Poviedky, príbehy, rozprávky, a p. - do Vianočnej súťaže

Poviedky, príbehy, rozprávky, a p. - do Vianočnej súťaže
Zdroj: Magdaléna, BnB
Súťaž:    https://www.zzz.sk/sutaz/14403-vianocna-sutaz
Môj najkrajší vianočný zážitok
Vždy som si pod stromček prial živého psa. Aj minulý rok som si ho prial, a nedostal som ho. Ani u babky. Viete, čo sa stalo na druhý deň? Pobehoval cez ulice u babky pes. Potom prišla moja krstná mama s krstným otcom a on išiel za nimi. Bol žltej farby, ľahol si pod auto a čakal.
Išli sme ho lákať na salámu, postavil sa a išiel za nami. Na druhý deň som ho išiel pozrieť von, ležal na tráve. Najprv sa bál, ale potom bol pokojný. A doteraz je u nás. Nazval som ho Bena. Je to môj najkrajší darček. Asi mi ho poslal Ježiško.
Mária H., S.N.V.                                                       Zdroj: zones.sk
 

Krabica plná lásky

Dievčatko pripravovalo darček k Vianociam. Balilo krabicu do obrovského kusa drahého pozláteného papiera a prikrášľovalo ju lesknúcimi ozdobami a farebnou stuhou.

“Čo to robíš?”, pýtal sa jej otec. “Toľko zbytočne použitého papieru. Vieš, koľko to stojí?”
Dievčatko si pritislo krabicu k sebe a so slzami v očiach utieklo do kúta.
Po štedrovečernej večeri prinieslo dievčatko krabicu v pozlátenom papieri otcovi.
“To je pre teba, oci”, zašepkala.
Otec zneistel. Asi bol na ňu príliš tvrdý. Veď to bol darček pre neho. Začal teda pomaly rozväzovať stuhu, trpezlivo rozbaľoval obrovský papier a pomaly krabicu otvoril. Bola prázdna.
To ho rozzúrilo: “To si zničila všetok tento papier kvôli nejakej prázdnej krabici?”
Dievčatku sa opäť nahrnuli slzy do očí: “Ale ona nie je prázdna! Dala som do nej milión pusiniek.”
Preto má jeden muž na svojom pracovnom stole krabicu od topánok. Peter, Lučenec
“Veď je prázdna”, čudujú sa všetci.
“Nie je. Je plná lásky môjho dievčatka”, odpovie zakaždým.
Peter, Lučenec
Vzájomné dary

Žili raz mladí manželia, veľmi chudobní, ale šťastní a plní vzájomnej lásky. Ona mala nádherné husté čierne vlasy stiahnuté do dvoch hrubých vrkočov, ktoré jej siahali priam po kolená. Hoci nebola krásavica, každý, kto ju videl, ju musel obdivovať pre jej vlasy. On bol úradník na tom najnižšom poste a jediné, čím by mohol vzbudiť záujem okolia, boli jeho zlaté vreckové hodinky. Zdedil ich po otcovi, ale bez potrebnej zlatej retiazky, ktorá by visiac z jeho vrecka každého upozornila, že je ich majiteľom. Pochopiteľne, túžil mať takú retiazku a žena o jeho túžbe vedela. Aj ráno na Štedrý deň si predstavovala jeho radosť, keby mu retiazku darovala. Nemala ale peniaze na nijaký vianočný dar, kdeže na zlatú retiazku! Zrazu dostala nápad. Vybrala sa bez váhania do mesta, predala svoje krásne vlasy a utekala k zlatníkovi. Kúpila mužovi zlatú retiazku, tú, ktorú on vždy vo výklade obdivoval.

Keď sa muž vracal z úradu, všimol si, že vo výklade u zlatníka už nie je zlatá retiazka a zamrzelo ho to. Ale na jej mieste ležala krásna spona do vlasov. „To by bol pravý vianočný dar pre moju ženu“ – pomyslel si. Neváhal a vymenil svoje zlaté hodinky za zlatú sponu do jej vlasov. Pod vianočným stromčekom dal muž svojej žene sponu do vlasov, ktoré si odstrihla a ona jemu retiazku k hodinkám, ktoré predal…
Napriek tomu boli v ten večer nesmierne šťastní.
Helena M., Nitra                             Zdroj: lifekoucing.sk

Vianoce za "socializmu"

Musíme sa vrátiť späť,
možno o tridsaťpäť liet.
Naša dcérka Zuzanka
bola ešte škôlkarka.
Keď sa blížia Vianoce,
aj v socialistickej škôlke
sa všetko ligoce,
recitujú básničky,
lebo príde Dedo Mráz
až odkiaľsi z Čukotky.
Ten prinesie deťom prekvapenie.
Ježiško, vtedy veru nie.
Doma sme si atmosféru a výzdobu
vytvárali ako sa len dalo.
A to, čo chcem rozpovedať,
sa naozaj stalo.
 
Všetko bolo pripravené
tak, ako sa patrí.
Vyzdobený byt, aj stromček,
šalát, kapor, hrachulica,
pre každého darček.
Zuzka s taťom v obývačke,
nevnímajú okolie,
lebo v „telke“ zas po roku
Popoluška, Mrázik je.
 
A zrazu  - tma.
Nielen u nás, ale v celom meste.
To Ježiško s darčekmi
blíži sa po ceste.
Okno sa nám otvorilo,
záclona dnu šľahla,
Zuzka sa tak vyľakala,
že až pod stôl spadla.
Kým ju taťko vyslobodil,
od smiechu sme pukali,
keď sa svetlo rozsvietilo,
darčeky sa zjavili.
„Ježiško bol u nás!!!“
Tešila sa Zuzka.
„Celej škôlke porozprávam,
že k nám prišiel dneska.!“
 
Znovu si pripomenieme
ten nevšedný zážitok,
keď zas príde štedrý večer,
najčarovnejší sviatok.
Anka
 
 
 
 
 

Dátum zverejnenia: