Blíži sa čas polročných vysvedčení a rodičia si častejšie pýtajú od detí žiacke knižky a kontrolujú známky, neustále sa detí pýtajú, z ktorého predmetu mu vychádza aká známka, či si už opravilo tú štvorku z matiky, či sa už prihlásilo na opravnú odpoveď z prírodopisu.
Lenže to dieťatko má teraz plnú hlávku neskutočného množstva informácií, ktoré v škole prijíma a má strach zo všetkých tých písomiek a skúšaní. Práve v tomto období je vhodný čas pre rodičov, pomôcť svojmu dieťaťu prekonať stres a strach. Treba si uvedomiť jednu vec, známky sú len veľmi úlomkovitý obraz vedomostí dieťaťa a je naozaj nevhodné trápiť dieťa kvôli známkam, ak ako rodič vidím, že sa dieťa snaží a učí. Známky sú v živote dieťaťa veľmi dôležité. Jediná osoba, ktorá najlepšie pozná svoj dieťa je predsa rodič.
Všetci vieme aj z vlastných skúseností, že učiteľ nie je vždy objektívny. Značnú úlohu v pedagogickom procese zaujímajú totiž aj pocity učiteľa. Sympatie a antipatie k určitým deťom sú totiž veľmi okaté. Aj keď profesionálny učiteľ by mal vedieť tieto svoje pocity vo veľkej miere ovládať. Ako sa cíti dieťa keď vie učebnú látku naspamäť zo všetkých smerov, vie ju prerozprávať aj vlastnými slovami a z odpovede dostane trojku? Asi sa necíti veľmi víťazne a keď príde domov a ukáže žiacku knižku, rodič v nej uvidí trojku z odpovede, prvé čo spraví je, že sa dieťaťa opýta, čo nevedelo. A dieťa odpovie, že vedelo všetko, ale tá pani učiteľka ho nemá rada, preto dostal trojku.
Lenže nie vždy je hodnotenie učiteľa adekvátne výkonu žiaka. Preto je veľmi dôležitá spolupráca rodiny a školy. Každý rodič má právo sa kedykoľvek informovať o výsledkoch svojho dieťaťa, nielen na rodičovských združeniach. Hlavne treba vždy stáť na strane svojho dieťaťa. Ak máte pocit, že niečo nie je v poriadku, treba to ihneď začať riešiť, občas sa stane, že je treba dieťa uchrániť pred samotnou pedagogickou radou.
Učitelia sú preťažení, čoraz viac sa ich nachádza v poslednej fáze syndrómu vyhorenia, čo sa negatívne odráža na vzťahu k žiakom ale aj na vyučovacom procese. Naozaj veľmi dôležitý je kontakt a komunikácia medzi rodičmi a učiteľmi. Učiteľ by mal vedieť prijať konštruktívnu kritiku zo strany rodiča ale aj rodič zo strany učiteľa. Rodič a učiteľ sú v živote dieťaťa predsa tie najdôležitejšie osoby. Rodič pozná dieťa z jednej stránky a učiteľ z druhej stránky, preto je veľmi žiadaná úzka a častá spolupráca týchto dvoch strán. Veď obidvom predsa záleží na dobre dieťaťa.
Najdôležitejšia je však dôvera, dôvera medzi rodičom a dieťaťom, dieťa by si malo na 100 percent byť isté, že kedykoľvek môže za rodičom prísť a ten mu podá pomocnú ruku. Malo by to však platiť aj zo strany učiteľa. Ak má dieťa doma problémy, učiteľ by mal byť prvý, kto to zistí, alebo za kým dieťa príde s prosbou o pomoc.
Veľkú pozornosť však treba venovať aj pozorovaniu dieťaťa, často sa vyskytujú u detí špecifické poruchy učenia, ktoré ostanú bez povšimnutia a dieťa je zbytočne traumatizované a stresované svojimi výkonmi v škole a hodnotením ostatných. A nezabúdajme, že známky z polročného vysvedčenia sa dajú stále do koncoročného vysvedčenia opraviť.
Autor článku: Mgr. Barbora Horváthová