Prehriatie a tepelný úpal

Prehriatie a tepelný úpal
Zdroj: bigstockphoto.com

Prehriatie a tepelný úpal je ochorenie vyskytujúce sa hlavne v oblastiach s vyššou teplotou a je možné mu zabrániť.

Prehriatie vznikne ak sa organizmus nestačí ochladzovať pre extrémne vonkajšie podmienky alebo pre zvýšenú produkciu tepla v organizme. Ak dôjde k zlyhaniu automatického udržiavania telesnej teploty prichádza k vzniku tepelného úpalu.

Tepelný úpal býva sprevádzaný zlyhávaním dôležitých orgánov a postihnutím mozgu. Tepelný úpal rozdeľujeme na námahový (u mladých zdravých ľudí následkom extrémne zvýšenej alebo dlhodobej telesnej námahy) alebo klasický (častejší u starších a chorých ľudí, alebo ľudí vystavených vysokým vonkajším teplotám).

Spôsob vzniku

Prehriatie vznikne, ak telo vytvára alebo prijíma viac tepla ako je schopné odovzdať do okolia. V úvodnej fáze sa organizmus snaží o presun krvi z centrálnych častí tela do kože. Postupom času dochádza k zlyhaniu tepelnej regulácie, teplo sa prestane odvádzať z centra, teplota sa zvyšuje a vzniká tepelný úpal.

Odovzdávanie tepla do okolia prebieha 4 spôsobmi:

Dominantnými spôsobmi strát tepla z organizmu v teplom prostredí sú vyžarovanie (straty pomocou elektromagnetického vlnenia. Pri teplote vzduchu nižšej ako teplota tela je to asi 65 percent strát) a vyparovanie (straty tepla vyvolané odparovaním potu z povrchu tela, asi 30 percent strát). Pri 35 °C sa zastavuje vyžarovanie a ostáva jediný spôsob – vyparovanie. Pri cvičení je bežné, že tvorba potu dosahuje 1 – 2 l/h, ale pri 100 percentnej relatívnej vlhkosti ovzdušia sa zastavuje aj vyparovanie a organizmus stratí poslednú možnosť ochladzovania. V tomto momente dochádza k zrušeniu automatického udržiavania tepelnej rovnováhy organizmom a začína prehrievanie. Prehrievanie organizmu vedie k zníženiu prietoku krvi mozgom, srdcom, pľúcami a obličkami.

Bilancia tekutín

Skúste si vypočítať bilanciu tekutín podľa nasledovného vzoru:

výdaj tekutín: 1 – 1,5 l močením, 0,75 l dýchaním (v podobe vodných pár, aj keď sú v lete neviditeľné), 0,75 l potením v záhyboch kože aj bez viditeľného potenia, t. j. spolu 2,5 – 3 l. Ak sa potíme výrazne na tvári a po tele, straty vody môžu byť aj viac ako 5 litrov v priebehu 24 hodín.

príjem tekutín: ranný čaj 0,3 l, polievka na obed 0,3 l, dve kávy cez deň 0,4 l, v „suchej“ strave je asi 0,5 l vody – spolu 1,5 litra. Minimálny príjem vody by mal byť dva litre denne pokiaľ sa neudeje nič mimoriadne (bez zvýšenej telesnej námahy a teploty, teploty vzduchu do 22 °C, bez hnačiek a vracania). Pivo, víno, čierny čaj a káva sa do príjmu tekutín nezapočítavajú, pretože alkohol, teín a kofeín z čaju a kávy pôsobia močopudne a tak výdaj tekutín môže byť vyšší ako ich príjem (aj keď sa to po piatich pivách môže zdať neuveriteľné).

Výskyt, chorobnosť

V strednom podnebnom pásme sa predpokladá asi 2 – 20 úmrtí na 1 milión obyvateľov, úmrtnosť na tepelný úpal je 10 – 70 percent, s vyšším výskytom ak je liečba oddialená o viac ako 2 hodiny. Postihuje rovnako ženy aj mužov. Starší obyvatelia a novorodenci sú náchylnejší. Novorodenci a dojčatá nemajú vyvinuté termoregulačné mechanizmy, u starších ľudí sa podieľajú pridružené ochorenia, užívanie liekov, spomalená termoregulácia a slabšie sociálne zázemie.

Príznaky

Prehriatie

  • nešpecifické príznaky, môžu sa podobať horúčkovitému ochoreniu – chrípke
  • únavnosť a slabosť
  • nevoľnosť, vracanie
  • bolesti hlavy a svalov
  • závrate
  • svalové kŕče a bolesti
  • predráždenosť
  • zmeny tlaku krvi a rýchlosti tepu pri postavení (po sedení a ležaní),búšenie srdca
  • teplota do 41ş C

Tepelný úpal

  • ktorýkoľvek z príznakov vyčerpania z tepla
  • poruchy vedomia s náhlym nástupom
  • bizarné správanie, halucinácie, zmeny duševného stavu, zmätenosť, dezorientácia, bezvedomie
  • potenie (hoci zastavenie potenia je charakteristické pre tepelný úpal), ale hlavne ako neskorý príznak
  • suchá koža je prítomná u polovice pacientov, typicky pri úpale z nadmernej námahy

Podmieňujúce príčiny

ochorenia: srdcové ochorenia, kožné choroby (sklerodermia), rozsiahle popáleniny, dehydratácia, vracanie, hnačky, ochorenia žliaz s vnútorným vylučovaním (štítna žľaza, pankreas), neurologické choroby (Parkinsonizmus, neuropatie), delírium (pri užití drog, alkoholu), horúčka.

životný štýl: cvičenie v horúcom prostredí, nedostatok klimatizácie a ventilácie, nevhodné oblečenie (nepriedušné, tesné), nedostatočná aklimatizácia, znížený príjem tekutín, horúce prostredie (stany, pobyt v aute, saune, v kúpeľoch).

užívané lieky a drogy: lieky na vysoký tlak a poruchy rytmu srdca, lieky na odvodnenie, lieky na choroby žalúdka a čriev, alkohol, lieky proti alergii a na psychické ochorenia, budivé drogy.

rizikové faktory: obezita, poruchy vylučovania vody a solí.

Prvá pomoc – liečba

  • preniesť postihnutého do chladného prostredia
  • uložiť do ležiacej alebo pololežiacej polohy
  • byť v telesnom a v duševnom pokoji
  • začať s chladením akýmkoľvek spôsobom:
    • potierať vlažnou vodou a ovievať na urýchlenie odparovania. Studená voda nie je vhodná, spomaľuje vydávanie tepla kožou vyžarovaním
    • vložiť vrecká s ľadom zabalené do uteráka ku krku, do podpazušia a slabín
    • postihnutého prikryť vlhkou plachtou
  • podávať hypotonickú nesladenú a neprichutenú minerálnu vodu riedenú vodovodnou vodou:
    • po dúškoch v takom množstve, aby mal moč len svetložltú farbu a bol bez zápachu. Tmavší moč svedčí o nedostatku tekutín. Tekutiny podávať tak, aby nenastala nevoľnosť.
    • ak sa ťažkosti nezmiernia po 30 minútach konzultovať lekára, alebo zdravotné operačné stredisko
    • pri zmätenosti, alebo bezvedomí volať záchrannú službu
    • Prevencia

      • piť tekutiny už 24 hodín pred ohlásenými horúčavami
      • piť veľa tekutín už od rána (po nočnom potení a smäde)
      • nepiť studené nápoje (telo najprv musí zvýšiť ich teplotu a až potom sa odparujú)
      • pri potení sa ovievať (zvyšuje to účinnosť potenia) alebo použiť ventilátor
      • nezdržiavať sa na priamom slnku
      • vetrať len skoro ráno, alebo neskôr večer, cez deň neotvárať okná
      • vo väčších mestách využiť nákupné centrá a banky na posedenie cez deň a ochladenie
      • skrátiť varenie a pobyt v kuchyni
      • obmedziť alkohol a veľmi sýte jedlá
      • „zatepliť“ paneláky, izolácia znižuje aj teploty počas horúčav, nielen únik tepla v zime
      • nehanbiť sa za častejšie močenie, je to dôkaz správneho pitného režimu
      • obliekať si ľahký vzdušný odev svetlých farieb. Nahota vás pred teplom neochráni, ale vrstva vzduchu pod odevom áno
      • krátke sprchovanie vo vlažnej vode (aj 2 – 3-krát denne) pomôže udržiavať tepelnú rovnováhu
      • aklimatizácia na horúce prostredie vyžaduje 90 minút cvičenia denne po dobu 1 týždňa
      • pri telesnej námahe a cvičení dbať na prívod tekutín, napr. hypotonické minerálne vody (označenie na etikete): 400 – 500 ml pred cvičením, počas cvičenia 200 – 300 ml
      • monitorovať straty hmotnosti pred a po cvičení. Strata viac ako 7 percent telesnej hmotnosti znamená závažnú dehydratáciu. V cvičení pokračovať až po nadobudnutí predchádzajúcej hmotnosti. Strata 5 – 6 percent znamená strednú stratu tekutín. Doplniť a pokračovať v nižšom tempe. Strata 2 – 3 percentá znamená ľahkú stratu tekutín. Pokračovať až po obnovení predchádzajúcej hmotnosti.

      Autor článku: doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD., časopis Bedeker zdravia

      Dátum zverejnenia: