Pre človeka nepredstavujú divé vtáky nijaké riziko nákazy vtáčou chrípkou. "Všetci doteraz infikovaní ľudia mali veľmi úzky kontakt s domácou hydinou," povedala dnes pre nemeckú agentúru DPA Elke Reinkingová zo Spolkového výskumného ústavu pre zdravie zvierat na baltskom ostrove Riems. "Nie je známe, že by sa bol niekto nakazil od divokého vtáctva."
V Európe ohrozuje vtáčia chrípka v prvom rade hydinu, nie ľudí. "Preto sa odporúča chovať hydinu v uzatvorených priestoroch. Vírus vtáčej chrípky sa s povrchom ľudských buniek nespája ľahko," povedala expertka. Obyvatelia Európy okrem toho nepestujú taký úzky kontakt so zvieratami, ako napríklad ľudia v Ázii. Ľudia sa nedostanú ani do bezprostredného kontaktu s labuťami, ktoré kŕmia v parku.
Aj vtáčie druhy reagujú na epidémie rôzne. "Najchúlostivejším zvieratami sú kurence. Hynú veľmi rýchlo a šíria vírus ďalej." Pokusy v Riemse ukázali, že napríklad holuby sa nakazia vírusom takisto, nákazu však prenášajú iba veľmi obmedzene.
Labute, u ktorých sa teraz objavili prvé prípady vtáčej chrípky na území EÚ, sú takzvanými indikátormi pre vtáčiu chrípku. "Labute reagujú na nákazu osobitne vírusom H5N1 intenzívnejšie ako ostatné druhy divokého vtáctva. Nemožno zabudnúť ani na to, že vodné vtáky sú prirodzeným rezervoárom všetkých druhov vírusov vtáčej chrípky," dodala pre DPA Elke Reinkingová.
Autor článku: TASR