Až 60.000 ľudí spácha každý rok v Rusku samovraždu. Ide o priemer za posledných 12 rokov, uviedla dnes popredná ruská psychiatrička a riaditeľka Serbského centra pre sociálnu a súdnu psychiatriu v Moskve Tatiana Dmitrijevová.
Ruská psychiatrička pred Svetovým dňom duševného zdravia, ktorý pripadá na 10. októbra, povedala, že hoci okolo 20 percent samovrahov trpelo duševnou chorobou, v ľudskom živote existujú chvíle, kedy má človek v určitom duševnom rozpoložení sklon ukončiť svoj život.
"Nemôžeme predsa povedať, že Majakovskij, Jesenin a Cvetajevová boli duševne chorí, však?" citovala ruská agentúra Ria Novosti šéfku Serbského inštitútu. Ten bol, paradoxne, kedysi známy zneužívaním psychiatrie proti disidentom a označovaním tých, ktorí sa otvorene vyjadrili proti sovietskemu systému, za duševne chorých. V celosvetovom meradle, pokračovala Dmitrijevová, je Rusko na druhom mieste po Litve v počte samovrážd, ktorú tam spácha 34,9 ľudí zo 100.000.
Rizikovú skupinu predstavujú podľa nej ľudia vo veku 45-55 rokov a tínedžeri. K najväčšiemu počtu samovrážd dochádza v Koriackom autonómnom okruhu na Ďalekom východe, v Komijskej republike na severovýchode európskej časti Ruska a v Udmurtskej republike v západnej časti stredného Uralu. Dodala, že samovraždy sú ojedinelé na Kaukaze. Experti pripisujú takúto regionálnu diverzifikáciu náboženským dôvodom, tvrdí Dmitrijevová. Pravoslávna cirkev nemá totiž hlboký vplyv v Komijskej republike, Marijskej republike a Udmurtskej republike, kde pretrváva pohanstvo, a prekročenie prahu medzi životom a smrťou sa považuje za hrdý a odvážny čin.
Autor článku: TASR