Fajčenie a darovanie krvi

Fajčenie a darovanie krvi
Zdroj: bigstockphoto.com

Jednou z najnebezpečnejších zložiek cigaretového dymu je oxid uhoľnatý. Fajčiari – aktívni aj pasívni ho vdychujú vo veľkom množstve. Po vdýchnutí sa plyn z priedušiek dostáva do krvi, kde sa viaže na nosič kyslíka – na hemoglobín. Obsadí tam miesto a zabráni tak naviazaniu kyslíka, erytrocyt tak nemôže plniť jednu zo svojich najdôležitejších funkcií.

Ak si darca krvi pred odberom zapáli cigaretu, vyradí tak z funkcie množstvo svojich erytrocytov a výrazne tak znižuje kvalitu svojej darovanej krvi. Ideálne by bolo, keby pred darovaním krvi darca minimálne 12 hodín vôbec nefajčil!

Krv fajčiara obsahuje výrazne vyšší počet buniek zodpovedných za alergické prejavy. Obsahuje rakovinotvorné látky, ktoré sa do darcu krvi dostávajú z cigaretového dymu – tieto sa nachádzajú aj v darovanej krvi a taktiež to znižuje kvalitu darovanej krvi. Fajčiar tak dáva škodlivé látky samotnému pacientovi.

Fajčenie u darcu krvi vyvoláva zvýšenie počtu leukocytov, zvyšuje krvný tlak – ak tieto parametre nie sú v norme darca je vyradený z darovania krvi. Okrem toho fajčenie môže vyvolať aj iné zmeny v krvnom obraze, napr. Makrocytózu, ktorá tiež môže byť príčinou vyradenia darcu z odberu.

Nikotín vdychovaný fajčiarom spôsobuje hemolýzu – rozpad krviniek. Ak je v darovanej krvi prítomná hemolýza, krv sa nemôže použiť na podanie chorému pacientovi.

Iné zmeny v krvi u darcu fajčiara:

Fajčiari majú zmenenú aktivitu bielych krviniek – leukocytov – tieto sa neadekvátne aktivujú, majú narušenú komunikáciu s cievnou stenou, vo výraznejšej miere putujú do tzv. mikrocirkulácie, t.j. do maličkých ciev a tam následne môžu spôsobovať zápal.

Leukocyty u fajčiarov majú aj zvýraznenú schopnosť agregácie, tzv. zhlukovania sa, čo môže spôsobovať upchávanie mikrovaskulárneho riečiska - t.j. drobných cievok v jednotlivých orgánoch tela.

Autor článku: MUDr. Aurélia Fedorová

Dátum zverejnenia: