Vitamíny na posilnenie imunity

Vitamíny na posilnenie imunity
Zdroj: bigstockphoto.com

V každej domácnosti sa nájde dostatok vitamínov, ktoré pomôžu prečkať zimu bez choroby a nepríjemných pocitov.

Naši predkovia naozaj vedeli, čoho, kedy a koľko jesť. Najmä v zimným mesiacoch sa orientovali na jablká, kyslú kapustu či cviklu. Jednoducho to, čo im záhrada dala, v určitom ročnom období. Nechajte sa s nami nalákať na zdravé a chutné vitamíny. Predstavujeme niekoľko prirodzených darcov energie, ktoré podporia vašu imunitu a zároveň vrátia silu a energiu.

Zdravé maškrty pre dušu i telo

Potlačiť stres, nespavosť či depresiu pomáhajú oriešky, plody a semená, ktoré svojím zložením pozitívne vplývajú na nervový systém. Zároveň potláčajú únavu a pomáhajú pri podpore imunity.

Gaštany

Plody sú veľmi výživné, obsahujú 6 – 8 percent bielkovín, 3 percentá tukov a 40 – 42 percent cukrov, najmä škrobu. Čerstvé gaštany majú rovnaký obsah vitamínu C ako citróny. Sú dobrým zdrojom vitamínov B1 a B2, minerálov draslíka, zinku, železa i fosforu. Majú vysokú energetickú hodnotu, preto je ich konzumácia vhodná pre deti, starších ľudí, fyzicky náročne pracujúcich a športovcov. Plody majú antiseptický účinok a podporujú trávenie. Pripisujú sa im priaznivé účinky pri chudokrvnosti, vyčerpaní, bolestiach hlavy a chronickom kašli. Pomáhajú pri poruchách obličiek, podporujú trávenie a majú antiseptický účinok.

Rada: celkom jednoducho si môžete pripraviť napríklad pečené gaštany. Vlhkou handrou gaštany očistite, potom ich špicatým a ostrým nožom opatrne narežte krátkym rezom na vypuklej strane gaštanu a keď sú všetky gaštany narezané, dajte ich na panvicu na malý oheň a prikryte vlhkou handrou alebo uterákom. Občas gaštany poprevracajte,  aby ste zabránili ich spáleniu. Ak chcete gaštany upraviť varením, varte ich 8 minút, potom ich zabaľte do uteráka a poriadne postláčajte, aby sa škrupina rozdrvila.

Orechy

Maškrtiť sa dá aj zdravo. Orechy sú toho jasným dôkazom. Znižujú cholesterol v krvi, podieľajú sa na tvorbe nervového tkaniva, podporujú tvorbu červených krviniek, blahodárne vplývajú na imunitný systém a pomáhajú pri anémii. Všeobecne obsahujú veľa bielkovín, hodnotného oleja (tuku), sacharidov, vitamínov skupiny B, vitamín E a minerálne látky na čele s fosforom a železom. Sú veľmi vhodné pri problémoch so srdcom a pri vyčerpaní, podráždenosti, strese či depresii. Medzi najznámejšie orechy v našich končinách určite patrí vlašský orech, ktorý dokonca prenikol aj do vianočných rituálov... Upokojujúco pri zimných depresiách pôsobia aj mandle. Obsahujú vlákninu, draslík, vitamín E, fosfor a kálium, majú vysoký obsah železa. Konzumácia mandlí posilňuje nervy, pomáha prekonávať stres, depresiu a únavu. Športovcom poskytuje veľa energie.

Tekvicové a slnečnicové semienka

Majú pomerne vysoký obsah tukov a sú bohatým zdrojom zinku. Sú výborné pri zníženej činnosti imunitného systému. Ich konzumácia je veľmi prospešná pre nervovú sústavu a celkový vývoj organizmu. Ideálne je, keď sú súčasťou raňajok – v tom čase totiž telu dodajú okamžitú energiu. Tekvicové semená sú bohatým zdrojom zinku a pôsobia priaznivo na prostatu. Odporúčaná denná dávka je 25 až 50 g tekvicových semien denne. Pražené a solené sú síce chutnejšie, ale vhodnejšie sú nepražené a nesolené. Slnečnicové semienka sú bohatým zdrojom prírodného vitamínu E (s antioxidačným účinkom) a kyseliny linolovej. Dve polievkové lyžice slnečnicových semien denne dodajú dennú optimálnu dávku prírodného vitamínu E.

Tradičné lieky zo záhradky

Cesnak, cibuľa a kapusta sú bohaté na protivírusové látky a používajú sa pri liečbe respiračných ťažkostí.

Kyslá kapusta

Hovorí sa jej aj vitamín číslo jeden na zimu. Zlepšuje obranyschopnosť tela, má priaznivý, očisťujúci a ozdravný účinok, priaznivo vplýva na črevnú mikroflóru a podporuje činnosť čriev. Je bohatá na vitamíny C, B, U, pro-vitamín A (karotén), horčičnatý olej a minerálne látky, najmä draslík. Postará sa o upravenie krvného tlaku, o dobré fungovanie metabolizmu, podporí rýchle odstraňovanie toxínov z tela a pomôže aj pri strese a únave. Niektoré výskumy dokonca ukázali, že táto „zázračná“ zelenina pozitívne bojuje aj  proti rakovinotvorným bunkám či nádorovým ochoreniam. Okrem toho sa odporúča aj ako prevencia pred ochoreniami pečene, pľúc a hrubého čreva. U ľudí, ktorí nie sú na jej konzumáciu zvyknutí, môže vyvolať drobné podráždenie čriev alebo žalúdka. Pre zdravie konzumenta je nezanedbateľný aj vysoký obsah vlákniny, ktorá zlepšuje vyprázdňovanie. Účinná je aj pri redukčnej diéte, takže sa z nej dajú pripraviť zdravé a navyše chutné jedlá. Rada: počas zníženej imunity sa odporúča jesť kyslá kapusta s olivovým olejom, cesnakom a petržlenovou vňaťou trikrát denne. Pomáha aj pitie pol pohára kapustovej šťavy, ktorá vás naštartuje energiou. Takisto pomáha pri prekonávaní alkoholovej ,,opice“. Kapustová šťava podporuje činnosť čriev a posilňuje obranyschopnosť.

Cesnak

Povzbudzuje imunitné bunky k rýchlejšiemu deleniu a väčšej aktivite. Má protibakteriálne účinky a po stáročia sa využíva ako liek proti nádche, pri zapálenom hrdle, kašli a dýchacích ťažkostiach. Tiež napomáha vykašliavaniu a znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Obsahuje látky, ktoré podporujú rozširovanie ciev a pôsobia proti vzniku  aterosklerózy. Existujú aj štúdie, ktoré potvrdzujú jeho pozitívny vplyv pri prevencii ochorenia srdca a ciev, ale aj ako ochranu pre rakovinovým bujnením. Cesnak znižuje vysoký krvný tlak i hladinu cukru v krvi. Má vysoký obsah vitamínu A, B1, B2 a C. Odporúča sa zjesť aspoň jeden strúčik denne. Proti nepríjemnému pachu z úst pomáha požuť trocha petržlenovej vňate alebo zrnko kávy.

Rada: proti kašľu, nádche a boľavému hrdlu pomáha cesnaková šťava. Treba posekať niekoľko strúčikov cesnaku na tenké plátky, zaliať medom a nechať stáť 2 – 3 hodiny. Vyextrahovanú šťavu je vhodné užívať po lyžičkách celý deň.

Cibuľa

Preukáže vám veľkú službu pri nachladnutí. Obsahuje veľa vitamínov C, B, A aj E, ktoré posilňujú imunitu. Má dezinfekčné účinky, podporuje činnosť žalúdku, čriev, pečene, žlčníka a slinivky brušnej. Udržiava srdce a cievy v dobrom stave a zaručuje im mladosť. Znižuje hladinu cholesterolu v organizme, rovnako ako cesnak. Éterické oleje brzdia zápalové procesy a uvoľňujú hlien. Červené a žlté odrody obsahujú zlúčeniny, ktoré majú protizápalové účinky a zmenšujú riziko vzniku nádorových ochorení. V surovom stave je prevenciou proti infarktu. Denne by ste si mali dať aspoň jednu surovú cibuľu. Pozor! Po rozkrojení sa po 24 hodinách stáva cibuľa toxickou.

Rada: vynikajúcu pomoc pri bolestiach hrdla poskytne cibuľová šťava. Nakrájajte cibuľu na plátky, naukladajte ich do pohára, pričom ich v každej vrstve  preložte kryštálovým cukrom. Pohár odložte na teplé miesto. Zhruba za jeden deň cibuľa pustí šťavu, ktorú treba užívať po lyžičkách.

Nechcete surové ovocie či zeleninu? Doprajte si šťavu!

Na podporu imunity sú výborné čerstvé zeleninové či ovocné šťavy, ktoré priaznivo pôsobia na zdravie. Počas chladných dní sa odporúča najmä mrkvová, jablková či cviklová šťava.

Jablká

Majú vysoký obsah vody, vitamínov, minerálnych a stopových látok. Obsahujú tiež veľa vlákniny, draslíku, vápnika i horčíka a z vitamínov predovšetkým „céčko“. Množstvo vitamínu C je ukryté v osviežujúcej jablčnej dutine, vitamín C ako je známe, ochráni v chladných dňoch pred chrípkou, či  bežným nachladnutím. Jablká sú tiež vhodné pre dobré trávenie a prečisťovanie organizmu. Posilňujú imunitný systém, srdce a krvný obeh, stabilizujú hladinu cukru v krvi a povzbudivo pôsobia na nervovú sústavu. Jedno jablko denne má regeneračné a detoxikačné účinky na náš organizmus, pôsobí ako „domáci lekár“.

Rada: chrípka či prechladnutie prejde rýchlejšie, ak denne zjete niekoľko surových jabĺk, ale osvedčilo sa aj pitie jablkovej šťavy. Tá tiež pôsobí proti horúčke a zráža teplotu. Dobrým pomocníkom je aj redukcii hmotnosti. Môže sa miešať so zeleninovými šťavami.

Cvikla (červená repa)

Je plná minerálov, ale najviac obsahuje kremíka. Ten je totiž nevyhnutný pri tvorbe pevnosti väzív a tkanív, teda zodpovedá za pružnosť a zdravie ciev, pokožky nechtov aj vlasov. Tiež podporuje regeneráciu organizmu, spomaľuje starnutie. Ďalej sa v cvikle nachádzajú horčík, draslík a vápnik, v menšej miere zinok a jód. Obsiahnutá je v nej aj kyselina listová,  dôležitá pre zdravé srdce a cievy – podporuje ich regeneráciu. Vtedy však treba jesť cviklu za surova. Je zdrojom vlákniny. Šťava z cvikly má podľa liečiteľov dobré účinky na posilnenie imunity organizmu a v boji proti bujneniu rakovinových buniek. Jej užívanie podporujú ako doplnok liečby aj lekári. Rada: cviklová šťava je vhodná na podporu tvorby červených krviniek. Ideálne je čerstvú a kvalitnú cviklu odšťaviť za studena. Takto získaná šťava si zachová vitamíny, minerály a vlákniny v pôvodnej, prirodzenej forme. Keďže má horkú chuť, je vhodné ju zriediť mrkvovou šťavou alebo šťavou z listovej zeleniny.

Mrkva

Je považovaná za najbohatší zdroj provitamínu A, čiže karoténu. Okrem neho je bohatá aj na vitamíny B, C, D, E a K, z minerálov sú to vápnik, horčík, železo, fosfor, kremík a síra. Oranžová farba mrkvy je prejavom vysokého obsahu karotenoidov, z ktorých najväčšie zastúpenie má betakarotén, ktorý sa v tele mení na vitamín A. Obsahuje aj inú dôležitú rastlinnú vlákninu – pektín a éterický olej. Je skvelým prírodným liekom, nakoľko obsahuje oxidant – betakarotén, ktorý posilňuje imunitu. Konzumácia surovej mrkvy celkovo znižuje hladinu cholesterolu, mrkvová šťava napomáha v liečbe tuberkulózy, migrény, infekčných ochorení, reume a pri ochoreniach kože. Lekári odporúčajú zvyčajne aspoň deci tejto šťavy denne. Priaznivý je vplyv surovej mrkvovej šťavy aj na kožné, žalúdočné a očné choroby.

Autor článku: Zuzana Voštenáková, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: