Starecká demencia – keď sa z dospelého stane dieťa

Starecká demencia – keď sa z dospelého stane dieťa
Zdroj: bigstockphoto.com

Každý, každý dospelý bol raz dieťaťom, ale len máloktorý z nich si na to pamätá.“ Táto myšlienka slávneho Malého princa francúzskej literatúry Antoina de Saint Exupéryho sa v starobe často stáva pravdou. Mnohí dospelí si na sklonku svojho života na svoje detské roky naozaj nepamätajú. Paradoxne, sa však do detstva vracajú, aspoň z hľadiska ich psychiky. To všetko pre chorobu zvaná starecká demencia. Koľko o nej vieme?

Žijeme v uponáhľanej dobe, ktorá so sebou prináša aj zvýšené nároky na našu pamäť. Tento dynamizmus modernej spoločnosti sa negatívne prejavuje skrytými zlodejmi našej pamäte a mozgu. Popri Alzheimerovej chorobe je strašiakom staršej populácie aj starecká demencia. Kým Alzheimerova choroba postihuje aj mladšie, 40 – 50 ročné vekové kategórie (vyskytujú sa však aj ojedinelé prípady 35-ročných pacientov), starecká, resp. senilná demencia je skôr ochorením ľudí v dôchodkovom veku, teda nad 65 rokov života. Presné príčiny ochorenia zatiaľ nie sú známe. Dokázaný bol len úbytok niektorých chemických látok v mozgu a postupná atrofia, čiže odumieranie mozgových buniek.

Nepodceňujte prvotné príznaky

Prvotné príznaky stareckej demencie sú varovným signálom pre blízkych postihnutej osoby. Naznačujú nutnosť začať vyhľadávať možnosti liečby a čiastočného oddialenia nastupujúceho ochorenia podávaním vhodných liekov. Medzi prvotnými a z väčšej časti ešte zvládnuteľnými signálmi sú problémy logicky a súdne myslieť. Pacient má ťažkosti pri vyjadrovaní a nájdení vhodných slov. Medzery v pamäti môže prekrývať tzv. konfabuláciami, vymyslenými historkami. Neukončuje vety a nenachádza vhodné pomenovania pre ľudí a veci. Starý človek postupne nespoznáva svojich príbuzných, je dezorientovaný, máva prudké až hašterivé nálady, ukladá veci na nezmyselné miesta. Často sa stáva, že dokonca premiestňuje nábytok alebo ukladá obuv a šatstvo pod vankúš. Pri zanedbaní a neliečení sa okruh ochorenia ešte viac uzatvára a komplikuje. Z pamäte sa vymažú aj najbežnejšie úkony. Pacient nereaguje na svoje meno, rozpráva sa so svojím obrazom v zrkadle, pretože ho považuje za cudziu osobu. Ocitá sa vo vlastnom, poblúdenom svete, nedokáže vykonávať bežné denné činnosti (napr. obliekanie), nerozoznáva teplo a chlad. V poslednom štádiu dochádza k strate reči (postihnutý opakuje iba konkrétne slová, príp. len zhluk niekoľkých slabík), k inkontinencii a zanedbávaniu osobnej hygieny.

Životné príbehy


Ľudí postihnutých senilnou demenciou z roka na rok pribúda. Slovensko je plné domácností, v ktorých sa deti starajú o svojich starých rodičov. Žijú spolu v rodinných domoch i v tesných bytoch väčších miest. Problémy nastávajú pri bežnej každodennej rutine, kedy je potrebné ísť do práce, na nákupy, navštíviť úrad alebo lekára. Starí ľudia zostávajú sami doma a strach ich blízkych z toho, že nevypnú plyn, zabudnú zastaviť tečúcu vodu alebo sa budú vykláňať z okna niekoľkoposchodového paneláku, je viac ako opodstatnený. Príbuzní sú neraz vystavení ohováraniu blízkeho okolia. Susedia im vyčítajú, že sa na nich matka, otec či svokra sťažuje. Vraj sa o ňu či neho dostatočne nestarajú, nedávajú im jesť a pod. Pacient často svoje okolie obviňuje z krádeže peňazí a iného majetku. Starý rodič vie svojim vnúčatám porozprávať podrobné zážitky z detstva, ovláda spamäti všetky náboženské piesne a modlitby, ale často si nevie spomenúť, čo mal na raňajky alebo aký je momentálne deň v týždni.

Možnosti liečby

Kompletné uzdravenie zatiaľ možné nie je, ale proces úpadku sa dá v rannom štádiu čiastočne spomaliť podávaním vhodných liekov. Odporúča sa najmä liečba vitamínmi skupiny B. K slovu sa dostáva aj psychoterapia a alternatívne možnosti liečby (napr. hypnóza). Úzkostné stavy pomôže zmierniť aj fyzická námaha. Pri veľkom nekľude sa podávajú sedatíva. Krutých a smutných príkladov ako prijať jeseň života aj s jej nástrahami je mnoho. Rumunský diktátor Nikolae Ceauşescu napríklad v období svojho tyranského komunizmu zakázal liečiť ľudí nad 60 rokov. Starovekí Barbari si naopak ctili a vážili bohatstvo každého starého človeka, ktorý bol plnohodnotným členom spoločnosti až do svojho skonu. Eskimáci odchádzajú dobrovoľne zomrieť na opustené miesto, aby tak odbremenili svoju rodinu od starostí spojených so starostlivosťou o starého človeka.

Starecká demencia

Na Slovensku je neúprosným faktom, že populácia čoraz viac starne a tým sa aj častejšie vyskytujú prípady stareckej demencie. Kapacita domovov dôchodcov a neutešený stav geriatrických oddelení vedú k riešeniu problému len sčasti. Veľmi často možno ľuďom postihnutým stareckou demenciou poskytnúť najlepšie ošetrenie v domácom, im vlastnom prostredí, a to aj prostredníctvom špecializovaných opatrovateľských služieb. Pozitívnou správou je, že postupne vznikajú oddelenia sociálnych služieb a iné špecializované inštitúcie. Nemožno zabudnúť ani na senior centrá, ktoré poskytujú dôchodcom opateru počas dňa a v ktorých sa vyškolený personál venuje aj rôznych pamäťovým, fyzickým cvičeniam a prevencii vo forme hier. Nezatvárať oči pred ochorením zvaným starecká demencia by malo byť povinnosťou každej generácie. Veď, čo ak raz takí istí budeme aj my? Už dnes nad nami visí hrozba genetických zistení, prečo sa v niektorých rodinách vyskytuje schizofrénia, či určité formy stareckej demencie.

Všeobecné rady

  • všímať si správanie blízkych, najmä vo veku 70 – 75 rokov
  • nepodceňovať drobné výkyvy nálady, najmä ak sa opakujú čoraz častejšie
  • pýtať sa na zmeny správania našich príbuzných aj osôb, priateľov, susedov, s ktorými sa často stretávajú
  • rozprávať sa s postihnutou osobou a neizolovať ju. Spoločenský kontakt (navštevovanie klubov dôchodcov, zúčastňovanie sa na podujatiach, pravidelné navštevovanie bohoslužieb pod.) je dôležitou formou prevencie
  • informovať sa o priebehu choroby nielen u lekára. Cenné sú aj bezprostredné skúseností ľudí v našom okolí
  • treba dbať na pitný režim a preventívne podávanie vitamínov (najmä skupiny B)
  • prevenciou je precvičovanie psychických schopností: čítanie, lúštenie krížoviek a mierna fyzická námaha

Autor článku: Jana Považanová, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: