Nová inovácia v hojení akútnych a chronických rán

Bratislava, 22. augusta 2017 - Chronické rany nepredstavujú zväčša život ohrozujúci stav, „iba“ závažný medicínsky problém. Rany všeobecne zhoršujú kvalitu  života, obmedzujú pri výkone práce, spôsobujú bolesti a kladú nároky  na ošetrovateľskú činnosť. Liečba rán je často zdĺhavá a komplikovaná, ak sa neošetruje správnymi postupmi. Bežná rana bezprostredne po jej vzniku prechádza  niekoľkými typickými  fázami. Najprv sa v čerstvej rane okamžite  samoaktivuje systém na zastavenie krvácania. Následne rana prechádza fázou čistenia, kedy sa odstraňujú nečistoty a odumreté tkanivá z rany. Hovoríme o tzv. debridemente, ktorý je v súčasnosti veľmi diskutovanou témou na fórach o hojení chronických rán. Vo svojej podstate  znamená debridement  odstránenie  nekrotického  (devitalizovaného) tkaniva, a všetkých nežiaducich nečistôt a zložiek rany, ktoré  bránia riadnemu hojeniu rán. Táto fáza trvá spravidla  niekoľko dní. Po odstránení všetkých nečistôt a odumretých tkanív sa mení  prostredie v rane a nastupuje niekoľkotýždňové budovanie  nového tkaniva a ciev, ktoré vyvrcholí  vytvorením nového kožného krytu v podobe jazvy, ktorá vyzrieva až po dobu cca 1 roka. Pokiaľ čistiaci proces v rane trvá príliš  dlho,  rana stagnuje  a mení sa na chronickú.

Ošetrovanie rany
 
Historicky najstarším, zároveň najprirodzenejším je  mechanický  debridement. Mechanické  otieranie rany rôznymi predmetmi,  gázou, odstraňovanie nečistôt a chrást používali  ľudia odpradávna. Takto sa darilo odstrániť makroskopicky viditeľné nežiaduce súčasti rany a za cenu bolestivého  úkonu primäť ranu k hojeniu. V súčasnosti sa používa otieranie gázovými štvorcami a tampónmi. Výkon zvládne tak laik, ako aj sestra či lekár. Ide však o neselektívnu metódu, ktorá  okrem  devitalizovaného tkaniva narušuje aj novovzniknuté  a vitálne tkanivo v rane, takže pri  príliš dôslednom a dlhotrvajúcom debridemente môže  paradoxne  brániť hojeniu. Pacienti mechanický debridement  nevítajú s nadšením, nakoľko sa jedná  o bolestivý   úkon v mieste odhalených nervových zakončení tak pri  snímaní  obväzu ako aj pri čistení rany. Napriek tomu  pre jeho  jednoduchosť a dostupnosť je stále v praxi využívaný.
 
Sofistikovanejšou a viac selektívnou voľbou  je chirurgický debridement, pri ktorom sú  používané  ostré chirurgické  nástroje a metódy. Efekt chirurgického debridementu je nesporne vyšší, ale stále rôzne znášaný  pre jeho relatívnu  bolestivosť. Vykonávať ho  môže prakticky len lekár špecialista, poprípade ľahšie formy aj zdravotná sestra. Pre riziko  krvácania a dostupnosť inštrumentov rôzneho druhu  pri  debridemente je jeho využitie viac, alebo menej viazané na špecializovanú ambulanciu/oddelenie.

Ďalším spôsobom čistenia rany je fyzikálny debridement a to cieleným vodným  lúčom (HydroJet), alebo  ultrazvukovou kavitáciou na ultrazvukovej frekvencii 20 – 40 MHz. Do kategórie fyzikálneho debridementu  môžeme zaradiť aj   terapiu regulovaným  kontinuálnym  prístrojovým podtlakom v rane (podtlakovú terapiu), kedy je navodený centripetálny zber a odsávanie sekrétov a tkanív z rany do uzavretého kontajneru resp. vaku. Výkony fyzikálneho debridementu sú opäť viazané na kompetenciu lekára – špecialistu. Nejedná sa ale o lacnú záležitosť, preto sa s podobnými prístrojmi stretneme  v praxi  skôr ojedinele.

Jeden zo spôsobov ošetrovania rán, ktorý je možný aplikovať aj v domácom prostredí laikmi aj zdravotníkmi je enzymatický debridement. Výhodou je jeho bezbolestnosť pri aplikácii, pôsobenie počas celej doby kontaktu s ranou, nevýhodou  je pomalší prejav jeho účinkov a možná reakcia na zložky enzymatickej masti/gélu.

Osobitný význam má biologický  debridement, kde sa v podobe lariev, aplikovaných do rany priamo, alebo  v špeciálne upravenom  vrecúšku kombinuje mechanické selektívne odstraňovanie nekróz larvami, s uvoľňovaním  proteolytických enzýmov do rany. Ide o vysoko selektívny a pacientmi dobre tolerovaný  debridement. Vyžaduje ale odbornú aplikáciu a zdroj medicinálnych lariev.
Selektívnou, nebolestivou  personálne aj finančne menej náročnou formou debridementu je navodenie a využite autolytických pochodov udržovaním  vlhkého prostredia v rane a priamou podporou autolýzy - autolytický  debridement. Udržovaním vlhkého prostredia sa vyznačuje  skupina hydrogélov a hydrobalančných krytí. Kombináciou  tejto vlastnosti  s absorbciou prebytočného exsudátu, zároveň preplachovacou funkciou  sa vyznačuje polyakrylátové krytie( Hydroclean Plus ) .
Vďaka unikátnej technológii, ktorá prešla procesom modernizácie na základe predošlých   skúseností s pilotným  polyakrylátovým krytím ( TenderWet ) zažíva toto krytie renesanciu. HydroClean plus čistí ranu uvoľňovaním preplachovacej tekutiny, odstraňuje nekrotické tkanivo, zároveň hydratuje spodinu rany  a absorbuje prebytočnú tekutinu  . Jeho výmena je bezbolestná, pretože silikónové prúžky zabraňujú priľnutiu krytia na ranu. Krytie HydroClean plus udržuje v rane vlhké prostredie, ktoré je pre hojenie rán veľmi dôležité.

Jednoduchosť použitia a ľahká manipulácia umožňujú lekárovi vykonávať iba dohľad nad hojením, prípadne na úvod, či v priebehu  liečby minimálne zasahovať inými formami debridementu do čistenia rany. Vďaka kompaktnosti a pripravenosti krytia, je predurčené na aplikáciu v domácom prostredí počas preväzu laikmi, sestrami agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti, alebo pacientom samotným.

„Samozrejme, ani toto krytie nenahradí prácu lekára, špecialistu, v prípadoch  kedy samotná krusta, nekróza neumožňujú  pôsobenie na ranu, alebo kde je časový  tlak na urýchlené odstránenie nekróz v teréne infekcie. Optimálne je ranu makroskopicky vyčistiť už v úvode a kedykoľvek pri preväzoch (optimálne  chirurgický resp. fyzikálny debridement) a na takto pripravenú spodinu rany aplikovať autolylický debridement, prípadne iné druhy  kontinuálne pôsobiaceho debridementu podľa uváženia ošetrujúceho personálu,“ hovorí chirurg MUDr. František Špaček.
 
U pacientov s akútnymi a chronickými ranami je proces hojenia zdĺhavý a mnohokrát komplikovaný infekciami, ktoré zhoršujú celkový stav pacienta. Preto je na lekárovi, aby zvolil správny spôsob ošetrenia rany už v prvotnej fáze. „Nie je však možné očakávať  od akéhokoľvek debridementu a ani od najlepšie zvoleného spôsobu hojenia rán úspech, ak sa popri lokálnej liečbe rany nebudú liečiť všetky sprievodné a komplikujúce ochorenia, a ak sa nepodarí  odhaliť a odstrániť príčinu, ktorá vznik rany spôsobila,“ dodáva na záver MUDr. František Špaček.

Zdroj: Snowball Communications