Ateroskleróza

Ateroskleróza
Zdroj: bigstockphoto.com

Definícia aterosklerózy je pomerne zložitá, ale zjednodušene možno povedať, že ide o „kôrnatenie“ ciev (tepien) – sklerózu, ktorá sa prejavuje stratou ich pružnosti, postupným zužovaním cievneho priesvitu a napokon utvorením krvnej zrazeniny, zväčša na podklade prasknutia cievy (v jej vnútri), čo vedie k následnému uzáveru, zábrane prúdenia krvi v postihnutej cieve, a tým ku odumretiu tkaniva za miestom poškodenia. V našej bežnej lekárskej praxi, resp. v živote pacienta sa to môže prejaviť viacerými spôsobmi. Tak napríklad, ak je upchatá cieva v srdci, vzniká srdcový infarkt, ak je to v mozgu, vzniká cievna mozgová príhoda (porážka). Samozrejme, často bývajú postihnuté aj ďalšie tepny, napríklad v obličkách (zlyhanie obličiek), v oku (sietnica – poruchy zraku, až slepota), dolných končatinách (počnúc bolesťami, v najhorších prípadoch amputáciou končiac) a ďalších orgánoch.

Rizikové faktory

Dnešná medicína pomerne dobre pozná viaceré rizikové faktory aterosklerózy. Najzávažnejšími z nich sú vysoký cholesterol, zvýšený krvný tlak, cukrovka a fajčenie. Dôležité sú aj faktory životného štýlu, nedostatok pohybu, nadmerný prívod tukov (tzv. nasýtených) a koncentrovaných cukrov v potrave spojený s obezitou. Riziko samozrejme zvyšuje aj genetická záťaž (napríklad prítomnosť srdcovo-cievnych ochorení alebo cukrovky v príbuzenstve). Závažné riziko predstavuje už aj samotná anamnéza v minulosti prekonaného infarktu, mozgovej príhody alebo iných cievnych ochorení. Srdcovocievne a mozgové príhody predstavujú najčastejšiu príčinu smrti vo vyspelých krajinách, ale aj na Slovensku.

Ročne na celom svete na ne zomiera 12-13 miliónov ľudí a mnohí ďalší, ktorí prežijú, strácajú často nielen pracovnú schopnosť, ale mnohokrát zostávajú odkázaní na pomoc zo strany druhej osoby. Mozgové príhody (porážky) predstavujú nielen závažný medicínsky a spoločenský problém, ale i osobnú tragédiu postihnutého a jeho najbližšej rodiny. Preto neprekvapuje, že celosvetový výskum je zameraný práve na poznanie a včasnú liečbu rizikových faktorov týchto ochorení. Už v 19. storočí prebehli experimentálne výskumy, ktoré ukázali, že u zvierat kŕmených vysokocholesterolovou diétou sa ateroskleróza vyvíja veľmi rýchlo a vedie ku vzniku včasného infarktu srdcového svalu. Preto je správna diéta v súčasnosti základom prevencie aterosklerózy.

Diéta

Strava by mala obsahovať dostatok ovocia, zeleniny, strukovín, vhodnou súčasťou jedálneho lístka by mali byť ryby (najmä tučné – obsahujú veľa nenasýtených tukov, ktoré pôsobia opačne ako nasýtené tuky, chránia pred aterosklerózou). Naopak mali by sme značne znížiť príjem mastných jedál živočíšneho pôvodu, vynechať potraviny na báze stužených tukov (vrátane margarínov, ktoré sú často deklarované ako zdravé, pritom obsahujú tzv. transformy mastných kyselín, ktoré výrazne urýchľujú aterosklerózu).

Podobne vysoký príjem cukrov napomáha nielen vzniku aterosklerózy, ale aj cukrovky, ktorá je napokon jej samotným rizikovým faktorom zhoršujúcim jej priebeh. Výskyt cukrovky a obezity je novodobou epidémiou, v niektorých krajinách postihuje až 10 percent celkovej populácie, na Slovensku je to aktuálne 5-7 percent  obyvateľstva. Strava s vysokým obsahom kuchynskej soli vedie v niektorých prípadoch ku vzniku vysokého krvného tlaku a samotný duševný stres je takisto rizikovým faktorom vzniku kardiovaskulárnych ochorení.

Prevencia

Dostatok fyzickej aktivity, správna životospráva a diéta sú kľúčom k úspechu v prevencii aterosklerózy. V reálnej praxi renomované odborné spoločnosti v súčasnosti odporúčajú aeróbnu fyzickú aktivitu aspoň 5x týždenne v trvaní 30- 45 minút, správne zloženie živín v potrave s dostatkom vlákniny, vitamínov, antioxidantov pri súčasnom obmedzení príjmu stužených a živočíšnych tukov a koncentrovaných cukrov.

Nemenej dôležitá je aj konzumácia menších porcií jedál najmä u obéznych (v Spojených štátoch je týmto smerom vyvíjaný tlak aj na vládne inštitúcie s cieľom redukovať výskyt obezity, ktorá sa stáva veľmi vážnym medicínskym problémom). Samozrejme, uvedené opatrenia nie vždy musia viesť k úspechu, ale problémom je skôr ich praktická realizácia, dostatok vôle zo strany postihnutých pacientov.

Liečebné metódy

V súčasnosti je k dispozícii i viacero liekových skupín, ktoré vedia ovplyvniť spomínané rizikové faktory aterosklerózy. Liečba vysokého krvného tlaku je stále nedostatočná napriek dostupnosti mnohých liekov na jeho zníženie. Podobne aj kontrola cukrovky nedosahuje požadovanú úroveň. Fajčenie, napriek osvete, je stále častým javom, čo je horšie najmä v mladších vekových kategóriách. Vysoký cholesterol dnes vieme pomerne účinne liečiť vďaka liekom, najmä tzv. statínom. Významný predstaviteľ svetovej kardiológie profesor Roberts z USA prirovnal statíny krátko po ich objave ku objavu antibiotík: „Znamenajú pre aterosklerózu to, čo znamenal svojho času penicilín pre infekčné choroby“.

V súčasnosti existuje dostatok dôkazov pre ich podávanie u každého pacienta so známou aterosklerózou. Neprekvapuje, že vo Veľkej Británii je jeden z nich už voľnopredajným liekom, bez nutnosti lekárskeho predpisu. Avšak, navzdory významnej účinnosti statínov, ale aj ďalších liekových skupín v prevencii a liečbe aterosklerózy sa celkové riziko pacientov pri ich užívaní znižuje len zhruba o 30– 40 percent. Teda ku úplnej eliminácii aterosklerózy máme stále pomerne ďaleko. Neprekvapuje, že medicínsky výskum je mimoriadne intenzívny a smeruje ku hľadaniu takých rizikových faktorov, ktorých liečba by zabránila vzniku aterosklerózy, resp. jej následkov. Jedným z mimoriadne atraktívnych a nádejných smerov medicínskeho výskumu je objav lipoproteínu spojeného s fosfolipázami A2 (Lp-PLA2).

Zdá sa, že tento parameter (biomarker) má zrejmý vzťah ku riziku aterosklerózy, najmä ku jej komplikáciám. To znamená, že jeho stanovenie by mohlo pomôcť identifikovať jedincov vo vysokom riziku. Ale čo je možno ešte dôležitejšie, v súčasnosti už existuje látka – inhibítor Lp-PLA2 – ktorá je schopná znížiť aktivitu týchto fosfolipáz , čo by mohlo viesť ku dramatickému ovplyvneniu aterosklerózy v budúcnosti. V súčasnosti prebieha jej intenzívny vedecký výskum a široká medicínska verejnosť isto s napätím očakáva jeho výsledky, prípadne následné uvedenie do klinickej praxe s cieľom zlepšenia neutešenej situácie v liečbe a prevencii aterosklerózy a jej komplikácií.

Autor článku: Doc. MUDr. Daniel Pella, PhD., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: