K mutácii vírusu vtáčej a ľudskej chrípky nemusí ani dôjsť, ale pravdepodobnosť je značná. Dôvodom podľa virológa Fedora Čiampora zo Slovenskej akadémie vied je fakt, že aj doterajšie ľudské chrípky H1,H2 a H3 sú pôvodne vtáčie.
Vírus vtáčej chrípky sa na človeka môže preniesť z chorých vtákov, najmä pri masívnej infekcii hydiny, konštatoval Čiampor. "Doterajšie ochorenia poukazujú na riziko ľudí, ktorí likvidujú choré vtáky, dezinfikujú priestory po likvidácii, malé deti a ľudí s výrazne zníženou obranyschopnosťou organizmu, starší ľudia," povedal pre TASR Čiampor.
Prenos vtáčej chrípky na iné vtáctvo alebo na iné zvieratá je možný. Na túto infekciu je však najcitlivejšia hydina a vodné vtáctvo, poznamenal virológ.
"Mäso z vtákov postihnutých vírusom vtáčej chrípky možno konzumovať, avšak po dokonalej tepelnej úprave nad 70 stupňov Celzia. Ľudia nemusia mať strach konzumovať mäso z hydiny. Obava nie je oprávnená, predávané mäso je kontrolované, vírus u mŕtvej hydiny prežíva len veľmi krátko a po tepelnej úprave sa ničí," zdôraznil Čiampor.
Na vtáčiu chrípku, ba aj možný mutant vírusov vtáčej a ľudskej chrípky, možno použiť lieky Tamiflu a Relenza. Sú účinné vtedy, ak sa podajú do 48 hodín po infekcii. Potom ich účinnosť klesá a navyše sa proti nim vytvára odolnosť, tvrdí Čiampor.
"Očkovanie proti bežnej ľudskej chrípke má veľký význam. Nechráni organizmus proti vtáčej chrípke, ale výrazne znižuje riziko vzniku mutantu vtáčej chrípky schopného prejsť z infikovaného človeka na zdravého," zdôraznil virológ.
Podľa neho najväčšia pravdepodobnosť výskytu vírusu vtáčej chrípky u vtáctva je Podunajská nížina, alúvium rieky Moravy a Východoslovenská nížina.
Autor článku: TASR