Kniha, ktorá dáva nádej chorým na alzheimera

Kniha, ktorá dáva nádej chorým na alzheimera
Zdroj: ikar.sk
Prvý program s cieľom zabrániť kognitívnemu úpadku a zvrátiť ho. Alzheimer je jediná z desiatich najčastejších príčin úmrtia, na ktorú neexistuje účinná liečba. A toto je jedinečná kniha, ktorú sa oplatí prečítať. Nepodľahnite alzheimeru.

Dale E. Bredesen je medzinárodne uznávaný odborník v ochoreniach, ku ktorým patrí aj Alzheimerova choroba. Každý má z nej strach, keďže patrí medzi nevyliečiteľné choroby. Doktor Bredesen sa 30 rokov venoval intenzívnemu výskumu a dokázal, že tejto chorobe sa dá predchádzať a dokonca ju možno aj liečiť. Na príčine nie sú len naše gény, rozhodujúci je aj spôsob nášho života. Prekonané neznáme infekcie, dlhoročná nezdravá životospráva alebo kontakt s jedovatými látkami môžu byť spúšťače tejto choroby.

Bredesen nás poúča, ako môžeme spoznať príznaky alzheimera a preventívne mu predchádzať. Radí, čo podniknúť, keď sa objavia prvé náznaky alzheimera a aj ako sa zachovať pri pokročilom štádiu choroby.
Táto kniha predstavuje zlomový bod v prístupe k Alzheimerovej chorobe. Prvý raz majú pacienti a rodiny zasiahnuté týmto ochorením, ale aj ľudia, ktorým hrozí vážne riziko vzniku Alzheimerovej choroby, skutočnú nádej do budúcnosti. Táto kniha dáva nádej.
 
Alzheimerova choroba
Asi každý z nás pozná aspoň jedného človeka, ktorý prekonal rakovinu, no nepozná nikoho, kto by prekonal Alzheimerovu chorobu. Zatiaľ.

Je to jediná z desiatich najčastejších príčin úmrtia v USA, na ktorú neexistuje účinná liečba.
Je zaujímavé, že nijakej inej choroby sa nebojíme tak ako alzheimera, a to z dvoch dôvodov. Nie je to „len“ smrteľná choroba, toto ochorenie zároveň okráda svoje obete o život dlho pred tým, než skutočne zomrú.

Nepodľahnite alzheimeru je úžasná kniha plná faktov, zaujímavostí a tipov. Jej autor doktor Bredesen dokázal, že Alzheimerovej chorobe a kognitívnemu úpadku sa dá predísť a v mnohých prípadoch možno chorobný proces aj zastaviť.
Podľa neho Alzheimerova choroba nie je iba jeden konkrétny zdravotný stav, hoci ju tak v súčasnosti liečia, ale má niekoľko podtypov. Príčinou ich vzniku je viacero mechanizmov, zvyčajne sa prejavia rôznymi spôsobmi a v rôznom veku.
No všetky zásadne ovplyvňuje nerovnováha 36 metabolických faktorov, ktoré môžu zapríčiniť „úpadok“ nášho mozgu. Autor vysvetľuje pravidlá liečby, založenej na výskume, ktoré sa zameriavajú na nastolenie rovnováhy spomínaných mechanizmov, a to ovplyvnením faktorov životného štýlu, ako sú mikroživiny, hladiny hormónov, stresu a kvality spánku. Zaoberá sa tiež otázkou dôležitosti stravy pri kognitívnom úpadku a významom autofágie, ktorá si vyžaduje striktný nočný pôst.

Bredesenove výsledky sú ohromujúce. Z prvých desiatich pacientov dodržiavajúcich jeho odporúčania až deväť zaznamenalo v priebehu troch až šiestich mesiacov výrazné zlepšenie stavu. A odvtedy dosiahol podobné výsledky u stoviek ďalších pacientov.
Výrečné príbehy pacientov poskytnú lepšiu predstavu o tom, ako sa cíti človek, ktorý sa zotavil z ochorenia dlhodobo považovaného za nevyliečiteľné. Získate aj špecifické informácie, ktoré pomôžu pacientom, opatrovateľom, lekárom a liečebným centrám zaviesť túto metódu do praxe. Kniha Nepodľahnite alzheimeru od základov zmení spôsob liečby, prevencie a naše uvažovanie o Alzheimerovej chorobe.

Prečítajte si úryvok z novinka Nepodľahnite Alzheimeru:
Demencia, ktorá ničí životy
Nie je možné vyhnúť sa záplave bezútešných správ o Alzheimerovej chorobe – o tom, že táto choroba je nevyliečiteľná a do veľkej miery neliečiteľná, že nepoznáme spoľahlivý spôsob prevencie a že už desiatky rokov ju najlepší svetoví neurovedci nedokážu poraziť. Hoci vládne inštitúcie, farmaceutické firmy a špičkové mozgy v oblasti biotechnológií investovali miliardy a miliardy dolárov do výskumu a testovania liekov na túto chorobu, asi 99,6 percenta týchto pokusov sa skončilo absolútnym zlyhaním a nedostali sa ani do testovacej fázy. A ak sa domnievate, že nádejou môžu byť tie 0,4 percenta objavov, ktoré sa dostali na trh (napokon, veď stačí jeden liek, ak je účinný, však?), tak teraz pozorne čítajte. Alzheimerova asociácia konštatuje bezútešnú situáciu slovami: „Od roku 2003 nebol schválený ani jeden úplne nový liek na Alzheimerovu chorobu a doteraz schválené lieky nedokážu zastaviť ani spomaliť priebeh tejto choroby.“ Hoci štyri dostupné lieky na túto chorobu „môžu zmierniť jej prejavy, ako je strata pamäti alebo zmätenosť, je to iba dočasné riešenie“. Možno sa snažíte vydolovať z mysle informáciu, kedy Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) naposledy schválil nový liek na Alzheimerovu chorobu. Ak si neviete spomenúť, nič si z toho nerobte – z 244 experimentálnych liekov testovaných v období rokov 2000 až 2010 bol schválený iba jeden liek – memantín, a to v roku 2003. A ako neskôr vysvetlím, jeho účinky sú prinajlepšom slabé.
Ako som spomenul, správy sú bezútešné. Nie div, že diagnóza Alzheimerovej choroby je to posledné, čo by si chcel človek z úst lekára vypočuť. Istý muž, ktorého manželka už veľmi dlho zápasí s Alzheimerovou chorobou, pokrútil hlavou a smutne povedal: „Stále nám opakujú, že vedci sa snažia vynájsť liek, ktorý spomalí úpadok, ale chceme to vôbec? Poviem vám, že žiť s tým každý deň je to posledné, čo by ste si priali.“
Alzheimerova choroba sa stala akýmsi prízrakom našej doby. V novinových článkoch, na blogoch či v podcastoch, v rádiu, televízii, v dokumentárnych filmoch alebo v beletrii denne čítame alebo počúvame množstvo príbehov o Alzheimerovej chorobe. Žiaľ, všetky sa končia tragicky. Nijakej inej choroby sa nebojíme tak ako tejto. A máme na to minimálne dva dôvody.
Prvý – je to jediná, dovoľte, aby som to zopakoval, jediná z desiatich najčastejších príčin smrti v USA, na ktorú neexistuje účinná liečba. A ak hovorím „účinná liečba“, tak kladiem latku naozaj nízko. Ak by sme poznali liek alebo nejaký iný zákrok, ktorý by ľuďom trpiacim alzheimerom aspoň trochu zmiernil ich ťažkosti, hoci by ho neliečil, vychvaľoval by som ho do nebies. To isté by urobil každý, kto má niekoho blízkeho trpiaceho touto chorobou, každý, komu hrozí, že ochorie a, samozrejme, každý, kto už alzheimera má. No taký liek neexistuje. Nemáme ani liečbu pre pacientov so subjektívnou kognitívnou poruchou alebo miernou kognitívnou poruchou (dva stavy, ktoré často predchádzajú Alzheimerovu chorobu), aby sa ich stav nevyvinul do pokročilého štádia.
Je priam neuveriteľné, že aj napriek úžasnému pokroku v iných oblastiach medicíny za posledných dvadsať rokov, ako je liečba rakoviny, HIV/AIDS, cystickej fibrózy alebo kardiovaskulárnych chorôb – v tomto čase (v roku 2017), nielenže neexistuje liek na Alzheimerovu chorobu, no ešte nepoznáme ani spoľahlivý spôsob prevencie či spomalenia priebehu tejto choroby. Veď viete, ako sa kritici smejú z popoludňajších televíznych relácií a „skutočných príbehov“, kde anjelské deti, zbožné matky a otcovia statočne bojujú s rakovinou a vďaka najnovšiemu zázračnému lieku sa úplne uzdravia ešte pred záverečnými titulkami, však? Pochopiteľne, je to gýč. No my, čo sa venujeme výskumu a liečbe alzheimera, by sme jasali nad takým gýčom, keby sa takto šťastne mohol skončiť príbeh človeka s touto chorobou.
Druhý dôvod, prečo Alzheimerova choroba vyvoláva taký strach, je fakt, že to nie je „len“ smrteľná choroba. Mnohé choroby sú smrteľné. Ako hovorí starý vtip – život má smrteľné následky. No alzheimer je ešte horší, lebo roky a niekedy až celé desaťročia okráda svoje obete o ľudskú dôstojnosť a ničí ich rodiny, kým nakoniec otvorí dvere Smrtke s kosou. Ich pamäť, schopnosť myslieť, možnosť žiť plnohodnotný a nezávislý život odchádza preč – spolu s ponurým a neúprosným klesaním do mentálnej priepasti, kde už nepoznajú svojich blízkych, svoju minulosť, svet ani samých seba.
Aj profesorka lingvistiky, ktorá je hlavnou hrdinkou dojímavého filmu Stále som to ja (Still Alice, 2014), má v sebe mutáciu DNA, objavenú v roku 1995 a spôsobujúcu Alzheimerovu chorobu už v strednom veku. Zrejme ste sa už dočítali o obrovských úspechoch onkológov, ktorí odhalili gény zodpovedné za vznik niektorých nádorov a na základe tohto zistenia vynašli správne lieky. Ale čo v prípade alzheimera? Objav z roku 1995 neviedol k vynájdeniu ani jediného lieku na túto chorobu.
Táto strašná choroba sa vyčleňuje spomedzi ostatných aj z ďalšieho dôvodu. Posledné polstoročie prinášalo v oblasti molekulárnej biológie a neurovedy jeden úspech za druhým. Biológovia rozmotali nesmierne zložitú spleť ciest, ktoré vedú k vzniku rakoviny, a prišli na to, ako mnohé z nich zablokovať. Zmapovali sme chemické a elektrické procesy v mozgu, ktoré tvoria základ myslenia a emócií, vynašli sme účinné, hoci nedokonalé lieky na depresiu a schizofréniu, na úzkostné stavy a bipolárnu poruchu. Iste, musíme ešte mnohé preskúmať, mnohé zlúčeniny v našich liekopisoch vylepšiť. No skutočne sa zdá, že v oblasti výskumu všetkých ostatných chorôb sme na správnej ceste, že rozumieme ich podstate, hoci nám príroda hádže polená pod nohy, no aspoň nám prezradila základné pravidlá hry. Žiaľ, pri alzheimeri to tak nie je.
V prípade tejto choroby sa zdá, že nám príroda dala súpis pravidiel napísaných miznúcim atramentom, a keď sa nepozeráme, zlí škriatkovia prepisujú celé pasáže. Chcem tým povedať, že zdanlivo skalopevné dôkazy získané pri pokusoch na laboratórnych krysách naznačujú, že Alzheimerovu chorobu spôsobuje akumulácia lepkavých plakov, ktoré ničia synapsie v mozgu a ktoré tvorí proteín s názvom amyloid-beta (amyloid-β)*. Laboratórne testy ukazujú, že amyloid sa tvorí v mozgu v niekoľkých krokoch a ak zablokujeme tieto kroky alebo zničíme plaky amyloidu, nájdeme účinný spôsob liečby a dokonca prevencie Alzheimerovej choroby. Väčšina neurobiológov sa od 80. rokov minulého storočia stále drží tohto základného východiska, ktoré nazývame amyloidová hypotéza. Stala sa z nej dogma. Jej objaviteľom priniesla multimiliónové ocenenia, nespočetné množstvo vyznamenaní a pres­tížne akademické postavenie. Mala obrovský vplyv na to, ktoré štúdie o alzheimeri sa objavia v najlepších medicínskych časopisoch (pochopiteľne, uprednostňujú sa tie, čo sa rozhodli pre verziu s amyloidom) a ktoré štúdie sa podporia z financií amerických zdravotníckych inštitúcií, lebo tieto sú hlavným zdrojom podpory biochemického výskumu.
O čo vlastne ide: keď farmaceutické spoločnosti testovali zlúčeniny, ktoré vychádzali z amyloidovej hypotézy, ich výsledky boli buď frustrujúce, alebo mätúce. Počas klinických skúšok ľudský mozog nereagoval na tieto zlúčeniny tak, ako by podľa pravidiel mal. Situácia by bola iná, keby tieto zlúčeniny nedosiahli to, na čo boli určené. No nestalo sa tak. V mnohých prípadoch zlúčeniny (zvyčajne protilátky, ktoré sa viažu na amyloid, aby ho odstránili) vykonali skvelú prácu a odstránili amyloidové plaky. Alebo ak mala zlúčenina zničiť enzým, ktorý je potrebný na tvorbu amyloidu, tak to úspešne dokázala. Experimentálne zlúčeniny urobili presne to, čo zamýšľali ich tvorcovia pri dodržiavaní amyloidového súpisu pravidiel, no stav pacientov sa buď vôbec nezlepšil, alebo sa výrazne zhoršil. A tak výsledky týchto klinických skúšok (mimochodom, každý z nich stál vyše 50 miliónov dolárov) neustále naznačujú presný opak toho, čo predpovedali všetky laboratórne výskumy založené na amyloidovej hypotéze, ako aj všetky testy na laboratórnych krysách na základe amyloidovej hypotézy a všetky teórie vychádzajúce z tejto hypotézy. Zameranie sa na amyloid mala byť zaručená cesta k vyliečeniu tohto ochorenia. No nestalo sa tak.
Je to podobné, akoby všetky naše vesmírne rakety vybuchli zakaždým ešte na štartovacej rampe.
Niečo tu skutočne nie je v poriadku.
Tak ako slepé lipnutie na amyloidovej hypotéze je tragický aj všeobecný názor panujúci v medicíne, že Alzheimerova choroba je jedno ochorenie. A preto sa zvyčajne lieči donepezilom alebo memantínom. Viem, že som spomínal,, že v súčasnosti neexistuje liek na Alzheimerovu chorobu, preto dovoľte, aby som to vysvetlil.
 
Milan Buno, literárny publicista

Dátum zverejnenia: