 až 76 percent pripadá na zlomeniny zuba v korunkovej oblasti, 15 – 49 percent patrí luxačným poraneniam (kývavosť zubov rôzneho stupňa a rôznymi smermi), 5 percent pripadá na zlomeniny zubov a, našťastie, na vyrazené zuby len 0,5 až 16 percent.

Autor článku: MUDr. Taras Feltsan, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: