Význam liečby pupočníkovou krvou vo svete neustále rastie

Podľa odhadov World Marrow Donor Association sa do roku 2015 každoročne uskutoční 10 000 transplantácii kmeňových buniek z pupočníkovej krvi. Okrem onkohematologických diagnóz sa kmeňové bunky z pupočníkovej krvi začínajú využívať aj oblasti regeneratívnej medicíny, zatiaľ v rámci klinických štúdií či experimentálnej liečby. Napríklad pri diagnóze detskej mozgovej obrny (DMO). Ak sa autológna liečba (vlastnou) pupočníkovou krvou ukáže účinná aspoň u 12% pacientov s DMO, počet detí s DMO liečených vlastnou pupočníkovou krvou bude dvojnásobne vyšší než celkový počet alogénnych transplantácií (od darcu) pri všetkých detských nádorových ochoreniach či iných krvných poruchách.

Na každoročnom stretnutí Medzinárodnej spoločnosti pre bunkovú terapiu (International Society for Cellular Therapy ISCT,) v roku 2010 porovnávali Frances Verterová a J.J. Nietfeld výsledky podania vlastnej pupočníkovej krvi deťom, ktoré ju mali uskladnenú s prípadmi, kedy deti dostali pupočníkovú krv od darcu. Verterová a Nietfeld poukázali na to, že kumulatívny rast autológnej liečby (vlastnou) pupočníkovou krvou je exponenciálny, zatiaľ čo kumulatívny rast alogénnej liečby (od darcu) je len lineárny. Toto platí nielen pre Ameriku, ale aj pre Európu či celosvetové meradlo.

Rýchly rast počtu pacientov, liečených vlastnou pupočníkovou krvou je možné čiastočne pripísať rozvíjajúcej sa liečbe pacientov s detskou mozgovou obrnou (DMO) a hypoxicko-ischemickou encefalopatiou (HIE). Viac ako 350 detí s neurologickými ochoreniami liečili vlastnou pupočníkovou krvou na Duke University Hospital v USA, u mnohých z nich s preukázaným zlepšením v reči a motorike.

Nikto si nechce predstaviť, že sa jeho dieťa narodí s detskou mozgovou obrnou, avšak odhadovaný výskyt DMO pri pôrodoch je 0,2%, pričom pri predčasných pôrodoch je pravdepodobnosť 10-krát vyššia. Ak sa autológna liečba (vlastnou) pupočníkovou krvou ukáže účinná aspoň u 12% pacientov s DMO, počet detí s DMO liečených vlastnou pupočníkovou krvou bude dvojnásobne vyšší než celkový počet alogénnych transplantácií (od darcu) pri všetkých detských nádorových ochoreniach či iných krvných poruchách.

Ako postupne rastie počet použití vlastnej pupočníkovej krvi, najmä pri detskej mozgovej obrne a traumatických poškodeniach mozgu, tak sa zvyšuje naliehavosť uskladnenia pupočníkovej krvi v rodinných bankách. Veda a technológie v medicíne držia krok s týmto trendom a budú v tom aj naďalej pokračovať. Lekári sú nadšení potenciálnym využitím kmeňových buniek z pupočníkovej krvi v novovznikajúcich oblastiach génovej terapie a bunkovej regenerácie. Je zaujímavé, že aj nastávajúce a čerstvé slovenské mamičky sú optimistické ohľadne potenciálneho využitia pupočníkovej krvi v budúcnosti. Z najnovšieho prieskumu rodinnej banky Cord Blood Center vyplynulo, že až 93% z nich je presvedčených o veľkom potenciáli pupočníkovej krvi do budúcnosti. Prieskum realizovala agentúra g82 v júni 2013 na vzorke 434 tehotných žien, resp. žien, ktorým sa narodilo dieťa počas posledných 12 mesiacov.

Referencie:

  1. World Marrow Donor Association Cord Blood Banks/Registries Annual Report 2010 (WMDA reprezentuje 71 darcovských registrov, 140 bánk pupočníkovej krvi, 350 donorských centier a 1 259 transplantačných pracovísk zo 48 krajín sveta)

  2. Verter F., Nietfeld J.J. “The growth of cord blood use.” Cytotherapy 2010; 12: suppl. 1, abstract #157

  3. www.parentsguidecordblood.com

O rodinnej banke pupočníkovej krvi Cord Blood Center

Rodinná banka Cord Blood Center je súčasťou druhej najväčšej európskej banky pupočníkovej krvi Cord Blood Center Group, v ktorej uchovali pupočníkovú krv rodičia viac než 120 000 detí. Odborníci skupiny CBC spolupracovali pri liečebnom využití 38 jednotiek pupočníkovej krvi, ktoré boli použité na liečbu samotného dieťaťa, súrodenca alebo nepríbuzného pacienta. Kvalitu transplantátov pupočníkovej krvi spracovaných v laboratóriách CBC potvrdili transplantačné centrá po celom svete, napr. v USA, Nemecku, Veľkej Británii, Francúzsku, Holandsku, Austrálii, Brazílii, Izraeli atď.

Autor článku: Daniela Gilányi

Dátum zverejnenia: