Moderná medicína sa čoraz častejšie orientuje na prírodné produkty a alternatívne bioterapeutické metódy. Medzi takéto terapia patria aj apiterapia a larvoterapia, ktoré postupne nachádzajú uplatnenie v nemocničných zariadeniach.
Včelí med ako aj ostatné včelie produkty (propolis a materská kašička) sa od nepamäti využívajú nielen pri liečení rôznych ochorení a infekcií, ale predstavujú účinné imunostimulátori, t. j. aktivujú bunky a mechanizmy imunitného systému. Používanie včelieho medu a propolisu ako liečiv s výraznými antimikrobiálnymi vlastnosťami bolo potlačené do úzadia a nahradené komfortnou antibiotickou liečbou. Spotreba antibiotík celosvetovo stále stúpa, čím sa priamo úmerne zvyšuje aj výskyt bakteriálnych kmeňov, ktoré sa stávajú odolné voči antibiotikám.
S narastajúcim výskytom rezistentných mikroorganizmov na používané antibiotiká v klinickej praxi sa vynára problém úspešnosti a efektívnosti liečenia infekcií. Do pozornosti sa preto opäť dostávajú ekonomicky nenáročné antimikrobiálne prírodné produkty (včelí med) bez rizika vzniku rezistencie.
Ktorý med je najlepší?
Otázkou však ostáva – aký druh medu je najvýhodnejší a najefektívnejší pre použitie v klinickej praxi? Špecifické zloženie medu závisí od zmesi kvetov produkujúcich nektár a líši sa podľa lokality, obdobia, sezóny a v neposlednom rade aj od druhu včelstva rodu Apis alebo Meliponinae. Aj keď nie sú dostatočné dôkazy, ktoré by uprednostňovali jeden druh medu na úkor ostatných, med odvodený z kríku Leptosermum scoparium (manuka), rastúceho na Novom Zélande, je deklarovaný ako terapeuticky med s výraznou antibakteriálnou aktivitou. Len nedávno vedci identifikovali molekulu metylglyoxál, ktorá je nositeľom antibakteriálneho účinku manuka medu. Zastúpenie metylglyoxálu v manuka medoch je výrazne vyššie v porovnaní s medmi z iných rastlinných druhov. Metylglyoxál bol identifikovaný v rôznych požívatinách ako sú chlieb, sójová omáčka, pražená káva, víno, pivo a iné. Avšak koncentrácia metylglyoxálu v manuka medoch je niekoľkonásobne vyššia ako v uvedených požívatinách. Medzi ostatné antibakteriálne zložky každého včelieho medu patria peroxid vodíka, flavonoidy a aromatické kyseliny. Dôležitým faktorom je kvantitatívne zastúpenie antibakteriálnych látok v mede, ktoré sa líši v závislosti od druhu medu. Na Slovensko sa manuka med nedistribuuje a jeho cena v zahraničí je približne trojnásobná v porovnaní so slovenskými medmi.
Druhy medu na Slovensku
V našich podmienkach medzi najrozšírenejšie medy zaraďujeme agátový, lúčny, lesný, repkový, lipový a slnečnicový. Charakterizáciou antibakteriálneho potenciálu slovenských medov sa zistilo, že lesný med ma porovnateľné účinky s manuka medom a to aj voči pôvodcom nozokomiálnych infekcií ako sú Staphylococcus aureus a Pseudomonas aureginosa. Lesný med obsahuje predovšetkým nektár z malín, černíc, lúčnych kvetov a medovicu stromov a je tmavohnedej farby. Práve tmavohnedé sfarbenie medu svedčí o prítomnosti polyfenolov, medzi ktoré zaraďujeme flavonoidy a aromatické kyseliny. Čím tmavší je med, tým bohatší je na polyfenoly. Tie sú charakteristické antioxidačnými a antimikrobiálnymi vlastnosťami.
Preto používanie kvalitného včelieho lesného medu neprináša so sebou len stimuláciu imunitného systému po požití, ale má terapeutické účinky pri hojení rán a popálenín. Okrem deklarovaného antibakteriálneho účinku, med stimuluje bunky kože, najmä Langerhansove bunky a keratinocyty, a tým podporuje a urýchľuje proces hojenia. Navyše, lesný med obsahuje nižšie zastúpenie peľu, a tým sa stáva využiteľným i pre citlivejších jedincov, ktorí trpia prejavmi alergie.
Rozhodujúca je kvalita
Aká je kvalita včelieho medu? Už aj na Slovensku boli zaznamenané prípady predávania pančovaných medov, či medov, ktoré obsahujú izoglukózu a rezíduá antibiotík. Väčšinou ide o lacné medy dovezené zo zahraničia a distribuované v sieťach hypermarketov, ktoré sú skôr zdravotne škodlivé ako prospešné. Slovenské medy podliehajú prisním legislatívnym normám, ktoré sú ešte prísnejšie ako normy Európskej únie. Dobrým riešením je kúpa medu priamo od včelára vo vašom okolí, ktorého poznáte.
Autor článku: Ing. Juraj Majtán, PhD., časopis Bedeker zdravia