Svetový deň životného prostredia - 5. jún

Svetový deň životného prostredia - 5. jún
Zdroj: bigstockphoto.com
5. júna si každoročne pripomíname Svetový deň životného prostredia, ktorý je celosvetovo venovaný ochrane životného prostredia a šíreniu dôležitosti enviromentálnych myšlienok medzi ľuďmi. Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Stockholme pod heslom "Je len jedna Zem". Zástupcovia 112 štátov na nej prerokovali prvú súhrnnú správu o stave životného prostredia a vyslovili potrebu riešiť v záujme zachovania existencie ľudstva problémy životného prostredia, ktoré presahujú hranice štátov a kontinentov.
 
Životné prostredie je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda i samotné organizmy. Znečisťovanie zložiek životného prostredia je zapríčinené rôznymi aktivitami človeka (rast výroby, spotreby energie, ťažby surovín, zvýšená priemyselná a poľnohospodárska výroba, zvýšená doprava). V dôsledku týchto činností došlo v posledných desaťročiach globálne k výraznému zhoršeniu kvality ovzdušia.
 
Na prvej priečke v rebríčku znečisťovateľov ovzdušia dominuje cestná doprava, ktorá je najväčším producentom oxidov síry (NOX), oxidu uhoľnatého (CO) a rôznych nemetánových organických zmesí. Súčasne je druhým najväčším zdrojom malých prachových častíc, ktoré sa podpisujú pod vznik respiračných chorôb.
 
Znečisťujúce látky vypúšťané do ovzdušia z mobilných a stacionárnych zdrojov spôsobujú okrem priameho poškodenia ľudského zdravia ďalšie nepriaznivé efekty v životnom prostredí - hlavne acidifikáciu, ktorej hlavnými príčinami sú emisie sírových a dusíkatých zlúčenín. Tieto sú v atmosfére transformované na kyselinu sírovú a dusičnú a spôsobujú aciditu zrážok. Následne okysličujú pôdu, vodu, vedú k poškodeniu lesov, stavieb a pamiatok a k zhoršeniu zdravotného stavu organizmov. Najväčšou hrozbou pre ľudí sú toxické ióny, ktoré sú uvoľňované vďaka kyslému dažďu - mobilizovaná meď spôsobuje záchvaty hnačky u detí a predpokladá sa, že voda znečistená hliníkom spôsobuje Alzheimerovu chorobu. Poklesom emisií SO2 v SR význam efektu acidifikácie v posledných rokoch klesá. Znečisťujúce chemikálie vo vzduchu sa dostávajú aj do potravinového reťazca, pretože sú absorbované rastlinami. Zistilo sa, že aj malé stopy olova, ktoré sa do atmosféry dostávajú používaním tetraetylolova ako prísady pre zvýšenie oktánového čísla benzínu môžu mať škodlivé účinky, hlavne u detí - spôsobujú poškodenie mozgu. Preto sú výrobcovia motorových vozidiel povinní montovať do vozidiel katalyzátory, ktoré obsahujú che mickúzložku, ktorá čistí výfukové plyny.
 
Ďalšie porušovanie ekologickej rovnováhy atmosféry je spôsobované určitými typmi aerosólových sprejov, napr.: freóny, ktoré sa používajú pri chladení, poškodzujú ozónovú vrstvu Zeme, ktorá odfiltruje väčšinu škodlivého slnečného ultrafialového žiarenia. To môže byť príčinou zvýšeného počtu prípadov rakoviny kože u ľudí, ktorí sa veľa opaľujú a u robotníkov pracujúcich vonku, pretože sú vystavení veľkým dávkam ultrafialového žiarenia. Vo väčšine krajín sa freóny nahradzujú inými plynmi a niektoré krajiny ich úplne zakázali. Ďalším nepriaznivým dopadom je skleníkový efekt a vyvolané klimatické zmeny, spôsobené hlavne emisiami CO2, CH4, N2O a freónmi. Jednou z možností ako znížiť, prípadne stabilizovať tvorbu skleníkových plynov a iných pre životné prostredie škodlivých emisných látok, je využitie obnoviteľných (alternatívnych) energetických zdrojov, ktoré nezaťažujú životné prostredie.
 
Obnoviteľné energetické zdroje (biomasa, vodná energia, slnečná energia, veterná energia,geotermálna energia, bioplyn a biopalivá) sa v súčasnosti využívajú vo svete nerovnomerne anedostatočne, hoci mnohé z nich sú dostupné vo veľkom rozsahu. V Európskej únii predstavujú 6,7 % spotreby energie.

 

Autor článku: Regionálny úrad verejného zdravotníctva Nitra

Dátum zverejnenia: