Ako neochorieť vo vode...

Ako neochorieť vo vode...
Zdroj: bigstockphoto.com

V horúcich letných dňoch dobre padne osviežiť sa kúpaním vo voľnej prírode, bazénoch či aquaparkoch. Pokiaľ už máte zbalený opaľovací krém, šľapky na kúpanie, dostatok nápojov pre všetkých členov rodiny i kvalitné slnečné okuliare, je vhodné myslieť aj na riziká, ktoré môžu ohroziť vaše zdravie. Na čo si treba dať pozor, aby ste z vody „neochoreli“?

Keď sa teplota vonku sa šplhá nad tridsať stupňov, s prichádzajúcimi horúčavami nejeden z vás pomýšľa na príjemný pobyt niekde pri vode. Kým umelé kúpaliská poskytujú oddych a relax návštevníkom, ktorý si chcú zaplávať v krytých alebo nekrytých priestoroch určených na kúpanie, prírodné kúpaliská predstavujú vyhradenú prírodnú vodnú plochu. Riziká spojené s pobytom v bazénoch a na umelých kúpaliskách hrozia dovolenkárom najmä na kúpaliskách, kde nie sú dodržiavané hygienické zásady ich prevádzky, nie je zabezpečená dostatočná dezinfekcia vody a dochádza k prekračovaniu návštevnosti.

Možné zdroje nákazy na kúpaliskách

Ako tvrdí RNDr. Zuzana Valovičová z Úradu verejného zdravotníctva SR v Bratislave, k rizikám určitou časťou prispievajú aj samotní návštevníci, nedodržiavajúci zásady osobnej hygieny a pokyny na kúpaliskách, ktorí napríklad pri vstupe do bazénov ignorujú sprchy a brodítka. ,,Sami sú totiž neraz najčastejším potenciálnym zdrojom nákazy na kúpaliskách. Ľudia, trpiaci napríklad infekčnými kožnými ochoreniami, infekciami močových ciest, tráviaceho traktu a gynekologickými zápalmi, by kúpaliská nemali navštevovať.”

Čo vás „ohrozuje” vo vode?

Hoci voda na kúpanie musí spĺňať prísne hygienické požiadavky, za určitých vhodných podmienok sa v nej môžu množiť rôzne druhy mikróbov, húb, plesní, kvasiniek, alebo i črevné parazity. ,,Tieto mikroorganizmy môžu spôsobiť rôzne ochorenia napríklad gastroenteritídy a vírusové zápaly očných spojiviek; mikroskopické huby, plesne i kvasinky vyvolávajú povrchové ochorenie kože, nechtov a slizníc. U citlivých jedincov môžu vznikať zápaly močových a pohlavných orgánov, takisto môže dôjsť k zápalu a infekciám rán. Améby, vyskytujúce sa v termálnych bazénoch, môžu vyvolať ochorenia črevného traktu. Niektoré ich druhy môžu spôsobiť i ťažšie ochorenia - zápal mozgu a mozgových blán, pričom ohrození sú najmä nositelia kontaktných šošoviek a deti,” radí RNDr. Valovičová.

Aquaparky ponúkajú zvyčajne pestrú paletu atrakcií pre všetky vekové kategórie a tešia sa stále väčšej obľube malých i veľkých návštevníkov. Keďže dnešný človek sa chce baviť, športovať aj oddychovať zároveň, aquaparky poskytujú návštevníkom všetko pod jednou strechou. Od adrenalínového dobrodružstva na tobogánoch s vírivkami či masážnymi tryskami, až po atraktív-  ne doplnkové aktivity, ako sú napríklad lezenie po horolezeckej stene, pintball a podobne. ,,V prípade aquaparkov a bazénov s vodnými atrakciami, ktoré sú na našich kúpaliskách čoraz častejšie a obľúbenejšie, je sledovaná i prítomnosť legionel, ktoré môžu spôsobiť pľúcne ochorenia,” upozorňuje na možné riziká RNDr. Valovičová.

Na prírodných kúpaliskách pozor na sinice

Pri kúpaní na prírodných kúpaliskách (jazerách, vodných nádržiach, štrkoviskách a podobne) podľa RNDr. Valovičovej predstavujú zdravotné riziko najmä sinice, ktoré sa hromadia na hladine vo forme tzv. „vodného kvetu“.„Sinice produkujú cyanotoxíny, vyvolávajúce alergické reakcie, tráviace ťažkosti, zápaly očných spojoviek a podobne. Vo vode obsahujúcej sinice by sa nemali kúpať najmä deti a citliví jedinci. Vzhľadom na to, že teplota vody v prírodných kúpaliskách je obyčajne nižšia (najmä na začiatku kúpacej sezóny) ako v umelých bazénoch, je výskyt  baktérií, vírusov i parazitov v takýchto vodách menej frekventovaný, ale nie je vylúčený. Nevhodné je kúpanie na prírodných lokalitách, kde sa zhromažďuje vodné vtáctvo prípadne sa v jeho okolí našli v okolí uhynuté vtáky či zvieratá,” dopĺňa RNDr. Zuzana Valovičová.

Nepreceňujte vlastné sily

Ďalšie riziká pri kúpaní vznikajú pri preceňovaní vlastných fyzických síl, ako sú plávanie v hlbokej vode či skákanie do neznámej vody, pričom môže dôjsť až k utopeniu, alebo k vážnym úrazom. „Najčastejšie ide o poranenia krčnej chrbtice a miechy, ktoré môžu mať za následok čiastočné alebo úplné ochrnutie tela. Pri mnohých takýchto úrazoch asistuje alkohol,” tvrdí RNDr. Valovičová. Buďte dostatočne všímaví Pred vstupom či už do vody bazéna na umelom kúpalisku, ale aj do prírodného kúpaliska, by ste mali vodu vizuálne zhodnotiť a nevstupovať do nej, ak už na pohľad neláka a pôsobí odpudivo. „Niekedy si stačí všimnúť jej farbu a zápach, ktoré môžu veľa napovedať o jej kvalite.

Mnoho o kvalite kúpaliska a zodpovednosti jeho prevádzkovateľa prezradí aj hygienická úroveň záchodov, spŕch a šatní, poškodené kachličky v bazénoch, nedostatok informácií na tabuliach a podobne. Návštevník by mal rovnako vo svojom záujme a aj s ohľadom na ďalších návštevníkov rešpektovať všetky pokyny prevádzkovateľov a upozornenia v okolí vodných plôch,” dopĺňa RNDr. Valovičová. Najmenšie zdravotné riziko hrozí návštevníkom na kúpaliskách, ktoré majú prevádzkovateľa a ich kvalita je pravidelne sledovaná aj regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva.

Nezdá sa vám kvalita vody? Sťažujte sa!

Ak má dovolenkár podozrenie, že kvalita vody na kúpalisku napríklad podľa farby, zápachu nie je vyhovujúca alebo má podozrenie na iné hygienické nedostatky (napr. nefunkčné sociálne zariadenia, nedostatočné informácie o kva  kvalite vody a pod.), môže sa obrátiť so sťažnosťou priamo na prevádzkovateľa zariadenia, prípadne na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva. Ten môže prevádzkovateľovi nariadiť opatrenia na odstránenie nedostatkov, ktoré závisia od charakteru zistených nedostatkov a najmä od miery ohrozenia zdravia kúpajúcich a rekreantov. V prípade nevyhovujúcej kvality vody je prevádzkovateľovi obyčajne nariadené vypustenie a vyčistenie bazénu a zabezpečenie dôkladnejšej dezinfekcie. V prípade vážnejších priestupkov sa pristupuje k sankciám - či už pokutám alebo až zákazu kúpania. Kúpanie v takomto bazéne je znovu povolené, len ak prevádzkovateľ na základe výsledkov rozborov vody preukáže opätovne jej vyhovujúcu kvalitu. Údaje o aktuálnom stave kúpalísk a kvalite ich vody možno získať aj na webových stránkach regionálnych úradov verejného zdravotníctva a na stránke Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky - www.uvzsr.sk.

Kto a ako kontroluje kvalitu vody

Na Slovensku každoročne sleduje kvalitu vody na kúpanie a prevádzku kúpalísk 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva a Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Počas letnej sezóny, čo je zhruba od 15. júna  do 15. septembra, je to okolo 180 umelých a 70 prírodných kúpalísk. Ich počet a obdobie prevádzky závisia nielen od počasia, ale aj od pripravenosti zariadení na sezónu.  Každému sprevádzkovaniu kúpaliska predchádza hygienická kontrola zariadenia, zameraná na jeho celkovú vybavenosť a preukázanie vyhovujúcej kvality vody. RNDr. Zuzana Valovičová jednoznačne potvrdzuje, že za kvalitu vody na kúpalisku zodpovedá v plnom rozsahu prevádzkovateľ, ktorý je povinný predkladať regionálnym úradom verejného zdravotníctva výsledky jej kontroly.

Sezóna v južných okresoch a na termálnych kúpaliskách začína obyčajne skôr, naopak severné okresy a prírodné kúpaliská začínajú sezónu obyčajne až v júli. Sledovanie kvality vody na kúpaliskách sa začína cca 2 týždne pred začiatkom ich sezóny a v priebehu sezóny pokračuje v dvojtýždňových intervaloch.

Ukazovatele kvality vody sú rozdielne pre prírodné a umelé kúpaliská. Na umelých kúpaliskách sa sleduje napríklad aj obsah dezinfekčných prostriedkov – obyčajne chlóru. Celkove sa na umelých kúpaliskách kontroluje 21 a na prírodných kúpaliskách 27 mikrobiologických, biologických, fyzikálnych a chemických ukazovateľov. Ak si to situácia vyžaduje, môže orgán verejného zdravotníctva nariadiť aj vyšetrenie ďalších ukazovateľov kvality vody, ktoré sa bežne nevyšetrujú. Najčastejšie a najprísnejšie sú sledované mikrobiologické ukazovatele. Hoci sa v praxi stretávame s prítomnosťou mikroorganizmov vo vodách na kúpanie, ich množstvo je obyčajne tak malé, že nedochádza k ohrozeniu zdravia.

Autor článku: RNDr. Zuzana Valovičová, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: