Ochorenia vonkajšieho genitálu z pohľadu urológa

(Infekčné) Ochorenia vonkajšieho genitálu predstavujú v súčasnosti – hlavne v dôsledku zvyšujúcej sa migrácie populácie, cestovania a zmeny životného štýlu, najmä mladšej generácie v zmysle celkovej liberalizácie aktuálny spoločensko-medicínsky problém.

Uvedené ochorenia možno rozdeliť na infekčné a neinfekčné. Infekčné postihujú najmä ĺudí sexuálne aktívnych, mužov i ženy. K tejto skupine radíme tiež ochorenia sexuálne prenosné , ale postihujúce iné orgánové systémy- napr. Infekčná žltačka typu B,C, syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti (HIV), kožné ochorenia (svrab,herpes...).Z uvedeného je zrejmé, že sa jedná o problematiku zasahujúcu do viacerých lekárskych odborov, ktorej sa venuje najmä urológ, gynekológ, dermatovenerológ, resp. Infektológ.

Typickým sexuálne prenosným ochorením z pohladu urológa v pravom zmysle slova je zápal močovej trubice (uretritída). Je charakteristická tým, že po uplynutí krátkej inkubačnej doby (niekoľko dní) sa u postihnutého zjaví výtok z močovej trubice, Pálenie pri močení. Intenzita, farba výtoku a stupeń obtiaží závisia od mikroorganizmu vyvolávajúceho ochorenie . V tejto súvislosti je dôležité spomenúť kvapavkovú, resp. chlamýdiovú infekciu, ich dostatočnú antibiotickú liečbu . Uvedené druhy ochorenia, najmä nedostatočne liečené alebo opakované môžu v neskoršej dobe viesť ku vzniku následkov (zúženín močovej trubice, postihnutiu kĺbov, očí a gynekologickým problémom u žien). Pravidlom pri uvedenom ochorení je diagnostika-vyšetrenie sterov močovej trubice, krvné vyšetrenia, hlavne za účelom zistenia a liečby prípadných ďalších pohlavne prenosných ochorení, ktoré môžu byť prítomné (syfilis, HIV) .Uvedené, ako i cielená-antibiotická liečba platí pre oboch partnerov, pravidlom teda býva spolupráca s gynekológom, prípadne dermatovenerológom.

K vírusovým ochoreniam radíme Tzv. špicaté kondylómy, odborne Condylomata accuminata. Sú to nezhubné výrastky kože a slizníc podobné bradaviciam. Ich pôvodcom je vírus prenosný najmä pohlavným stykom. Ochorenie sa zaraďuje medzi tzv. sexuálne prenosné choroby.

Z uvedeného vyplývajú i najčastejšie lokality výskytu ochorenia-vonkajšie pohlavné orgány u ženy i muža, zriedkavejšie v okolí konečníka. Výrastky sú drobné, časom však môžu splývať do väčších útvarov vzhľadu „karfiolu“, pričom môžu ľahko krvácať, alebo sa zapáliť. U muža patrí liečba do rúk urológa spočíva v odstránení kondylómov. Možností je niekoĺko- od lokálneho potierania „leptajúcou“ tinktúrou, zmrazovanie, elektrické, alebo laserové „vypaľovanie“, až po chirurgické odstránenie .Treba spomenúť , že ochorenie má skon ku recidívam, nakoľko vírus prežíva i v zdravom tkanive. Vhodné je i vyšetrenie sexuálneho partnera a vylúčenie prípadných iných pohlavne prenosných ochorení..

Z hľadiska prevencie pohlavne prenosných ochorení je treba zdôrazniť úlohu bariérovej antikoncepcie- kondómu, resp.nepromiskuitný životný štýl, nakoľko niektoré zo spomenutých ochorení sú liečiteĺné len problematicky (herpes, infekčný zápal pečene), resp. Ich nemožno v súčasnosti vyliečiť vôbec (AIDS)

Ochorenie vonkajšieho genitálu u muža môže byť i neinfekčné. Nie zriedkavým problémom v urologickej praxi býva „nebolestivé zväčšenie obsahu mieška“. Vtedy možno uvažovať o dvoch eventualitách. Za prvé- zatvrdnutie („hrčka, zdurenie“) sa nachádza mimo semenníka, teda nesúvisí s ním. Vtedy sa s veľkou pravdepodobnosťou jedná o tzv. cystu nadsemenníka event. jeho chronický zápal.

Cysta je v podstate vývojová anomália, kedy dochádza k cystickému uzatvoreniu niektorých vývodných kanálikov nadsemenníka. Stav vyžaduje občasné kontroly u urológa- v prípade zväčšovania, event. zápalu sa pristupuje k operačnému odstráneniu tohto nezhubného útvaru.

Chronický zápal nadsemenníka môže v konečnom dôsledku tiež viesť ku vzniku horeuvedeného stavu.

V druhom prípade- teda ak zatvrdnutie súvisí- resp. „vyrastá“ zo semenníka, je prvoradou úlohou zistiť, či sa nejedná o zhubný proces . Základným vyšetrením je fyzikálne vyšetrenie semenníkov pohmatom. Nasleduje ich ultrasonografické vyšetrenie . Postup sa obvykle dopĺňa odberom krvi - kvôli vyšetreniu tzv. Onkomarkerov - teda látok spravidla produkovaných nádorovo zmenenými bunkami. Pri malignite- zhubnom nádore nasleduje i rontgenové vyšetrenie hrudníka a tzv. počítačová tomografia (retroperitoneum, event. hrudník).

Čo sa týka liečby- v prípade istoty, alebo i len podozrenia na nádor sa pristupuje k operačnému obnaženiu a odstráneniu semenníka prístupom so slabiny. Patológ svojím vyšetrením stanoví charakter procesu. Na základe uvedeného sa potom pristupuje k prípadnej ďalšej terapii, ktorá závisí od histopatologického charakteru nádoru (chemoterapia, event. Ožiarenie).

Autor článku: MUDr. Štefan Szeiff

Dátum zverejnenia: