Potraviny, ktoré vám zachránia život

Potraviny, ktoré vám zachránia život
Zdroj: ikar.sk
S knihou Ako nezomrieť objavíte potraviny, ktoré dokázateľne pomáhajú pri prevencii pred ochoreniami a predĺžia vám život!
Choroby srdca a ciev, rakovina, cukrovka, vysoký krvný tlak, Parkinsonova či Alzheimerova choroba (a ďalšie).


Každý rok si vyžiadajú tisíce ľudských životov.
Tak to byť ale nemusí. Naučte sa, ktoré potraviny jesť a aké zmeny v oblasti životného štýlu urobiť, aby ste dokázali nielen predchádzať pätnástim hlavným príčinám úmrtia, ale tiež s týmito chorobami efektívne bojovať.
 „Dr. Michael Greger je človek s hlavou plnou informácií  a so srdcom na správnom mieste! Túto knihu som si kúpil hneď po jej vydaní v angličtine a som nesmierne rád, že bude k dispozícii aj v češtine – vrelo Vám ju odporúčam! Bude to čítanie, ktoré mnohých poučí a niektorých asi šokuje,“ tvrdí známy výživový poradca MUDr. Igor Bukovský, PhD.

Dr. Igor Bukovský sa s autorom stretol osobne a jeho prednáška naňho urobila nesmierne pozitívny dojem. Presne ako kniha Ako nezomrieť. „Prejav doktora Gregera je navyše nielen vzdelávací, ale aj zábavný,“ dodáva Bukovský.

Doktor Greger v knihe nepropaguje  vegetariánsku alebo vegánsku stravu. Propaguje spôsob stravovania, ktorý je dokázateľne vyvážený na základe vedeckých odporúčaní: jesť čo najviac nespracovanej rastlinnej stravy, využiť maximálne jej výživovú hodnotu a nahradiť určité potraviny variantmi, ktoré podporujú zdravie.
„Pre väčšinu našich hlavných zabijakov platí, že z 80 až 90% tu hrajú rolu negenetické faktory, ako je práve strava,“ píše Michael Greger. To, že ste sa narodili napríklad so zlými génmi ešte neznamená, že sa tieto gény automaticky zaktivujú. Svojou voľbou životného štýlu a stravovaním ich môžete „vypnúť“.

Kniha Ako nezomrieť je rozdelená na dve časti.
Prečo jesť zdravo. A ako jesť zdravo.
V prvej časti autor rozoberá úlohu, ktorú môže strava zohrávať pri prevencii, liečbe a zvrátení priebehu ochorení.
V druhej časti sa zameriava na praktické aspekty zdravého stravovania. Ako a kedy najlepšie konzumovať tú ktorú potraviny. V čom nám môže pomôcť.
Greger ponúka tipy a konkrétne rady pre nakupovanie a plánovanie jedálnička, aby ste našli čo najjednoduchšiu cestu k zdravému stravovaniu. Vy aj vaša rodina.

Prečítajte si úryvok z knihy Ako nezomrieť:
Denná dvanástka doktora Gregera
Strava založená na nespracovaných potravinách rastlinného pôvodu – tento pojem nám je už dostatočne jasný, však? Ale možno sú niektoré potraviny zeleného spektra lepšie než ostatné. Tak napríklad môžete nejaký čas jesť iba zemiaky.
To by zodpovedalo definícii diéty založenej na nespracovaných potravinách rastlinného pôvodu – ale nebola by to veľmi zdravá diéta. Nie všetky rastlinné potraviny majú rovnaké zloženie.
Čím viac informácií som v priebehu rokov získaval, tým viac som si uvedomoval, že nie všetky zdravé potraviny sú zameniteľné. Niektoré potraviny alebo skupiny potravín obsahujú špeciálne nutričné zložky, ktoré inde nenájdeme vo veľkých množstvách. Napríklad sulforafan, úžasná fytochemikália podporujúca detoxikáciu pečene, ktorú som opísal v 9. a 11. kapitole, sa takmer výlučne nachádza iba v zelenine z čeľade hlúbovitých. Môžete celý deň jesť množstvo iných druhov zeleniny, ale do tela nedostanete ani trošku sulforafanu, kým si nedáte kúsok hlúbovej zeleniny. To isté platí pre ľanové semienka a protirakovinové komponenty lignany. Ako som už spomínal v 11. a 13. kapitole, ľanové semienka v priemere obsahujú stokrát viac lignanov ako iné potraviny. Alebo huby, to nakoniec ani nie sú rastliny; patria do úplne inej biologickej kategórie a môžu obsahovať nutrienty (ako ergotioneín), ktoré inde v rastlinnej ríši nenájdeme.
(Možno by som teda, technicky vzaté, mal hovoriť o diéte založenej na nespracovaných potravinách na báze rastlín a húb, ale to by už bolo prehnané.)
Vždy, keď prídem domov z lekárskej knižnice a poletujem okolo plný nových vzrušujúcich faktov, členovia mojej rodiny iba prevrátia oči, povzdychnú si a hneď sa pýtajú: „Čo to bude teraz, čo nemôžeme jesť?“ Alebo: „Hej, prečo odrazu všetko chutí, ako by v tom bol petržlen?“ Moja úbohá rodina! Všetci sú takí zhovievaví!
Keď sa zoznam potravín, ktoré som chcel zaradiť do denného menu, postupne predlžoval, pripravil som kontrolný zoznam, napísal ho kriedou na tabuľku a pripevnil na chladničku. Urobili sme si z toho doma zábavu a zakaždým sme odfajkli potravinu, ktorú som použil. Tak vznikla Denná dvanástka.
Za strukoviny považujem všetky druhy fazule, ďalej sóju, hrach, cícer a šošovicu. Aj keď miska hrachovej polievky alebo mrkvové hranolky namáčané do humusu možno nepripomínajú strukoviny, je to práve naopak. Mali by ste si do jedálneho lístka zaradiť tri porcie denne. Porcia znamená štvrť šálky hummusu alebo fazuľového dipu, pol šálky varenej fazule, hrachu, šošovice, tofu, alebo tempe; alebo celú šálku čerstvého hrášku či šošovicových klíčkov. Aj keď arašidy by technicky patrili do kategórie strukovín, nutrične ich zaraďujem medzi oriešky, rovnako ako sa mi zdajú zelené fazuľky lepšie umiestnené v kategórii iná zelenina.
Porcia bobuľovín je pol šálky čerstvých alebo mrazených plodov, alebo štvrť šálky sušených. Tento výraz používam pre akékoľvek drobné jedlé plody, čo je dôvod, prečo do tejto kategórie zaraďujem aj kumkváty, hrozno (aj hrozienka) a čerešne, ako aj ovocné druhy, ktoré sú všeobecne považované za bobuľoviny – černice, maliny, moruše a jahody.
Pokiaľ ide o ostatné ovocie, za porciu považujem ovocie strednej veľkosti, šálku nakrájaného ovocia alebo štvrť šálky sušeného ovocia. Opäť podotýkam, že používam radšej domácku než botanickú definíciu, takže paradajky zaraďujem medzi ostatnú zeleninu. (Je zaujímavé, že o tomto zaradení rozhodol Najvyšší súd USA v roku 18933. V Arkansase sa rozhodlo, že paradajky sú oficiálne ovocie aj zelenina.)
K bežným druhom hlúbovej alebo listovej zeleniny patrí brokolica, kapusta, kučeravý kel a ružičkový kel. Odporúčam aspoň porciu denne (obvykle pol misky) a aspoň dve ďalšie porcie listovej, hlúbovej alebo inej zeleniny. Porcia ostatných druhov zeleniny predstavuje šálku surovej listovej zeleniny, pol šálky pre inej surovej či varenej zeleniny a štvrť šálky sušených húb.
Všetci by sa mali pokúsiť k porcii orieškov zaradiť do svojho denného jedálneho lístka aj kávovú lyžičku mletého ľanového semienka či iných semienok – pričom za porciu považujeme štvrť šálky orechov alebo dve polievkové lyžice orechového masla, alebo masla zo semienok včítane arašidového (gaštany a kokosové orechy sa nutrične nepovažujú za orechy.)
Odporúčam tiež štvrť kávovej lyžičky kurkumy denne spolu s inými bylinkami či korením, ktoré máte radi (bez soli).
Za porciu celozrnných obilnín môžeme považovať pol misky varených cereálií ako ovsená kaša, varených obilnín ako ryža (včítane „pseudoobilnín“, medzi ktoré radím amarant, pohánku a quinou), varených cestovín alebo kukuričných zŕn; šálku cereálnych zmesí; jednu tortilu alebo krajec chleba; polovicu bejgla alebo mafinu, alebo tri šálky pukancov.
V kategórii nápojov považujem za jednu porciu pohár (0,4 litra). Osobne odporúčam päť pohárov tekutín denne okrem vody, ktorú získavate prirodzene z potravín zaradených do jedálneho lístka.
 
Milan Buno, literárny publicista
 
 

Dátum zverejnenia: